Ak chcete dostávať pravidelné informácie o nových článkoch, knihách alebo o inom obsahu z nášho portálu, prihláste sa na odber našich newsletterov.
Mnohí trpia spolu s Izraelom pre barbarské vraždy (aj novorodencov) zo 7. októbra 2023 a pre vraždy rukojemníkov a súcitia s tými, ktorí sa buď po čase vrátili domov, alebo boli použití ako prostriedok na vydieranie. Vraždenie Hamasom, ktorého svedkom sme sa stali 7. októbra, vyjadruje vôľu zničiť celý národ.
Mnohí však dnes hovoria, že už stačilo masakrov, ktoré postihujú Gazu a jej obyvateľov, počnúc deťmi. Mnohé nevinné úmrtia sú neobhájiteľné a neľudské: vytvárajú priepasť. Dušu Blízkeho východu zmieta choroba bipolárnej nenávisti, ktorá prevažuje nad akýmkoľvek zmyslom pre ľudskosť. Pomsta je ošiaľom, ktorý poháňa. Hamas je ideologickou beštiou a spáchal nehorázne činy.
V tejto apokalyptickej vojne však nemožno obetovať ďalšie ľudské životy. Mnohí v Izraeli si to uvedomujú. Cítia, že odplata vedie všetkých do slepej uličky.
Podľa medzinárodného práva neexistujú kolektívne tresty.
Mnohí prehliadajú fakt, že medzi Palestínčanmi, unavenými z toho, že sú rukojemníkmi, sú aj takí, ktorí sa chcú zbaviť Hamasu. Nie je ich málo, ale nemôžu hovoriť. V Pásme Gazy tvoria 70 % obyvateľstva utečenci: desaťročia to bolo obrovské utečenecké táborisko, kde prevládala spomienka na nakbu, katastrofu z roku 1948.
Terorizmus Hamasu tu manipuloval „sen o návrate“. Obetovať civilistov a deti vlastného palestínskeho národa a skrývať sa za nich je zločinom. Takéto barbarstvo posilňuje Netanjahua v presvedčení, že každý, kto žije v Gaze, je spoluvinníkom, a teda ho možno obetovať. Nie je to tak.
Podľa medzinárodného práva neexistujú kolektívne tresty. Vojna v Gaze je apokalyptická: bez konca, nádeje a zmyslu. Obmedzené odvetné opatrenia paradoxne živia kultúru mučeníctva nepriateľov Izraela. V Európe a Amerike sa opäť objavuje antisemitizmus. Treba ho zastaviť!
Nenávisť nemožno vyliečiť rozdeľovaním sa do protichodných táborov na základe rebríčka bolesti. Martin Buber napísal: „Svet nie je vždy pochopiteľný, ale je možné ho prijať.“ Potrebujeme pietu, aby sme na krízu pozerali s ľudskosťou a uznali, že desaťročia nebola Gaza prijatá, zaradená do žiadneho programu, ale ostávala zabudnutá a skrytá za mnohými protichodnými záujmami. To podporilo extrémizmus všetkého druhu.
Teraz je naliehavo potrebné „objať“ celú túto bolestnú udalosť, aby sme nenechali osamotených jej protagonistov, uväznených vo víre nenávisti, ktorá ich ženie k horizontom bez vízie.
Perspektíva dvoch štátov je jedinou realistickou cestou. Dnes sa to zdá nemožné: potvrdzuje to politika osadníkov na Západnom brehu, ktorá v tejto oblasti vyvoláva rast popularity Hamasu medzi Palestínčanmi. Aká je však alternatíva? Vyhnať Palestínčanov? Alebo nekonečná vojna? Ani jeden z týchto národov si nedokáže predstaviť, že ten druhý zmizne alebo odíde nevedno kam. („Od rieky k moru,“ hovoria extrémisti z oboch strán.)
Skutočným nepriateľom je vojna, ktorá robí z ľudí monštrá.
Spolužitie po toľkých hrôzach je namáhavé, pre niektorých nemožné. Aká je však iná možnosť? Premeniť nepriateľa na suseda je procesom, ktorý si vyžaduje čas, záruky, víziu, priateľstvo.
Skutočným nepriateľom je vojna, ktorá sa nikdy nekončí a robí z ľudí monštrá. Dnes Izrael a Palestína potrebujú, aby ich priatelia konali nie ako fanúšikovia, ale ako spoločníci v úsilí o návrat mieru. Preto je potrebné prímerie, ktoré upokojí duše, ušetrí ľudské životy a umožní pomoc vyčerpanej Gaze.
Prevzaté z Famiglia Cristiana.
Teší nás, že ste tu. Ak chcete dostávať pravidelné informácie o nových článkoch, knihách alebo o inom obsahu z nášho portálu, prihláste sa na odber našich newsletterov.
