Exodus z Ceuty, zámienka na podkopanie európskej jednoty

Zábery davu Maročanov, prevažne mladých mužov, ale aj rodín, ktoré prekračujú bariéru medzi španielskou enklávou Ceuta a Marokom, sú hlboko dojímavé. Väčšina z nich plávala. Na tento pás španielskej zeme sa vrhá ľud „úbožiakov krajiny“, ktorý nemá nič iné ako svoje telá. Na začiatku augusta tohto roku, hromadne okolo 60 000 ľudí vstúpilo do enklávy na africkom pobreží (patriacej Španielsku od roku 1668), v ktorej žije 83 600 obyvateľov.

Viete si predstaviť zdesenie a strach obyvateľov Ceuty. Tragédia Ceuty bola vnímaná ako obraz invázie národov Juhu do bohatej a atraktívnej Európy.

Naša reaktívna politika na sociálnych sieťach a vo verejných vyhláseniach vyvolala rozsiahle obviňovanie španielskej vlády, ktorú Taliansko a niekoľko ďalších európskych krajín obviňuje zo spôsobenia exodu Maročanov, ktorých prilákala nedávna regularizácia pol milióna migrantov v Španielsku. Premiér Sánchez odôvodnil regularizáciu nielen humanitárnymi dôvodmi, ale aj potrebou pracovnej sily pre hospodárstvo a túžbou podporiť integráciu nelegálnych migrantov a zabezpečiť bezpečnosť všetkých.

Politická debata sa okamžite polarizovala. Taliansko pozastavilo Schengen. Skúsme to však pochopiť. V prvom rade Ceuta nemôže túto situáciu tolerovať. V čase písania tohto článku sa však takmer všetkých 60 000 „útočníkov“ vrátilo do Maroka. Bohužiaľ, 100 z nich prišlo o život na mori a už sa nikdy nevrátia. V tom istom mori, v ktorom sa v júli počas plavby utopilo ďalších 30 ľudí. Tieto úmrtia, davy migrantov prichádzajúcich do Ceuty a strach obyvateľov mesta by mali viesť k premyslenejšiemu prístupu.

Kto sú nešťastní protagonisti tohto rýchleho a dramatického exodu? Všetci Maročania, nie iní Afričania, ktorí sú v Maroku. Predsa len pred pár dňami sa marocký kráľ chválil rozvojom krajiny a teraz uteká 60 000 mladých ľudí? Je to dobre organizovaná operácia. Sánchez na základe marockých informácií odsúdil mafie, ktoré prostredníctvom sociálnych médií údajne prevážali migrantov do Ceuty. Vzťahy medzi Madridom a Rabatom nie sú dobré. Jedným z dôvodov je, že Ceutu a Melillu si nárokuje Maroko, hoci patria Madridu už stáročia. Sánchez nedávno (úspešne) navštívil Alžírsko. Alžírsko je v kríze s Marokom, a to natoľko, že hranice medzi oboma krajinami sú uzavreté. Mohla by byť masová invázia marockou odvetou?

Mnoho dôvodov naznačuje opatrnosť pri úsudku. Isté je, že 60 000 marockých migrantov nemohlo pristáť na kontinente, pretože Ceuta a Melilla majú osobitný štatút, ktorý vyžaduje kontrolu dokladov pre tých, ktorí prechádzajú do Španielska.

Preto je pozastavenie Schengenu iba prejavom nedôvery voči Madridu. V každom prípade sa klíma v Európe dramaticky zmenila. Spomínam si na krízu na Lampeduse v septembri 2023 s koncentrovaným príchodom 7 000 migrantov. Európska rada v Granade zaradila otázku migrácie do programu a vypracovala jednotný prístup. Politiku, ktorá v Európe existuje dodnes. Čo sa zmenilo, je klíma. Európska solidarita je druhoradá v porovnaní s preukázaním silného postoja k otázke migrácie: v každej európskej vláde, aj v tých pravicových, sú členovia, ktorí túto otázku migrácie spochybňujú a volajú po radikálnejšej politike.

Prevzaté z Famiglia Cristiana. Redakčne upravené. Preložila Ivana Šušaníková.