Ach, tie výzvy!

A behal aj tím Progresívneho Slovenska, členovia ktorého veľa vyzývajú na rovnosť príležitostí, s čím sa maximálne stotožňujem. A v tíme Progresívneho Slovenska zároveň bežalo dvanásť mužov a nula žien. V behu na rozdiel od písania textov generické maskulínum až taký problém zjavne nerobí. A behal aj tím Sloboda a Solidarita, teda SaS, lebo oni si už okrem výzvy, teambuildingu a prezentácie asi chceli navyše vyvetrať hlavy od najvýznamnejšej udalosti tohto leta, ak nie rovno roka – prestavby vlády. Nebežal však predseda strany, čo je škoda, lebo jemu by možno najviac pomohol čerstvý závan vzduchu a ideí.

S tými teda musel pre zmenu prísť jeho syn na svojej platforme, a to v podobe plnenia rôznych nezmyselných výziev za peniaze, ktoré vyzbiera komunita – teda deti. Tie výzvy sú až také populárne, že ich dokonca odmietli robiť aj influenceri, a to už je čo povedať. A tak na to ostali – ako v minulosti napríklad na prácu – opäť deti. 

Sám som bol (dosť nečakane) dieťa a som rád, že vtedy taká platforma neexistovala, lebo ako sa poznám, bol by som prvým negatívnym prípadom, ktoré v súčasnosti môžeme sledovať v zahraničí. A nie je to pekné sledovanie. Sú tam vážne poškodenia zdravia, smrteľné prípady a z nich vyplývajúce žaloby na prevádzkarov daných platforiem.

Naše šťastie v nešťastí spočíva v tom, že sme na Slovensku, a teda aj tie výzvy, na rozdiel od tých zahraničných, stoja, slušne povedané, „len“ za psí výkal.

Zakladateľ, teda otec platformy, medzi inými dobrými nápadmi vyzval svojho biologického otca, aby uvaril obed pre 10 bezdomovcov. A jeho otec povedal, že dobre, ale komunita mu na to musí vyzbierať 10 000 eur. To sa však nestalo, keďže deti sú síce schopné míňať peniaze svojich rodičov pomerne rýchlo, ale desaťtisíc je desaťtisíc, takže z obeda nakoniec nebolo nič. Navariť obed pre desiatich bezdomovcov predsa nebolo nikdy lacné a keď raz prepočet v tabuľkovom programe ukázal, že jedna porcia = 1000 eur, nech. Máme rovno tip na ďalšiu výzvu – vyriešiť ten bordel vo vláde. Na to si ani nemusí stanoviť nejakú sumu, keďže na to divadlo sa im aj tak priebežne skladáme všetci.

Aby ste ma nechápali zle, robím si srandu, keď píšem o rovnosti príležitostí a zároveň absencii žien na štartovke tímu. Viem si veľmi dobre predstaviť, aké ťažké je niekedy zaobstarať dvanásť bežcov vôbec. Tiež som sa tak dostal do tímu.

A podobne si uvedomujem, že rodičia nemôžu za všetky dobré nápady svojich detí. Či dospelých potomkov, ktorých už neovplyvnia, alebo adolescentov, ktorých si myslia, že ešte ovplyvnia. 

Väčšinou dobre mienené rady aj tak znejú len ako zle sformulované výzvy. A pritom si myslím, že prínos akejkoľvek výzvy sa dá zmerať veľmi jednoducho. Princíp spočíva v tom, voči komu ju mienim(e) smerovať. Ak výzvu adresujem sebe, je to super. Ak druhým, mal by som byť už opatrnejší. Odvolávam teda výzvu na vyriešenie toho bordelu vo vláde, veď si dali deadline aj sami.

Je vynikajúce dať si osobnú výzvu a prekonať ju. Pramení z toho dobrý pocit a klobúk dole patrí každému, ak to budem ilustrovať na behu spomínanom vyššie, kto prebehol koľkokoľvek kilometrov. Dokonca človek ani nemusí ísť na závod, nemusí sa tým prezentovať, nemusí z toho robiť teambuilding, nemusí nič, môže len bežať pre dobrý pocit. 

Je otrasné dávať ponižujúce výzvy druhým a platiť im za ich splnenie. Hraničí to s prostitúciou.

Určite ste už počuli o tom, že beh, ktorý aktuálne považujeme za rekreačnú aktivitu, by naši predkovia nikdy nerobili. Načo? Neboli autá, neboli vlaky, presúvali sa krokom a koňmo, načo ešte behať. Naše sedavé dni nás k tomu dohnali. 

Podobne nás asi dohnala nuda k plneniu nezmyselných výziev. Mimochodom, zakladateľ spomínanej platformy sa vyjadril, že on by psie exkrementy zjedol až za 10 000 eur. Ako hovorí starý vtip o prostitúcii, už viem, kto si, teraz sa už len dohadujeme na sume. 

Našťastie to už celé preveruje generálna prokuratúra. Ostáva nám len dúfať, že jej hlavu tiež na niečo po ceste nevyzvú. Ale behom nech to ani neskúšajú; ona radšej bicykluje.