Aj Cirkev je jednou z príčin zlej situácie na Slovensku (komentár)

Dobrý katolík a panské huncútstvo

Názor, že cirkev sa nemá miešať do politiky a kresťania sa jej majú vyhýbať, počuť aj od niektorých veriacich. Podľa viacerých je politika „panské huncútstvo“, alebo niečo ešte horšie. Biblia a cirkev však učí niečo iné. Ján Krstiteľ kritizoval nemorálny život vládcu aj za cenu života. Apoštol Pavol žiada „Hlásaj slovo, naliehaj vhod i nevhod, usvedčuj, karhaj.“

To v dnešnom zmysle znamená vernosť pravde a spravodlivosti aj za cenu politickej nekorektnosti. Do politiky „sa miešali“ všetci pápeži 20. storočia.

Podľa pápeža Františka nestačí dať niečo „na charitu“, ale treba sa zbaviť príčin, ktoré chudobu spôsobujú. Politika ju môže zmenšiť alebo zhoršiť.

V kázni v kaplnke Domu sv. Marty pápež 16. 9. 2013 povedal: „Podľa sociálnej náuky cirkvi je politika jednou z najvyšších foriem milosrdnej lásky, pretože je to služba obecnému dobru. … Častokrát sme počuli, že dobrý katolík sa nemá miešať do politiky. To však nie je pravda a nie je to dobrá cesta. …
Nikto z nás nemôže prehlásiť „to sa ma netýka, lebo vládnu tí druhí.“ … Nie, som zodpovedný za ich vládu a musím sa čo najviac snažiť, aby vládli dobre. Musím sa tiež čo najviac zúčastniť politického života, nakoľko je to pre mňa možné.“

Zúčastniť sa volieb a dať hlas podľa kritérií zdravého rozumu a prirodzenej spravodlivosti môže každý. „Dávajme teda to najlepšie, čo máme – nápady, podnety, ale hlavne modlitbu.“

„Vládcovi sú možno hriešnici, tak ako Dávid“ pripustil pápež „My však máme spolupracovať – vyjadriť svoj názor, prehovoriť i opraviť, lebo všetci musíme mať účasť na spoločnom dobre.“ … „Dobrý katolík sa mieša do politiky a vnáša do nej to najlepšie zo seba, aby vládca mohol vládnuť. Čo najlepšie však môžeme vládcom ponúknuť? Modlitbu! … Kresťan, ktorý sa nemodlí za svojich vládcov, nie je dobrý kresťan.“

Na adresu politikov povedal: „Nemožno vládnuť bez lásky k ľudu a bez pokory! Každý muž a každá žena, ktorí sa majú ujať vlády, si musia položiť dve nasledujúce otázky: Milujem svoj národ, aby som mu lepšie slúžil? Som pokorný a vypočujem rôzne názory, aby som zvolil najlepšiu cestu? Pokiaľ si tieto otázky nepoložia, ich vláda nebude dobrá. Vládca, ktorý miluje svoj ľud je pokorný.“

Na druhej strane podľa štvornásobného premiéra SR Fica „v politike nejde o žiadne hodnoty, ale vždy ide o záujmy, ekonomiku a moc.“

Cirkev a štát

Cirkev má demokratické právo a morálnu povinnosť vyjadrovať sa aj k spoločensko-politickým témam. Jej jednotliví členovia a predstavitelia to robia veľmi rôznym spôsobom. Niekedy múdro a užitočne, iní nerozumne alebo aj v mene ochrany „kresťansko-konzervatívnych“ hodnôt podporujú politikov, ktorí iné základné hodnoty obecného dobra a spravodlivosti hrubo porušujú. Chybou a zanedbaním dobrého môže byť v tomto prípade aj mlčanie.

Jedným z dôležitých výsledkov vývoja kresťanského Západu je poznanie užitočnosti oddelenia moci „svetskej“ – civilnej a „duchovnej“ – cirkevnej. To pravoslávny Východ v rovnakej miere nepozná. Rešpektuje to moderná demokracia, ale nie komunistický či nacionálny socializmus a podobné diktatúry, ktoré sa usilujú Cirkev zničiť alebo ovládnuť a zneužiť vo svoj prospech.

Zvráteným extrémom tohto spojenia vlády a cirkvi je súčasné Rusko, kde patriarcha Kirill a vedenie Pravoslávnej cirkvi bezvýhradne podporuje vojenskú agresiu Ruska proti Ukrajine pod vedením dôstojníka KGB a exkomunistu Vladimíra Putina.

Katolícka cirkev má dvetisícročné skúsenosti so spoluprácou, súťažou i konfrontáciou s rôznymi vládami a spoločensko-politickými systémami. Moderným vyjadrením tohto poznania a postoja Cirkvi k vláde a politike je jej Sociálna náuka, za ktorej základ možno považovať encykliku Rerum novarum Leva XIII. (1891).

Na ňu nadväzujú sociálne encykliky ďalších pápežov, ktoré spolu s ich inými vyjadreniami reagujú na nové dôležité a aktuálne situácie a problémy. „Sociálna náuka Cirkvi používa argumenty vychádzajúce z rozumu a prirodzeného práva, teda z toho, čo je potvrdením prirodzenosti každého človeka.“ (Benedikt XVI.)

Úloha politiky a cirkvi

Úlohu politiky a miesto cirkvi v nej definoval Benedikt XVI. v encyklike Deus Caritas Est: „Vytvorenie spravodlivého štátneho a spoločenského poriadku je základnou úlohou, na ktorej musí znova pracovať každá generácia. Keďže ide o politickú úlohu, nemôže byť bezprostrednou úlohou Cirkvi.

Ale pretože zároveň ide o prvoradú úlohu človeka, Cirkev má povinnosť ponúknuť prostredníctvom očisty rozumu a etickej formácie svoj osobitný vklad, aby sa požiadavky spravodlivosti stali pochopiteľné a politicky realizovateľné.“

Pápež František zas hovorí, že najväčšou neresťou politiky je korupcia, proti ktorej treba aktívne bojovať, lebo spolu s vojnou je aj najväčším ničiteľom života.

Túto úlohu slovenská cirkev až na malé výnimky neplní dobre. Aj väčšina ku kresťanstvu či konzervativizmu sa hlásiacich politikov a aktivistov nepozná alebo ignoruje to, čo pápeži a sociálne učenie Cirkvi hovoria o politike a vláde. Aj to je jednou z príčin zlej spoločensko-politickej situácie formálne kresťanského Slovenska po 34 slobodných rokoch, vrátane obrovskej korupcie a nedobrých výsledkov posledných parlamentných, prezidentských a eurovolieb.