Ak to bude potrebné, položím aj svoj život. Kniha o kardinálovi Van Thuanovi odkrýva krutý život kresťanov vo Vietname

Na knižné pulty prichádza kniha autorky Teresy Guitiérrez de Cabiedesovej: Van Thuan – Slobodný za mrežami. Je to príbeh vietnamského kardinála Van Thuana po skončení občianskej vojny vo Vietname a nastolení vlády komunistami.

Hneď na začiatku knihy čítame rozhovor medzi arcibiskupom Hočiminovho Mesta Van Binhom a pomocným biskupom Van Thuanom v sídle arcibiskupa, ktorý mu poskytol prístrešie. „Ešte sa stihneš skryť,“ povedal Binh Thuanovi a ten odpovedal: „Nechcem dezertovať a opustiť svoj ľud. Môj príbeh má zmysel len tu, chcem ti pomáhať a ak to bude potrebné, položím aj svoj život.“ A potom ešte dodal: „Načo mám ďalej žiť, ak nenaplním poslanie, pre ktoré som sa narodil?“

Thuanove zatýkanie sa odohráva v atmosfére vojnou zničenej krajiny. Vojaci, ktorí ho strážia, majú z bojov popálené tváre. Generál Tu Ha, ktorý ho zatýka a vypočúva, je plný nenávisti z tejto vojny. Thuan sa dostáva do izolácie na jednej dedinskej fare, aby si rozmyslel ponuku, za ktorú mohol ísť na slobodu: „Urobíme vyhlásenie…, že Vatikán ťa menoval za pomocného biskupa Hočiminovho Mesta v rámci sprisahania zorganizovaného v spojení s imperialistami… a zachrániš si život…“ Thuan v samote a izolácii začal písať duchovné odkazy svojim priateľom. Vynášal mu ich von malý chlapec Quang, ktorého k jeho oknu priviedla „náhoda“. Thuan nepísal teoretické úvahy, pochopil, že životné svedectvo je jediný spôsob, ako poraziť indoktrináciu nového režimu.

Thuan nepísal teoretické úvahy, pochopil, že životné svedectvo je jediný spôsob, ako poraziť indoktrináciu nového režimu.

Samizdatové vydanie jeho knihy putovalo krajinou a povzbudzovalo ľudí. Dostalo sa aj na Západ. Veliteľstvo preto rozhodlo, že jeho väzenský režim treba sprísniť. Presunuli ho do prevýchovného tábora v Phú Khánh a tam ho vsotili do jaskynnej miestnosti, kde mu boli spoločníkmi len žaby, dážďovky a stonožky. Tu po dlhšom čase prvý raz pocítil, že v človeku existuje telesná hranica, za ktorou sa človek stáva len troskou. Strácal schopnosť modliť a sústrediť sa. Zdalo sa mu, že jediným východiskom bude vzdať sa. Pri ďalšom výsluchu mu odobrali jeho poslednú radosť – ruženec, ktorý si pri prehliadke nevšimli. Ale predsa, pri otázke, či bol riadený CIA, odpovedal, že jediný, koho poslanie plnil, bol Vatikán.

Samota trvala týždne, možno mesiace. Začal mať pocit, že prežíva agóniu duše. Narastala v ňom otázka: „Načo ďalej žiť?“ Pokúšal sa pomodliť Otče náš, no nespomenul si na slová. Mal pocit, že sedí na popravisku a vidí, ako človek – Boh volá: „Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil?“ Nekonečné ticho a všadeprítomný zápach spôsobovali, že aj jeho duch sa topil v barinách. Prichádzali mu na myseľ len náhodné obrazy z minulých úsilí i úspechov, spomienka na matku, až zrazu vo svojom srdci počul: „Syn môj, netráp sa… Sťažuješ sa, že nemôžeš pre mňa pracovať… Prečo mi neprenecháš svoju prácu… Miluješ mňa… alebo miluješ to, čo pre mňa robíš?“ Thuan sa odrazu vedel prihovoriť k Bohu: „Jediné, na čom mi záleží, si ty. Zostaň so mnou… Nič ma od teba nemôže odlúčiť, ak si so mnou.“ Uprostred temnoty sa zrazu objavila nezničiteľná nádej.

Po deviatich mesiacoch krutej izolácie je Van Thuan odvelený do pracovného, prevýchovného tábora Vinh Quang na severe Vietnamu. Vidíme ho v rozhovoroch so zúboženými väzňami v podpalubí lode, ktorá ich odváža na sever, rovnako v prevýchovnom tábore. Hovorí s nimi o Bohu, spovedá ich, na Štedrý večer slúži medzi nimi svätú omšu, krstí ich. Hoc slabý na tele, stáva sa ich duchovnou oporou.

V jeho prítomnosti sa mení spoluväzeň vo väznici i dvaja strážcovia na fare. Vernosť poslaniu biskupa, láska ku každému človeku i jemu vlastný humor oslovujú ich hladné srdcia.

Thuan nie je ochotný podpísať „oslobodzujúce“ prehlásenie, nasleduje preto väznica Thanh Liet v Hanoji, potom znovu strážená izolácia v neďalekej dedine, na opustenej fare. V jeho prítomnosti sa mení spoluväzeň vo väznici i dvaja strážcovia na fare. Vernosť poslaniu biskupa, láska ku každému človeku i jemu vlastný humor oslovujú ich hladné srdcia, ktoré roky bičovala vojna a nenávisť. Potom nasleduje znovu izolácia v neľudských kasárenských podmienkach. V človeku vyvstáva otázka, ako toto utrpenie mohol jeden človek vydržať?

Doba sa aj vo Vietname mení. Gorbačovova perestrojka, pápež Ján Pavol II., zlá ekonomická situácia v krajine. Generál Tu Ha chce Thuanovi už aj pomôcť, len stále od neho žiada prehlásenie o zrade Vatikánu. Ale Thuan odpovedá: „Načo mi je vonkajšia sloboda, ak kvôli nej zradím svoju dušu?“ Generál od neho odchádza sklamaný, ale vo dverách mu ešte povie: „Tvoj pápež nariadil, aby bolo stosedemnásť vietnamských mučeníkov vyhlásených za svätých.“

Načo mi je vonkajšia sloboda, ak kvôli nej zradím svoju dušu?

O nejaký čas sa odrazu otvárajú dvere cely a ubiedeného Thuana vyzvú, aby si pobalil veci. Je predvolaný k ministrovi vnútra, ktorý hovorí, že mnohé veci boli vo Vietname v minulosti zle posudzované. Týka sa to aj Thuana a jeho rodinných príslušníkov, ktorí zastávali v minulosti významné miesta v štáte. Je 21. november 1988 a biskup Van Thuan je po trinástich rokoch väzenia prepustený na slobodu. Jeho cesta vedie k hanojskému kardinálovi Canovi, ktorý ho bratsky objíma a hovorí, že poľský pápež ho chce čo najskôr vidieť.

Kniha Van Thuan – Slobodný za mrežami odkrýva krutý život kresťanov vo Vietname po jeho zjednotení. Hovorí o hrdinstve týchto novodobých mučeníkov a vyznávačov viery, o ich vnútornej, evanjeliovej kráse, hlbokom ukotvení v tradícii rodiny, v ich kultúre a láske k svojej vlasti. Biskup Van Thuan svedectvom svojho života stelesňuje toto bohatstvo vietnamského národa.

Knihu si môžete zakúpiť v našom e-shope.