Menu
Ak chcete dostávať pravidelné informácie o nových článkoch, knihách alebo o inom obsahu z nášho portálu, prihláste sa na odber našich newsletterov.
Parlament v utorok schválil štátny rozpočet, za zákon roka hlasovalo 79 koaličných poslancov, proti ich bolo 58. Rozprava k rozpočtu trvala tri dni. Informovala o tom agentúra SITA.
Cieľom rozpočtu na nasledujúce roky je podľa ministra financií Ladislava Kamenického zastabilizovanie dlhu a zlého stavu verejných financií.
Podľa rozpočtu by sa deficit verejných financií mal v roku 2025 znížiť na 4,72 % HDP, čo je pokles z pôvodne plánovaných takmer šiestich percent na tento rok. Pravidlá EÚ požadujú, aby schodok neprekročil tri percentá HDP. Deficit verejných financií chce teda vláda znížiť na 3 % HDP v roku 2027.
Rozpočet obsahuje konsolidačný balíček v hodnote 2,7 miliardy eur. Zahŕňa zvýšenie základnej sadzby DPH, dane z príjmov pre právnické osoby s vyššími príjmami, či zavedenie dane z finančných transakcií.
Zvyšovanie daní vyvolalo kritiku zamestnávateľov, odborov, či v radoch opozície. Poslanci za SaS a Progresívne Slovensko argumentovali, že vláda chce zvyšovať svoje výdavky napriek konsolidačným opatreniam, ktoré majú negatívny dopad na občanov a podniky.
Rozpočet podľa nich prehlbuje existujúce problémy a nemyslí na budúcnosť. Hnutie Slovensko kritizovalo, že vláda siahla na platy lekárov.
V každom prípade je úspechom, že rozpočet plánuje znižovať deficit verejných financií, aj keď iba na úkor obyvateľov a najmä firiem. Niektoré položky sú navyše nerealistické a už dopredu je jasné, že sa nedodržia. Vláda bude napríklad musieť vydať oveľa viac peňazí na plošnú kompenzáciu cien plynu, ktorú sľubuje.
Počet pracujúcich v 3. štvrťroku medziročne vzrástol v polovici z 18 sledovaných odvetví ekonomiky. Úbytok pracovnej sily sa prejavil vo výrobných odvetviach, najmä v priemysle. Celková zamestnanosť sa však udržala v raste najmä vďaka prírastku pracujúcich v odvetviach služieb, kde pracuje až 63% všetkých pracujúcich na Slovensku. Zamestnanosť medziročne vzrástla v 6 z 8 krajov SR. Informoval o tom Štatistický úrad SR.
Na Slovensku celkovo pracovalo v zamestnaní či podnikaní 2 milióny 617-tisíc osôb. Na pracovnom trhu pribudlo 6,5 tisíca pracujúcich, čo predstavovalo nepatrný medziročný nárast zamestnanosti o 0,3 %.
Miera zamestnanosti 3) na Slovensku dosiahla 77,9 % a bola medziročne vyššia o 0,5 percentuálneho bodu. Výsledný medziročný rast bol dôsledkom najmä prírastku pracujúcich v službách o 14- tisíc osôb a úbytku pracovnej sily vo výrobných odvetviach o viac ako 7- tisíc osôb.
Najvýraznejšie o 1,3 % narástla zamestnanosť v Banskobystrickom kraji ( o takmer 4 tis. osôb). O približne 1 % sa zvýšila aj v Košickom, Trenčianskom a Bratislavskom kraji. Úbytok pracujúcich zaznamenali len Nitriansky (- 1,9 %) a Prešovský kraj (- 0,7 %). Najvyššiu mieru zamestnanosti nad hranicou 80 % dosiahli rovnako ako v 2. štvrťroku Bratislavský a Žilinský kraj.
Bez práce bolo na Slovensku v priebehu 3. štvrťroka 2024 celkovo 148,1 tisíca osôb, čo bolo o 9 % nižší počet ako v rovnakom období roka 2023. Nezamestnanosť na Slovensku klesá medziročne už viac ako 3 roky. Informoval o tom Štatistický úrad.
Počet nezamestnaných sa v 3. štvrťroku znížil o 0,7 % na 146,3 tisíca osôb. Miera nezamestnanosti dosiahla 5,4 %, čo bolo o 0,5 % menej ako pred rokom. Oba ukazovatele – počet ľudí bez práce, ako aj miera nezamestnanosti sa pohybujú na historicky najnižších hodnotách od roku 1994.
Väčšinu ľudí bez práce, vyše 63 %, predstavovali dlhodobo nezamestnaní, ich počet však naďalej významne klesal. Ich počet sa dostal pod úroveň 100-tisíc osôb. Krátkodobá nezamestnanosť klesla o 8 % na takmer 54- tisíc osôb. Viac ako tretinu nezamestnaných (viac ako 56-tisíc osôb) tvorili osoby, ktoré doposiaľ nikdy nepracovali (vrátane absolventov škôl).
Priemerné mzdy pokračovali v raste, tempo však bolo najslabšie za posledného tri a pol roka. Nominálna mesačná mzda zamestnanca v hospodárstve SR sa v 3. štvrťroku 2024 zvýšila medziročne o 5,8 % na 1 484 eur. Informoval o tom Štatistický úrad SR.
Rast mzdy zaznamenalo 18 z 19 sledovaných odvetví hospodárstva. Zvýšenie hrubých miezd sa pohybovalo od 4,1 % v obchode až po 9,7 % v dodávke vody. Naopak, mzdy klesli len pracovníkom v oblasti nehnuteľností.
Pracujúcim v priemyselnej výrobe mzdy stúpli o 7,4 % na 1 556 eur. V obchode, ktorý zamestnáva po priemysle druhý najvyšší počet osôb, sa priemerná mzda zvýšila o 4,1 % na 1 412 eur. Najvyššiu mzdu nad 2,4 tisíca eur dosiahli zamestnanci vo finančných a poisťovacích činnostiach, či informáciách a komunikáciách.
Najnižšiu mzdu mali stále zamestnanci v ubytovacích a stravovacích službách (922 eur) a v ostatných činnostiach (1 047 eur). Nad celoslovenský priemer sa dostal iba Bratislavský kraj na úrovni 1 784 eur. V ostatných krajoch sa pohybovala od 1 172 eur v Prešovskom do 1 415 eur v Trnavskom kraji. Najrýchlejší nárast o 4,5 % zaznamenal Banskobystrický kraj.
Bytovú výstavbu v 3. štvrťroku charakterizovala stagnácia v dokončovaní bytov, mierny pokles rozostavanosti a významné spomalenie začiatku výstavby. V júli až septembri 2024 sa na Slovensku skolaudovalo 4 251 nových bytov, čo bolo iba o 0,4 % viac ako v 3. štvrťroku pred rokom. Medzi dokončenými bytmi viac ako polovicu tvorili byty v rodinných domoch.
Počet dokončených bytov zaostával o 3,2 % za priemerom tretích štvrťrokov predošlých desiatich rokov (2014 až 2023). Vývoj dokončenosti bytov bol v jednotlivých krajoch veľmi nerovnomerný. Aktuálne najviac bytov spomedzi regiónov Slovenska sa dokončilo v Trnavskom kraji o 56 % viac ako vlani. Viac bytov sa dokončilo ešte v Trenčianskom a Prešovskom kraji.
Počty kolaudácií sa najvýraznejšie, o vyše pätinu, prepadli v Bratislavskom a Košickom kraji. Dvojciferný prepad dostavby bytov evidoval aj Nitriansky kraj. Informoval o tom Štatistický úrad SR.
Celkovo sa v 3. štvrťroku 2024 začalo stavať 3 231 nových bytov, o pätinu nižší počet ako v rovnakom období minulého roka. Vydávanie stavebných povolení však dvojciferne spomalilo aj v 3. štvrťrokoch predchádzajúcich dvoch rokov. Aktuálne tohtoročné hodnoty zaostávali aj za päťročným predpandemickým priemerom o vyše 40 %.
Z celkového počtu začatých bytov tvorili byty v rodinných domoch podiel 69 %. Až o vyše tretinu sa prepadol začiatok výstavby v Prešovskom, Nitrianskom a Bratislavskom kraji, naopak takmer o tretinu viac bytov sa začalo stavať v Trenčianskom kraji.
Ku koncu septembra 2024 bolo na Slovensku rozostavaných 78-tisíc bytových jednotiek, o takmer 3 % menej ako pred rokom.
Za tri štvrťroky 2024 sa na Slovensku dokončilo 12 732 nových bytov, o 9 % menej ako pred rokom. Začalo stavať 11 700 bytov, čo bolo medziročne menej o 17 %. Z regionálneho hľadiska bola najvyššia dokončenosť v Bratislavskom kraji a najvyšší rozbeh výstavby v Trnavskom kraji.
Ekonomický výkon Slovenska potiahol v treťom štvrťroku hlavne domáci dopyt – vyššie výdavky domácností aj verejnej správy, míňanie však nebolo také dynamické ako na začiatku roka. Ekonomický rast pribrzdil prepad investícií, tie klesli prvýkrát po dvoch rokoch. Nedarilo sa ani zahraničnému obchodu.
Hrubý domáci produkt (HDP) sa v 3. štvrťroku 2024 medziročne zvýšil o 1,2 %, na začiatku roka to bolo ešte o 3,3 %. Tempo rastu bolo teraz najpomalšie za posledných päť štvrťrokov. Za prvých deväť mesiacov roka 2024 HDP vzrástol o 2,1 % v stálych cenách. Informoval o tom Štatistický úrad SR.
Výsledky potvrdili obavy z vývoja ekonomiky, na ktorú ťažko dolieha kríza európskeho priemyslu. Domáci dopyt sa udržal na slušnom raste, koncom roka a začiatkom budúceho sa však tiež zabrzdí pod tlakom konsolidačného balíčka, zvýšenia daní a zníženia, čiastočne aj zrušenia daňového bonusu na deti.
Vláda ešte brzdí investície meškaním verejných projektov výstavby a rekonštrukcie infraštruktúry, či eurofondov. Hrubý domáci produkt tak bude v budúcom roku zrejme rásť iba kozmeticky, pokiaľ sa neprebudí nemecký a český priemysel.
Americké akciové indexy v dosiahli tento týždeň ďalšie rekordy po tom, ako technologické spoločnosti uviedli, že ich výsledky výrazne podporuje umelá inteligencia. Softvérová firma Salesforce zdražela o 11 percent a producent polovodičov Marvell Technology získal až 23,2 percenta. Vzrástol aj výrobca čipov Nvidia, a to o 3,5 percenta.
Index S&P 500 sa už trvalo udržiava nad hranicou 6 000 bodov, tento rok už prekonal historický rekord 56-krát. Priemyselný index Dow Jones sa pohybuje nad úrovňou 45-tisíc bodov. Technologický Nasdaq vzrástol na takmer 20-tisíc bodov, darilo sa aj malým firmám. Informovala o tom agentúra SITA.
Bitcoin prekonal hranicu 100-tisíc dolárov, Trumpova očakávaná podpora kryptomien láka investorov. Vývoj na ázijských akciových trhoch bol zmiešaný, poklesom utrpel najmä juhokórejský akciový trh po politických turbulenciách okolo stanného práva.
Nemecký index DAX sa tiež vyšplhal na historické rekordy, keď v piatok poobede dosiahol 20 400 bodov. Ešte pred rokom to bolo necelých 17 000 bodov, čo je ročný rast o zhruba 20%.
Kapitálové trhy sú optimistické najmä vďaka nástupu Donalda Trumpa do funkcie prezidenta. Sľubujú si od neho nielen priaznivejšie ekonomické podmienky ako nižšie dane, ale aj upokojenie konfliktov vo svete, napríklad na Blízkom východe alebo na Ukrajine. Firmám to môže priniesť vyššie tržby a zisky, čím sa zvýši ich hodnota.
Z úspešného roka ťažia aj slovenskí investori do akciových podielových fondov a sporitelia v 2. pilieri. Ich investície sa vďaka opatreniu Hegerovej vlády presunuli do akciových fondov, na čom za posledné dva roky výrazne zarobili. Vrátila sa im tým aspoň časť straty, ktorú im vyrobil Robert Fico presunom ich investícií do konzervatívnych fondov v roku 2014.
Ilustračné foto – Peter Kremský, grafy – Štatistický úrad SR
Teší nás, že ste tu. Ak chcete dostávať pravidelné informácie o nových článkoch, knihách alebo o inom obsahu z nášho portálu, prihláste sa na odber našich newsletterov.
