Ako vychovávať deti na základnej škole k posvätnu?

Vzťah ako predpoklad

Schopnosť vcítiť sa do druhého sa u dieťaťa formuje po dosiahnutí siedmich rokov. Znamená to, že pre chlapcov a dievčatá sa stáva čoraz dôležitejší vzťah s inými, pričom osobitnú pozornosť venujú skupine a prvým priateľstvám.

Zastavíme sa najmä pri vyučovaní náboženstva, ktoré prebieha na školách alebo vo farnostiach a je základnou skúsenosťou stretnutia, pri ktorom sa deti stretávajú s Ježišovým životom. Keď chlapcom a dievčatám predstavujeme skúsenosť s Ježišom, upriamme pozornosť najmä na spoločenstvo prvých apoštolov a vzťahy. Deti si uvedomia, že Ježiš je v každom človeku, ale môže byť prítomný aj v skupine, ak je medzi jej členmi taký súzvuk a láska, že pritiahnu jeho prítomnosť.

Keď predstavujeme skúsenosť s Ježišom, upriamme pozornosť najmä na spoločenstvo prvých apoštolov a vzťahy.

Hodiny náboženstva

V tomto období sa deti pripravujú na prvé sväté prijímanie. Príjmu Ježišovo telo, ktoré jediné môže premeniť každého človeka. Pri tomto stretnutí plnom nehy Ježiš vtláča svoju lásku do duše dieťaťa. Preto sa katechéza musí sústrediť na tie aspekty, ktoré svedčia o láske k bratovi, o priateľstve s Ježišom, o vzájomnej zodpovednosti a o hľadaní Pravdy.

Aké by mali byť hodiny náboženstva? Bez ohľadu na schopnosti katechétu je dôležité, aby kontakt s deťmi bol živou skúsenosťou, pri ktorej Ježišova prítomnosť môže pretvárať ich srdcia.

Ponúkam niekoľko dôležitých bodov, ktoré je dobré mať na pamäti pri vyučovaní náboženstva či na stretnutiach prvoprijímajúcich detí.

Boh hovorí v srdci každého človeka. Ak si zvykneme počúvať jeho hlas, osvojíme si čosi veľmi vzácne.

• Pakt vzájomnej lásky: Na začiatku stretnutia si s deťmi upevnime vzťah vyjadrením paktu vzájomnej lásky, aby všetci mohli zakúsiť Ježišovu prítomnosť. Táto skúsenosť je veľmi dôležitá, pretože pomáha budovať skupinu a napomáha skúsenosť bratstva, ktoré je skutočným protijedom na silný individualizmus.
• Slovo ako zdroj pravdy: Vo svetle Božieho slova je okrem vysvetľovania potrebné viesť deti aj k introspekcii, pohľadu do vlastného vnútra, čo uľahčuje ich vzťah s Ježišom-Pravdou. Prečítajme si spolu s deťmi úryvok z evanjelia alebo myšlienky nejakého autora duchovnej literatúry a pozvime ich, aby potichu rozjímali nad tým, čo slová vyvolali v ich duši. Potom ich vyzvime, aby povedali, čo pochopili. Takto pomôžeme deťom uvažovať nad Božím slovom. Cez vzájomné počúvanie sa ľahšie rozvinie komunikácia a upevní spoločenstvo.
• Ježiš v Eucharistii: Ak je to možné, vytvorme priestor na chvíľu adorácie pred svätostánkom. Deti tak majú príležitosť „vymeniť si“ svoje najintímnejšie myšlienky s Ježišom a predovšetkým „načúvať“ jeho hlasu. Boh hovorí v srdci každého človeka. Ak si zvykneme počúvať jeho hlas, osvojíme si čosi veľmi vzácne.
• Komunikovanie skúseností: Veľmi dôležitý je záväzok jednotlivcov, ako aj celej skupiny žiť Božie slovo konkrétne a následne sa s inými podeliť o prežité skúsenosti a emócie. Život s Ježišom a so slovom takto prúdi medzi deťmi. Postupne ich prenikne Kristov spôsob zmýšľania.
• Hra: Cez katechézy Ježiš svojím svetlom osvecuje náš život. Pre deti nie je nič lepšie ako vymyslieť hry, cez ktoré sa naučia dávať, spolupracovať a byť solidárne. Vďaka hre budú môcť okamžite zažiť to, čo sa počas stretnutia dozvedeli alebo nad čím mohli rozjímať.
• Odpustenie: Vedieť sa ospravedlniť za chyby, ktorých sa voči iným dopúšťame, hoci aj neúmyselne, je ľudská aj evanjeliová skúsenosť. Medzi všetkými sa môže rozvíjať duch pokory a solidarity, ako aj vedomie, že hoci sme krehkí, vždy sa dá začať odznova.
• Solidarita: Deti sa môžu zapojiť do spoločných aktivít zameraných na pomoc tým najnúdznejším a najslabším. Tak sa u nich vzmáha duch spolupatričnosti a spoločenstva.

Skúsenosť s Ježišom musí byť radostná, pretože má dávať životu zmysel.

Odporúčam zorganizovať počas roka dva či tri formačné dni s intenzívnym programom bohatým na skúsenosti a chvíle modlitby. Deti budú môcť mimo rodiny zažiť špeciálnu Ježišovu prítomnosť. Chlapci a dievčatá sa takejto skúsenosti medzi rovesníkmi veľmi tešia a zároveň sa môže rozvíjať ich vzťah s Ježišom. Keď sú deti mimo rodiny, posilňuje sa aj ich vzťah s rovesníkmi a s katechétmi. Aj v evanjeliu sa Ježiš utiahol so svojimi učeníkmi a istotne medzi nimi rástol aj duch priateľstva a bratstva.

Ako si môžeme overiť, či hodina náboženstva alebo stretnutie s deťmi splnili svoj cieľ? Je to jednoduché: ak nechýba radosť, túžba stretávať sa, ak sa deti cítia príjemne. Skúsenosť s Ježišom musí byť radostná, pretože má dávať životu zmysel. Ak si všimnete, že medzi deťmi chýba radosť a nie sú dostatočne motivované, znamená to, že je potrebné niečo zmeniť. Radosť je nákazlivá. Ak si deti začnú vymieňať skúsenosti, túžba nasledovať Učiteľa, ktorá žije a je prítomná v srdci každého aj uprostred skupiny, zostane stále živá.

Kto príde do kontaktu s Ježišom, nikdy na to nezabudne.

Stretnúť sa s Ježišom

Životne dôležitá je aj účasť na sviatostiach, pravých Božích prameňoch, ktoré dostávame zadarmo. Majú nás posväcovať, prinášať nám radosť a zmysel. Neraz sa mylne domnievame, že pozornosť detí je príliš rozptýlená a mnohé iné veci ich lákajú viac ako náboženstvo. Takýto spôsob zmýšľania však ľudskú dimenziu stavia na roveň s božskou.

Ak je pravda, že existuje veľa podnetov, ktoré môžu deti a mladých pohltiť, rovnako platí, že ak chlapci a dievčatá zažijú hoci len jednu pravú skúsenosť s Ježišom, presvedčia sa o hĺbke stretnutia. Skrátka, kto príde do kontaktu s Ježišom, nikdy na to nezabudne!

Určite je dôležité, aby katechéta napomáhal toto stretnutie a dbal na to, aby sa deti cítili dobre a aby všetko rešpektovalo ich spôsob bytia. Hodinu náboženstva je potrebné dobre pripraviť, lebo cieľom je stretnúť sa s Ježišom. O to ostatné sa postará Boh. Je to Ježiš, ktorý prehovorí do sŕdc chlapcov a dievčat. Pri vzájomnom komunikovaní skúseností sa Ježiš stane akýmsi „zosilovačom“ lásky a každému daruje svoju radosť a svetlo.

Foto: Kampus Production / Pexels.com