Starí rodičia sú kontinuitou citov, plynutia času a svedectvom nezištnej lásky

Zdroj: Pexels
Dostali sme sa k článku, v ktorom načrtneme výchovné línie nevyhnutné pre každé dieťa: prínos starých rodičov. Ak by nebolo starých rodičov, museli by sme si ich vymyslieť! Ich úloha vo výchovnom procese je nezastupiteľná.

Sme otvorení rozhovoru.
Potrebujeme však vašu pomoc.

Naším cieľom je urobiť z portálu nm.sk udržateľné médium. Obstáť v súčasnosti na mediálnom trhu však nie je jednoduché. Naše články nie sú uzamknuté. Chceme, aby k nim mal prístup každý, koho zaujmú. 

Vďaka vašim príspevkom budeme môcť naďalej prinášať kvalitné a korektné rozhovory a iný exkluzívny obsah. Ďakujeme!

Je síce pravda, že sú aj takí starí rodičia, ktorí vedia byť neodbytní a niekedy majú tendenciu vytláčať svojho zaťa alebo nevestu, ale je tiež pravda, že starí rodičia plnia veľmi dôležitú funkciu, ktorá je pre každé dieťa mimoriadne výchovná a formujúca.

V spoločnosti, kde sa v súčasnosti rodí málo detí, nám starí rodičia pripomínajú minulosť, kontinuitu citov, plynutie udalostí a života. Sú pre nás pripomienkou predchádzajúcich čias a predznamenávajú históriu, ktorá pokračuje a bude sa ďalej odvíjať v deťoch a vnúčatách. Preto je pre dieťa veľkým požehnaním mať starých rodičov!

Sú pre dieťa ďalšou základňou istoty, miestom, kde môže nájsť ochranu, útočisko a lásku v ťažkých situáciách: keď jeden z rodičov zomrie či vážne ochorie, keď rodičia musia cestovať, pracovať alebo sa z rodiny iným spôsobom vzdialia. Starí rodičia totiž na rozdiel od rodičov, ktorí sú často zaujatí životom, rôznymi udalosťami a budúcnosťou svojej rodiny, už svoj život prežili a zväčša nemajú žiadne veľké ciele ani perspektívy, takže sú svojim vnúčatám k dispozícii.

Deti vnímajú prítomnosť a ochotu svojich starých rodičov ako čosi vzácne, ako oázu, z ktorej môžu veľa čerpať.

V súčasnosti sú starí rodičia čoraz dôležitejší nielen pre ekonomickú oporu, ktorú môžu poskytnúť svojim deťom, ale predovšetkým pre psychologickú a emocionálnu podporu svojich vnúčat.

Práve Melania Kleinová (1882 Viedeň – 1960 Londýn), detská psychoanalytička a Freudova žiačka, sa zaslúžila o rozvoj úlohy starých rodičov. Starým rodičom zveruje dôležitú úlohu, ktorou je významne prispieť k vytváraniu dobrého a uspokojivého vnútorného sveta, ďaleko od nevyhnutných konfliktov, ktoré spájajú rodičov a deti.

Starí rodičia prostredníctvom svojich pozitívnych vzťahov s vnúčatami určitým spôsobom prispievajú k pozitívnemu vnímaniu života a pomáhajú im získavať kontrolu nad zložitými emóciami, ktoré deti pociťujú počas frustrácie a sklamaní. Starí rodičia sú kontinuitou citov, plynutia času a svedectvom nezištnej lásky, ktorú sú schopní dávať.

Deti vnímajú prítomnosť a ochotu svojich starých rodičov ako čosi vzácne, ako oázu, z ktorej môžu veľa čerpať. Vďaka starým rodičom deti lepšie pochopia, že život je v podstate dobrý a môžu si svet zvnútorniť ako obohacujúcu a bezpečnú skúsenosť. Samozrejme, všetci vieme, že v skutočnosti to tak nie je, ale máme aj nástroje na to, aby sme to pochopili prostredníctvom racionálnej logiky a dokázali pochopiť, že dobro a zlo spolu existujú a že je potrebné sa rozhodnúť žiť pre dobro.

Je dôležité, aby rodičia, keď sa život babky či dedka chýli ku koncu, neodchádzali a nenechávali svoje deti bez vysvetlenia zo strachu, že im spôsobia priveľké utrpenie.

Dieťa so svojou egocentrickou logikou má však problém pochopiť dve strany mince a vníma veci buď ako dobré, alebo ako zlé. Preto starí rodičia svojou starostlivosťou a nezištnou prítomnosťou prispievajú k pozitívnemu vnímaniu života.

Starí rodičia musia byť schopní prekonať a spracovať pocit vylúčenia, ktorý môžu niekedy pociťovať, keď sú možno trochu odsunutí na okraj; skrátka, musia byť schopní akceptovať generačný rozdiel so svojimi deťmi a občas ustúpiť, aby umožnili autonómny a zodpovedný vzťah medzi rodičmi a deťmi.

A keď starí rodičia zomrú? Je veľmi dôležité, aby rodičia, keď sa život starého otca či starej mamy chýli ku koncu, neodchádzali a nenechávali svoje deti bez vysvetlenia zo strachu, že im spôsobia priveľké utrpenie. Vnuci majú právo cítiť, že ich starí rodičia žijú v ich srdciach, aj vďaka tomu, že rodičia ich sprevádzali pri odchode starého rodiča z tohto sveta. Aj keď je dieťa malé, rodičia mu môžu navrhnúť: „Dedko zomrel, chceš sa s ním rozlúčiť?“ A deti zvyknú povedať: „Áno.“ Videl som, ako niektoré vnúčatá pobozkali chladné čelo svojej mŕtvej babičky a povedali: „Zbohom, babka.“ Som si istý, že babička bude navždy žiť v ich srdciach a bude nad nimi naďalej bdieť.

Viac o výchove detí z pohľadu Ezia Acetiho si prečítajte tu.

Autor
Články autora
Odporúčané
Newsletter

Teší nás, že ste tu. Ak chcete dostávať pravidelné informácie o nových článkoch, knihách alebo o inom obsahu z nášho portálu, prihláste sa na odber našich newsletterov.

Newsletter

Teší nás, že ste tu. Ak chcete dostávať pravidelné informácie o nových článkoch, knihách alebo o inom obsahu z nášho portálu, prihláste sa na odber našich newsletterov.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Podobné články