Anketa: Aké budú vaše tohtoročné Vianoce?

Opýtali sme sa známych osobností spoločenského života: Ako sa obhliadate za týmto rokom? Budú pre vás tohtoročné Vianoce iné ako predchádzajúce? Zmenil tento rok váš pohľad na budúcnosť? 

Ľubo Michalko, výtvarník

Pred pár dňami som sa už predčasne obzrel za týmto rokom, lebo som pripravoval fotoknihu pre našich rodičov. Bol som sám prekvapený, aký skvelý rok je za nami. Vďaka izolácii sme s manželkou a našimi tromi deťmi absolvovali množstvo víkendových výletov do prírody, naučili sme sa v prírode si navariť aj prespať v stane. Všetkých nás tieto spoločné zážitky zblížili a táto jednota bola ešte umocnená aj domácimi liturgiami.

Pandémia nás však preskúšala v dôvere v Boha, že sa o nás postará v každom čase. V čase krízy sa do umenia veľmi neinvestuje, a tak sme mali skutočný strach, ako prežijeme tieto Vianoce. Lenže náš nebeský Otec pozná naše starosti a dokázal nám to aj teraz, keď nás požehnal ešte viac ako predošlé roky.

Toto psychicky náročné obdobie dalo zrkadlo aj nášmu životnému štýlu. Stres a nepokoj nás niekoľko ráz stiahli dole, a tak sme boli prinútení zmeniť niektoré návyky. Učíme sa menej čítať správy, obmedzili sme sociálne siete aj čas na mobile. Vrátili sme sa k čítaniu kníh a športovaniu, pridali sme viac času v tichu a osobnej modlitbe. Je veľa toho, čo nám vírus vzal, ale potvrdilo sa, že všetko zlé je na niečo dobré.

Lívia Halmkan, zakladateľka portálu Tlakový hrniec

Celý rok premýšľam, kto vlastne som, keď nepracujem, keď mi necinká telefón, ani email, ani peňaženka, keď nastalo ticho, keď sa svet zastavil, keď som ostala už „len“ mamou, manželkou, človekom. Kto vlastne som, keď nepracujem? A prečo mi nestačí byť „iba“ mamou, manželkou, človekom, aj so všetkou drinou, ktorú tieto statusy prinášajú?

Odkiaľ som vzala, že moja hodnota od niečoho závisí, dokonca od mojej práce? Prečo hľadám uznanie sveta, aké zákutia môjho hladného pažravého ega tým potrebujem nasýtiť?

Celý rok si kladieme tieto otázky, ja a tamten horeprítomný, tamten všadeprítomný. Teším sa na odpovede.

Lucia Drábiková, poslankyňa NR SR

Rok 2020 otriasol mnohými istotami v našich životoch a postavil pred nás náročné výzvy. Odhalil naše silné aj slabé stránky. Zmobilizoval solidaritu a kreativitu ľudí, ale ukázal aj krehkosť našej racionality, našich presvedčení a istôt.

Som hrdá na to, ako sme sa na Slovensku dokázali zomknúť, na našu disciplínu a obetavosť, ktoré priniesli jasné výsledky. Ako psychologička silno vnímam, že každá kríza môže byť bodom zlomu, môže viesť k rezignácii a zúfalstvu, ale aj k rastu a premene. V kríze sa naplno ukáže, aká je hierarchia našich hodnôt a niekedy nám pomôže si ich usporiadať. To rozhodnutie je do veľkej miery na nás. Pandémia potvrdzuje, že najcennejšou hodnotou sú ľudské životy a zdravie. Osobitne to vnímajú tí z nás, ktorých choroba zasiahla.

Tieto Vianoce sú iné aj pre mňa, prežívam ich totiž spolu s manželom a deťmi v karanténe. Vianoce sú pre mňa sviatkom Narodenia Ježiša Krista a tieto náročné okolnosti mi možno pomáhajú viac sa zamerať na to, čo je podstatné.

Silu nachádzam vo viere, oporou mi je moja rodina a priatelia. Vzhľadom na to, že pre oslabenú imunitu patrím k ohrozeným ľuďom, viac si uvedomujem svoju krehkosť a som vďačná, že doteraz som neochorela. Napriek tomu hľadím do budúcnosti s opatrným optimizmom a verím, že sa nám podarí aj vďaka očkovaniu vyhrať boj s vírusom.

Mojím prianím do budúceho roku je, aby sme napriek ťažkej situácii dokázali nachádzať nádej a silu a aby sa nám podarilo zvíťaziť, medicínsky, ale aj ľudsky, nad pandémiou i krízou ekonomiky a vzťahov.