Menu
Ak chcete dostávať pravidelné informácie o nových článkoch, knihách alebo o inom obsahu z nášho portálu, prihláste sa na odber našich newsletterov.
Predaj nových áut v Európe počas júna mierne stúpol, keď nové registrácie oproti vlaňajšku narástli o 4,3%. Najviac k tomu prekvapujúco prispelo zvýšenie záujmu v Taliansku, ktoré medziročne pridalo až 15 percent. V Nemecku sa tiež predaj zvýšil o slušných 6 percent, Francúzsko naopak kleslo o takmer 5%. Informoval o tom Európsky zväz výrobcov automobilov (European Automobile Manufacturers’ Association – ACEA).
Ešte dôležitejšia je štatistika za celý prvý polrok, ktorá tiež potešila rastom o 4,5%. V Európskej únii sa zaregistrovalo celkovo 5,7 milióna áut. Znamená to, že európsky automobilový priemysel sa už zotavil z krízy spôsobenej nedostatkom súčiastok a polovodičov. V druhom polroku by mal potiahnuť ekonomiku vyspelých krajín k rastu, čo sa pozitívne prejaví aj v slovenských firmách.
Najväčšie trhy ako Španielsko, Nemecko a Taliansko rástli v prvom polroku o 5-6%, Francúzsko rástlo len o necelé tri percentá. Výrazné nárasty zaznamenali napríklad Bulharsko, Chorvátsko, Grécko či Maďarsko, Poľsko alebo Rumunsko. Oproti obdobiu pred pandémiou sú však nové registrácie stále o 18% nižšie, uvádza ACEA.
Na Slovensku sa za prvý polrok zaregistrovalo 28 337 nových áut, o takmer 4 percentá viac ako vlani. Na druhej strane sa za ten čas individuálne doviezlo vyše 31 400 áut zo zahraničia, až na výnimky ojazdených. Je to o niečo viac ako vlani. Takmer tretina z nich bola staršia ako 15 rokov a ďalšia tretina medzi 10 a 15 rokmi. To svedčí o zvyšujúcom sa priemernom veku áut u nás.
Rast dopytu po autách prináša lepšie vyťaženie niektorých automobiliek, najmä v strednej Európe. Napríklad tie české vyrobili rekordný počet 774 300 áut za jeden polrok, o 5 percent viac ako vlani. Najviac k tomu prispela Škoda s takmer 500-tisíc autami napriek tomu, že stratila produkciu Superbu, ktorá sa presunula do Bratislavy. Na Slovensku sa za ten čas vyrobilo zhruba 500-tisíc áut.
Na druhej strane sa zatvárajú závody v západnej Európe ako napríklad továreň Audi v Bruseli, či Ford v nemeckom Saarlouise. Stellantis zasa odsťahoval produkciu Peugeotu 208 do Maroka a talianskych značiek do Poľska a Srbska. Nový Opel Frontera sa má namiesto Nemecka vyrábať v Trnave.
Stále sa nedarí výraznejšie zvýšiť podiel čisto elektrických vozidiel v predaji, ktorých sa za prvý polrok zaregistrovalo iba 12,5% z celkového počtu áut. Oproti vlaňajšku rástli predaje elektromobilov len minimálne. Výrazný pokles predaja elektrických áut zavládol najmä v Nemecku a Švédsku.
Naopak, záujem zákazníkov sa stále viac sústreďuje na klasické hybridy, ktoré za polrok zvýšili svoj trhový podiel už na takmer 30 z vlaňajších takmer 25 percent. V niektorých krajinách sa ich predalo až o polovicu viac ako vlani. Naopak, predaj nabíjateľných plug-in hybridov stagnuje.
Áut s výlučne spaľovacími motormi sa už v Európe predáva menej ako polovica. Kým predaj benzínových áut sa udržiava približne na rovnakej úrovni, o naftové motory je stále menší záujem. Za 6 mesiacov sa ich v Európe zaregistrovalo o 7 percent menej ako vlani. Výnimkou však bolo Nemecko, kde predaj dízlov rástol o takmer 9 %, podobne ako v Rakúsku a takmer všetkých stredoeurópskych a balkánskych krajinách.
Na Slovensku sa registruje stále najviac áut s benzínovými motormi – až 46%, ich podiel sa však oproti vlaňajšku mierne znížil. Naopak, tiež rýchlo rastú registrácie hybridných áut, ktoré tvoria takmer tretinu predajov.
Čisto elektrické autá tiež rastú – za polrok sa ich však na Slovensku zaregistrovalo iba 1232, ani nie desatinu z počtu klasických hybridov. Len okolo tisícky pribudlo plug-in hybridov rovnako ako áut na LPG, registrácie naftových áut naopak jemne narástli a stále tvoria 17% celkového predaja.
Z jednotlivých automobiliek bola víťazom polroka japonská Toyota, ktorá ťaží z nárastu záujmu o hybridné vozidlá. Prišla s nimi ako prvá a má v tejto technológii náskok pred európskou konkurenciou. Za 6 mesiacov zvýšila predaje svojich značiek Toyota a Lexus v Európe o tučných 20%.
Značka Toyota je po Volkswagene už druhá najpredávanejšia v EÚ a nechala za sebou Renault, Peugeot i Škodu. Výrazne rásť sa darilo aj značkám Cupra, Škoda, Citroen, Lexus, Jeep alebo BMW, z menších Volvo, Nissan, Suzuki, Mitsubishi alebo Honda, či dokonca Porsche.
Výrazný rast zaznamenala aj čínska automobilka SAIC so svojou pôvodne britskou značkou MG, ktorá sa však dováža z Číny. Za polrok predala vyše 80-tisíc áut a narástla o štvrtinu. Ostatné čínske značky sa zatiaľ v Európe vôbec nepresadili, ich predaje sú zanedbateľné.
Výraznejší pokles predaja na druhej strane zaznamenali Ford, Tesla, Kia, Audi, ako aj zriedkavejšie značky ako Jaguar, Mini, DS alebo Alfa Romeo. S miernym poklesom bojuje značka Mercedes-Benz, ktorá stráca svoje pozície v súťaži s konkurentmi ako Porsche alebo Volvo. Dôvodom môže byť práve nezáujem o drahé elektrické modely.
V reakcii na to Mercedes, ale aj iné automobilky zverejnili odsunutie plánov prejsť v najbližších rokoch iba na výrobu elektrických modelov. Vracajú sa k benzínovým a niektoré dokonca aj k naftovým motorom, najmä pri malých úžitkových vozidlách.
Aj tohtoročné výsledky predajov a registrácií im jasne ukazuje, že predaj elektromobilov bude ešte dlho limitovaný. Ak nechcú prepustiť pozície konkurencii, musia zákazníkom ponúknuť na výber dostatočnú paletu pohonov.
Grafy – ACEA, ilustračné foto – Peter Kremský
Teší nás, že ste tu. Ak chcete dostávať pravidelné informácie o nových článkoch, knihách alebo o inom obsahu z nášho portálu, prihláste sa na odber našich newsletterov.
