Ak chcete dostávať pravidelné informácie o nových článkoch, knihách alebo o inom obsahu z nášho portálu, prihláste sa na odber našich newsletterov.
Slovenské domácnosti si v budúcom roku za dodávky plynu a tepla nepriplatia. Vláda definitívne schválila celoplošnú energopomoc. „Cena plynu a tepla nepôjde hore. Zostáva na úrovni roka 2024,“ povedal po piatkovom rokovaní vlády premiér Robert Fico podľa agentúry SITA.
Zo štátneho rozpočtu pôjde na kompenzácie cien plynu a tepla 235 miliónov eur. Ako uviedla ministerka hospodárstva Denisa Saková, na energopomoc malo ísť pôvodne v budúcom roku až 308 miliónov eur.
Ministerstvo však nakoniec z energopomoci vylúčilo MH Teplárenský holding, ktorý je v rukách štátu. Ten si nebude nárokovať od štátu kompenzácie, ale ceny zachová na úrovni tohto roka. Ceny energií bude kompenzovať zo svojho hospodárenia. MH TH je dodávateľom pre domácnosti v Bratislave, Košiciach, Martine, vo Zvolene, Trnave a Žiline.
Podľa očakávania vláda rozhodla o plošných dotáciách cien plynu a tepla z peňazí daňových poplatníkov bez rozdielu príjmu a veľkosti nehnuteľnosti. Obyvateľov to preto nebude nútiť uvažovať o úsporách pri kúrení či sprchovaní. Podobne nezdražie ani elektrina, ktorú budú Slovenské elektrárne dodávať za stabilnú cenu podľa memoranda, ktoré dohodla ešte Hegerova vláda.
Európska centrálna banka (ECB) vo štvrtok znížila svoju kľúčovú úrokovú sadzbu o štvrť percentuálneho bodu z 3,25 % na úroveň 3 %. Tento krok banka podnikla vzhľadom na známky oslabovania ekonomického rastu a pre obavy z možných nových amerických dovozných ciel. Informovala o tom agentúra SITA.
ECB bola tentoraz opatrnejšia a úroky sa neznížili o pol, ale iba o štvrť percentného bodu. Dôvodom sú obavy zo zvýšenia inflácie v prípade, že by nový americký prezident Donald Trump presadil clá na dovoz európskeho tovaru do USA a vypukla by obchodná vojna.
Depozitná sadzba, ktorá ovplyvňuje hypotéky aj ďalšie komerčné úvery v eurách, celkovo klesla v priebehu tohto roka už štyrikrát – zo štyroch na tri percentá. Do leta budúceho roka sa môže dostať až na dve percentá, odhadujú analytici.
ECB by si viac ako na infláciu mala všímať stagnáciu európskeho priemyslu a slabý rast ekonomiky v EÚ. Tá trpí okrem iného aj vysokými úrokmi v bankách a tým aj slabou investičnou aktivitou. ECB reaguje podobne váhavo ako v roku 2021 a 2, keď po zdražení energií prudko rástla inflácia a centrálni bankári ju brzdili až s veľkým meškaním.
Priemyselná produkcia v EÚ klesla v októbri oproti vlaňajšku o 0,8%, v eurozóne dokonca až o 1,2%. V porovnaní so septembrom priemysel stagnoval, mimo eurozóny dokonca veľmi mierne rástol.
Medziročne zaznamenali najväčší pokles produkcie v Belgicku o skoro 8%, v Nemecku o takmer 5 a v Taliansku o 3,6%. Naopak, najviac rástli Írsko o vyše 15%, Dánsko o 8,6% a Malta o vyše 6%. Nad tri percentá sa dostali aj Poľsko a Slovinsko, Španielsko a Portugalsko, ako aj Cyprus.
Za nimi nasleduje Slovensko s miernym rastom priemyslu 1,3% oproti vlaňajšku. S výnimkou Fínska a Estónska potom ďalšie krajiny v produkcii klesali. Medzi nimi výraznejšie Maďarsko a Rakúsko (okolo -3%) alebo Česko a Chorvátsko (okolo 2%). Informoval o tom Eurostat.
Priemyselná produkcia na Slovensku si udržala rastúci trend už štvrtý mesiac po sebe. Tempo sa však v októbri oproti septembru spomalilo takmer na polovicu a dosiahlo 1,3 %. Z celkovo 15 sledovaných vykázala väčšina kľúčových odvetví až dvojciferné rasty. Informoval o tom Štatistický úrad SR.
Najvýznamnejší vplyv mala už druhý mesiac po sebe výroba dopravných prostriedkov. Medziročný rast sa ešte zvýšil a dosiahol takmer 20 %, októbrové tempo bol najvyššie od júna 2023. Naopak, vyše 26-percentný prepad zažil chemický priemysel, medziročný pokles výkonu o 17 % zaznamenalo hutníctvo, o 15 % poklesla výroba strojov a zariadení.
Stavebníctvo v októbri pokračovalo v medziročnom spomalení, jeho tempo sa však zmiernilo, stavebná produkcia poklesla len o 4,4 %. Zaostávali podielovo významnejšie zložky domácej produkcie, naopak, rozbehli sa stavebné práce slovenských firiem v zahraničí.
Medziročné spomalenie vykazuje odvetvie stavebníctva už 11 mesiacov s výnimkou apríla. Októbrový pokles bol však tretí najnižší od začiatku roka. V porovnaní so septembrom stavebná produkcia klesla o 7,8 %.
V mínuse skončili všetky podielovo významné zložky stavebnej produkcie. Domáca nová výstavbasa znížila o 6,6 % a opravy a údržba o 5,9 %. Najmenšia zložka – ostatné práce ale vzrástla o vyše desatinu.
Výstavba budov medziročne spomalila o 2,4 %, ale práce na inžinierskych stavbách, vrátane výstavby diaľnic, zaostávali až o 11,5 %. Naopak, v októbri 2024 sa darilo slovenským stavebným firmám v zahraničí, ich produkcia medziročne narástla o 7,4 %. Jej podiel na celkovej produkcii odvetvia prevýšil 11 %. Informoval o tom Štatistický úrad SR.
Celkovo bol október pre slovenskú ekonomiku pomerne úspešným mesiacom, tržby rástli v 4 z 5 sledovaných odvetví okrem stavebníctva. Celkovo sa zvýšili o 4 % až 8 %. Tržby v priemysle dosiahli rast takmer 6 %, druhý najvyšší v tomto roku. V stavebníctve pretrvali síce nižšie tržby, tempo poklesu však bolo druhé najpomalšie od začiatku roka.
Najviac rástli tržby v službách a infokomunikáciách , kde to bolo vyše 8, prípadne 7 percent. Pri doprave a skladovaní sa zvýšili o 4%, v stavebníctve klesli o vyše tri percentá a nadol smerujú už 14 mesiacov. Informoval o tom Štatistický úrad.
Podľa výsledkov sa zdá, že slovenská ekonomika sa pomaly stavia na nohy, keď najmä tržby v priemysle v minulých mesiacoch klesali a teraz dosiahli plusové čísla. Slovensko by sa však malo zamerať najmä na posilnenie perspektívnych sektorov ako služby a digitálna ekonomika, ktoré nie sú ohrozené výkyvmi na trhu s energiami a útlmom európskeho priemyslu v konkurencii Ázie a Ameriky.
Cestovný ruch dobieha predcovidové čísla
Október priniesol ubytovacím zariadeniam na Slovensku 514-tisíc návštevníkov. Návštevnosť bola takmer o 9 % vyššia ako vlani, rýchlejšie pritom rástli počty cudzincov, ako domácich hostí. Hodnoty historicky najúspešnejšieho roka 2019 sa síce stále nepodarilo dosiahnuť, ubytovateľom chýbalo necelých 59-tisíc návštevníkov, no bol to najlepší október za posledných 5 rokov.
Takmer dve tretiny ubytovaných, teda 337-tisíc osôb, tvorili domáci návštevníci. Ich celkový počet bol medziročne vyšší o viac ako 6 %. Zahraničná návštevnosť vzrástla o takmer 14 % na 177-tisíc ubytovaných.
Najnavštevovanejším regiónom SR počas októbra bol Bratislavský kraj, v ubytovacích zariadeniach na jeho území prenocovalo viac ako 129-tisíc hostí. Prilákal 44 % všetkých cudzincov a 15 % domácich hostí.
V rebríčku návštevnosti regiónov ďalej nasledovali kraje: Žilinský (103-tisíc návštevníkov), Prešovský (97-tisíc návštevníkov) a s výraznejším odstupom Banskobystrický kraj (57-tisíc hostí).
Prekvapivo najviac, až o 13,3 % však stúpla návštevnosť v Košickom kraji, najmenej v Žilinskom. Najbližšie k rekordným hodnotám návštevnosti z roku 2019 bol práve Žilinský kraj, všetkých 8 regiónov malo nižšiu návštevnosť ako v októbri 2019.
Za prvých desať mesiacov roku 2024 sa v zariadeniach cestovného ruchu ubytovalo 5,1 milióna návštevníkov, o 2,2 % viac ako vlani. Počty cudzincov medziročne vzrástli o 2,7 % a domácich hostí o 2 %. Informoval o tom Štatistický úrad SR.
Spotrebiteľské ceny v novembri ťahal nahor najmä rast cien potravín a dopravy. Inflácia medziročne dosiahla tretiu najvyššiu hodnotu v tomto roku 3,2 %. Rast cien nad úrovňou 3 % sa udržal v tomto roku v januári, februári a v októbri.
Významný vplyv na vývoj inflácie malo zvýšenie cien potravín o 4,7 %, drahšie ako pred rokom spotrebitelia nakupovali najmä oleje a tuky (o takmer 25 %), ovocie (o vyše 12 %), ďalej mlieko, syry a vajcia, zeleninu, cukor a cukrovinky o 5 až 7 %. Chlieb a obilniny mali ceny o 2,5 % vyššie ako pred rokom, ceny mäsa ostali bez zmeny.
Spomedzi ďalších vplyvov bol významný nárast o 5,9 % v odbore reštaurácie a hotely, čo ovplyvnili najmä drahšie stravovacie a ubytovacie služby. Významný bol tiež rast cien v odbore rozličné tovary a služby o 4,1 %, kde medziročne viac platili spotrebitelia najmä za kadernícke služby (o 7,6 %), ako aj ďalšie služby – ambulantné a nemocničné služby a poistenie.
Najvýznamnejšia položka vo výdavkoch domácností – bývanie s energiami si udržala aj v novembri len minimálnu medziročnú zmenu na úrovni +1 %, a aj to bolo ovplyvnené menej významnými položkami ako zvýšenie cien dodávky a odvádzania vôd, smetí, ako aj údržby a opráv obydlia. Informoval o tom Štatistický úrad SR.
Grafy – Štatistický úrad SR, foto – Peter Kremský
Teší nás, že ste tu. Ak chcete dostávať pravidelné informácie o nových článkoch, knihách alebo o inom obsahu z nášho portálu, prihláste sa na odber našich newsletterov.
