Bol som na koncerte Kendricka Lamara. Dvakrát

Poslankyňa Romana Tabák vyzvala svojich followerov na instagrame, aby jej kládli otázky, pod heslom: „Pýtajte sa ma! Nebudem tu večne!“ Followeri sa teda pýtali, bolo to pre všetkých mimoriadne obohacujúce a na otázku: „Ak nie si lenivá, tak potom si čo?“ odpovedala: „Bystrá a usilovná.“

Zrejme nie som ani bystrý, ani usilovný, lebo na rozdiel od poslankyne Tabák mi veci trvajú dlhšie a nemajú takú pridanú hodnotu. A preto opäť píšem až po nejakom tom mesiaci.

Nie je to až taká prekážka, lebo som mal možnosť zažiť čosi, o čom sa dá písať. Do Európy sa totiž vrátil Kendrick Lamar, ktorý vydal nový album. Ak ho nepoznáte, rád vám ho predstavím, ide totiž o generačný hudobný talent. Nie je to síce tak, že bez vedomosti o ňom by ste zomreli ochudobnení, ale do života vám vie priniesť pridanú hodnotu.

Lamar je americký reper, ale bolo by nefér zaškatuľkovať ho do tejto kategórie hudby, nad ktorou mnohí ohŕňajú nos. Lamar je v prvom rade umelec. Vo svojej tvorbe využíva rôzne žánre, jeho koncerty sú vizuálne premyslené a príťažlivé, no a najmä jeho texty majú v prvom rade zmysel a hĺbku. Každý jeho album je koncepčný. Vyjadruje sa k istému okruhu tém, či už k detstvu a dospievaniu mladého Afroameričana v drsnom kalifornskom Comptone, generačnej chudobe, drogám a zbraniam, utláčaniu a rasizmu, či k láske, viere a znovuzrodeniu. Veľa tvorí a píše na základe kontrastov a práve slovo kontrast jeho príbeh mimoriadne vystihuje.

Je totiž jedným z mála reperov, ktorí si získali nielen obdiv más, ale aj uznanie kritikov a ľudí z hudobnej brandže. Dokonca takým spôsobom, že tí, ku ktorým kedysi mladý Kendrick vzhliadal, chcú dnes s veľkým Lamarom spolupracovať.

Čo to znamená vyrastať v drsnom Comptone, ktorý bol najmä koncom minulého storočia neslávne preslávený vojnami medzi dílermi drog aj extrémnou chudobou, si asi nevieme predstaviť. Nie je to však tak, že by Lamar po získaní slávy na túto časť svojho života zabudol alebo ju nebodaj vytesnil. Naopak, vo svojich textoch opisuje, aký má takéto prostredie dosah na jedinca a aký na väčšinou bielu spoločnosť, ktorá tieto problémy ignoruje. Vo svojich textoch uvádza, že prvú vraždu videl, keď mal päť rokov, a to pri streľbe konkurenčných gangov na ulici.

Koľko smutných osudov bolo s týmto biznisom spojených v období jeho puberty, keď sa prvý raz dostal do problémov – do ktorých v meste skôr či neskôr padol každý -, pripomenul jeho otec. Svojmu synovi len povedal, aby nebol ako on, lebo dopadne ako on. Na mladého Kendricka to zapôsobilo a začal sa venovať tomu, čo ho napĺňalo najviac – písaniu textov. Miloval poéziu a jej vplyv na jeho život je možné vidieť doteraz.

Jeho texty sa plytkosti vyhýbajú na míle. Majú nesmierne mnoho odkazov na kultúru, politiku, spoločnosť, jej vízie či minulosť.

Jeho texty sa totiž plytkosti vyhýbajú na míle. Majú nesmierne mnoho odkazov na kultúru, politiku, spoločnosť, jej vízie či minulosť. Hĺbku jeho textov možno najjednoduchšie pochopiť vďaka podcastom zaoberajúcim sa jeho tvorbou (Dissect Kendrick Lamar), kde sú dva jeho albumy rozobrané čo pieseň, to polhodinová epizóda. (Čo by za niečo také dal napríklad taký Majk Spirit. Jemu zrejme musí stačiť, že sa mu na koncerte pobijú poslankyne. Jednou z nich bola aj, čuduj sa svete, bystrá a usilovná Romana Tabák.)

Za album DAMN. dostal Kendrick Lamar v roku 2018 Pulitzerovu cenu za hudbu. Aj keď už vtedy mnohí kritici tvrdili, že viac by sa tomuto dielu pre jeho hĺbku hodila Nobelova cena za literatúru, ako ju v roku 2016 dostal Bob Dylan. Komisia rozhodujúca o udelení Pulitzerovej ceny označila album DAMN. za „virtuóznu zbierku piesní zjednotených svojou ľudovou autentickosťou a rytmickou dynamikou, ktorá ponúka pôsobivé portréty zachytávajúce zložitosť moderného života Afroameričanov.“

Zaujímavé je, že Lamar si po svojom prvom komerčne úspešnom albume v roku 2012 mohol vybrať cestu tvorby pre masy a rozhodnúť sa čo najviac vyťažiť z momentálneho úspechu. Bol uznávaný za prevratný prístup k hudbe, textom, ich hĺbke. On sa však rozhodol nevybiť zo situácie čo najviac slávy a peňazí; tie preňho predstavovali len sprievodný jav. Ako podstatnejšie videl otváranie pálčivých tém a poukazovanie na neduhy (nielen tej miestnej) spoločnosti.

V máji tohto roka vydal Lamar svoj piaty album. Začal ho slovami: „Niečím som si prešiel. 1855 dní som si niečím prechádzal.“ 1855 je počet dní, ktorý ubehol od jeho posledného albumu, a bolo jasné, že tento aktuálny sa bude líšiť posolstvom. Venuje sa v ňom menej Lamarovi a odkiaľ pochádza, alebo Kendrickovi a čím si prechádza.

Najnovší album je vlastne terapiou, ktorá sa neodohráva v ordinácii alebo terapeutickej miestnosti, ale za mikrofónom. Interpret sa rozpráva s vami a necháva vás rozmýšľať o tom, čo povedal – či zarepoval.

Každý človek by podľa mňa mal v živote zažiť tri momenty – pocit obrátenia, ranu pod pás a koncert Kendricka Lamara. Dobre, možno nemusí bytostne okúsiť všetky tri, ale aspoň nejaká kombinácia z uvedeného je nevyhnutná. Ja som jeho koncert videl v júni v Miláne. Začiatkom októbra bol prvý raz v našich končinách, v Prahe. Ešte v daný deň som nevedel, či pôjdem.

Spravil som dobre, že som šiel. Vrelo odporúčam aj vám – kým sa dá.