Celý obchodný a reklamný systém je založený na nenasýtenosti spotrebiteľov

Počas svojej nedávnej cesty do Indie som stretol ekonóma z južnej Indie, ktorý mi vysvetlil jeden zo základných zákonov gándhiánske ekonómie. Podľa Mahátmu Gándhího, keď sa človek ocitne pred dvoma košíkmi, z ktorých jeden obsahuje 5 jednotiek a druhý 4 jednotky toho istého tovaru, najlepšou voľbou je vo všeobecnosti druhý košík. Jeho všeobecné pravidlo bolo: menej sa uprednostňuje pred viac. Pretože keď je to možné, je inteligentnejšie mať menej vecí, vyprázdniť sa namiesto naplniť sa, používať základné a nie nadbytočné. Prečo by som mal mať 5 vecí, keď mi stačia 4?

V gándhiánskom humanizme (je úchvatné, ako je Gándhí stále srdcom a otcom Indie: v hlavných mestách je hlavná ulica pomenovaná po ňom) nadbytok nie je znakom hojnosti, ale plytvania, a teda iracionality, hlúposti. Jeho prvý ekonomický zákon, ktorý nás istým spôsobom fascinuje, je však presným opakom zákona, na ktorom sme založili západný kapitalizmus a jeho ekonomickú teóriu. „Viac sa uprednostňuje pred menej“, takzvaná „axióma nesýtosti“, je totiž prvou hypotézou kníh o ekonómii, pretože zodpovedá tomu, čo považujeme za jednoduché a neškodné pravidlo zdravého rozumu. Nikdy nie sme nasýtení, vždy hľadáme viac, nenasýtení. Celý obchodný a reklamný systém je presne založený na nenasýtenosti spotrebiteľov. Je lepšie vziať tri a zaplatiť za dva. Rast, HDP, trhy sú výsledkom a rozvojom tejto jednoduchej axiómy.

Čím viac sa púšťame do ciest nenásytnosti, tým viac cítime túžbu po udržateľnejšom, pravdivom, solidárnom živote.

Ale keď som počúval toho ekonóma, pýtal som sa seba samého: ako by vyzerala naša ekonomika, náš svet, naša planéta, náš blahobyt, keby sme namiesto zákona nesýtosti nasledovali tú gándhiánsku myšlienku? Keby sme si vybrali skromnosť namiesto konzumu, znižovanie namiesto zvyšovania, zmenšovanie namiesto rastu? Vyrábali by sme menej, bežali by sme pomalšie, mali by sme menej znečistenú planétu. Boli by sme podobnejší rastlinám a iným tvorom na zemi, ktoré nepoznajú zákon nadbytku, ale iba zákon potrebného.

Ak sa však pozrieme pozorne, uvedomíme si, že táto Gándhího intuícia nie je taká cudzia ani našej kultúre. Predkapitalistické civilizácie a ekonomiky boli viac podobné gándhiánskej ekonomike ako tej našej. Boli založené na niekoľkých jasných zákonoch: uspokojenie sa s tým, čo máme, striedmosť (veľká, zabudnutá čnosť), podelenie sa o nadbytok s tými, ktorí nemali to nevyhnutné.

Potom sa v určitom okamihu v Európe a neskôr v USA zrodil nový duch, ktorý sa nazýval duch kapitalizmu, ktorý začal chváliť hromadenie majetku, nenásytnosť, nestriedmosť v spotrebe a zarábaní peňazí. Tento duch modernej ekonomiky bol niekoľko storočí (17. – 20.) vyvažovaný inými neekonomickými duchmi prítomnými v spoločnosti (od náboženstva po školstvo, politiku). Takto zostal dlho vo svojom rámci, prinášajúc aj dobré plody – aj preto, že myšlienka hojnosti vnímaná ako požehnanie, bola prítomná v Biblii. Až kým sa nedávno duch ekonomiky a obchodu nevymanil zo svojho rámca a úplne neobsadil politiku a školstvo a teraz vstupuje aj do náboženstva, čím sa stal jediným duchom celého spoločenského života. A vzdialenosť od Gándhího sa stala neprekonateľnou.

Ale práve obrovská vzdialenosť medzi gándhiánskou ekonomikou a tou našou ju robí obzvlášť užitočnou a cennou, pretože čím viac sa púšťame do ciest nenásytnosti, tým viac cítime túžbu po udržateľnejšom, pravdivom, solidárnom živote. Čím viac sa zapĺňame tovarom, tým viac cítime túžbu po iných statkoch; čím viac sme obklopení plytvaním jedlom a všetkým, tým viac počujeme výkrik tých, ktorí ešte nemajú to nevyhnutné a žijú ako nový Lazár, hľadajúc v odpadkoch omrvinky, ktoré spadli z našich stolov. Pokiaľ cítime túto túžbu, a čo je najdôležitejšie, cítime bolesť za tieto výkriky, môžeme ešte dúfať v zmenu. Ak však hojnosť a pohodlie navždy zapečatia ucho duše, presvedčíme sa, že chudobní už neexistujú iba preto, že sme od nich príliš vzdialení, aby sme ich videli. A to bude ten najsmutnejší deň.

Prevzaté z cittanuova.it. Preložil Kornel Maťko.

V nedeľnej rubrike Horizonty nm prinášame krátke úvahy zahraničných autorov Luigina Bruniho,  Piera Codu, Jesúsa Morána a Andrea Riccardiho . Reflektujú súčasnú situáciu a pomáhajú preniknúť do doby, v ktorej žijeme, aby sme jej mohli lepšie porozumieť. Články v tejto rubrike vychádzajú vďaka grantovej podpore Konferencie katolíckych biskupov Spojených štátov amerických.