Duchovné sprevádzanie v tieni zneužívania: Ako obnoviť dôveru? (editoriál)

Duchovné sprevádzanie je jednou z dôležitých, no zároveň najcitlivejších oblastí kresťanského života. Ide o proces, v ktorom sa jednotlivec učí rozpoznávať Božie pôsobenie vo svojom živote, prehlbovať svoju vieru a kráčať cestou osobného povolania. Hoci sprevádzanie môže mať mnoho podôb – od individuálnych rozhovorov až po život v spoločenstve –, vždy si vyžaduje dôveru, úprimnosť a rešpekt.

Odhalenia prípadov sexuálneho zneužívania v Cirkvi v posledných desaťročiach hlboko otriasli dôverou v duchovné autority. Zásadne to ovplyvnilo aj vnímanie duchovného sprevádzania, ktoré sa z tradičnej formy vzťahu medzi duchovným vodcom a sprevádzaným presunulo do podstatne opatrnejšej roviny. Dnes už nestačí len dobrý úmysel a ochota pomáhať – sprevádzajúci musí vedome reflektovať mocenskú dynamiku vzťahu, jasne stanoviť hranice a budovať atmosféru bezpečia.

Duchovný sprievodca už nie je autoritatívnym vodcom, ale skôr partnerom na ceste.

Ako však môžeme opäť nadobudnúť dôveru v duchovné sprevádzanie, keď jej samotný základ bol v minulosti v niektorých prípadoch hrubo zneužitý?

Zmena paradigmy: od vodcovstva k sprevádzaniu

Kedysi sa na duchovných sprievodcov pozeralo ako na tých, ktorí majú odpovede. Ich slovo malo váhu a sprevádzaný často vnímal ich vedenie ako takmer neomylné. No práve táto nerovnováha vo vzťahu bola mnohokrát pôdou pre manipuláciu, psychologické podriadenie či dokonca (duchovné) zneužívanie.

V reakcii na odhalenia minulých desaťročí sa dnes čoraz viac hovorí o zmene prístupu. Duchovný sprievodca už nie je autoritatívnym vodcom, ale skôr partnerom na ceste, ktorý pomáha druhému rozlišovať, ale nerozhoduje za neho. Nie je niekým, kto viac vie, ale tým, kto viac počúva. Aj preto už nehovoríme o vodcovi a otcovi, ale o sprievodcovi.

Hranica medzi sprevádzaním a manipuláciou

Zneužívanie nie je vždy viditeľné a jednoznačné. Často nejde o zjavné násilie či priamy nátlak. Zneužívanie môže mať podobu subtílnej manipulácie, emocionálnej závislosti alebo skrytého tlaku na svedomie. Preto je potrebné rozlišovať medzi rôznymi formami zneužívania, no zároveň ich nezľahčovať. Ak má byť duchovné sprevádzanie zdravé, musí byť postavené na rešpektovaní osobnej slobody. To si vyžaduje pridŕžanie sa určitých kritérií.

• Jasné stanovenie hraníc. Úlohou sprievodcu je pomáhať rozlišovať, nie „riadiť“ život toho druhého.
• Ochrana pred emocionálnou závislosťou. Sprevádzaný by nemal nadobudnúť pocit, že bez sprievodcu nie je schopný urobiť dôležité životné rozhodnutie.
• Pochopenie mocenskej dynamiky. Sprievodca musí byť schopný reflektovať, či jeho prítomnosť prináša slobodu, alebo vytvára závislosť.

Ako obnoviť dôveru?

Otázka, ako môže Cirkev znovu ponúknuť bezpečný priestor na duchovné sprevádzanie, je určite namieste. Zodpovednosť leží nielen na sprevádzajúcich, ale aj na samotných spoločenstvách a formácii budúcich sprievodcov. To si vyžaduje:

Zneužívanie nikdy nesmie byť súčasťou priestoru, ktorý má byť posvätný.

• Lepšiu formáciu sprevádzajúcich – nielen v oblasti spirituality, ale aj v psychológii, etike a dynamike medziľudských vzťahov.
• Otvorenú diskusiu o zneužívaní – mlčanie vedie k opakovaniu chýb, preto je potrebné hovoriť aj o minulých zlyhaniach a poučiť sa z nich.
• Viac laikov v úlohe duchovných sprievodcov – sprevádzanie by nemalo byť výlučne úlohou kňazov; zapojenie vyškolených laikov môže pomôcť vytvoriť zdravšiu dynamiku.

Sprevádzanie už dávno nepatrí výlučne do kompetencie kňazov či duchovných autorít. Čoraz viac sa ukazuje, že na duchovný rast človeka vplývajú aj psychologické, sociálne či komunitné faktory. Preto je dôležité prepájať duchovné sprevádzanie so psychológiou, sociálnou prácou či inými odbornými disciplínami, aby bolo skutočne integrálne a zohľadňovalo celú komplexnosť ľudskej osoby.

Výzva do budúcnosti

Ak má myšlienka duchovného sprevádzania v dnešnej dobe opäť získať dôveru veriacich, nestačí len „očistiť“ systém od jednotlivcov, ktorí zlyhali. Je potrebné prehodnotiť samotnú štruktúru sprevádzania, nájsť nové modely a posilniť prevenciu, transparentnosť a dôveru.

Duchovné sprevádzanie nie je len o tých, ktorí vedú, ale aj o tých, ktorí sa nechajú sprevádzať. Preto je dôležité, aby každý kresťan vedel, že má právo na slobodu, bezpečie a rešpekt aj vo vzťahu k duchovnej autorite. Zneužívanie nikdy nesmie byť súčasťou priestoru, ktorý má byť posvätný – priestoru, kde človek hľadá Boha a svoje vlastné povolanie.

Séria článkov venujúcich sa téme sprevádzania rozvíja a dopĺňa najnovšie číslo časopisu Ekklesía s podtitulom Umenie (nechať sa) sprevádzať. Články tohto čísla sa zaoberajú úlohou duchovného sprievodcu, potrebou integrálneho sprevádzania a významom spoločenstva v procese formácie človeka, kladú dôraz na interdisciplinárny rozmer a špecifiká rôznych chariziem. Veríme, že spolu s novou sériou článkov prinesie časopis podnetné zamyslenia a prehĺbenie tejto témy.