Prvotné reakcie po atentáte na premiéra Roberta Fica boli jednoznačné. Odsúdili tento neospravedlniteľný čin. Viac-menej paralelne zaznievali výzvy na zmiernenie napätia a polarizácie. Žiaľ, dlho nevydržali a pomaly sa vraciame do starých koľají.
Nádejne zapôsobila spoločná výzva úradujúcej prezidentky Zuzany Čaputovej a novozvoleného prezidenta Petra Pellegriniho na spoločné stretnutie predsedov parlamentných politických strán. K tomu však doba ešte nedozrela.
Volá sa po zmieri medzi vládou a opozíciou, medzi politikmi a novinármi. Zmier áno, ale za akú cenu?
Útoky a obviňovania pokračujú. Možno v miernejšej podobe, ale pokračujú. Každá skupina vidí jasného vinníka, no nie je ten istý… V určitom zmysle sa to aj dá pochopiť. Veľkým rizikom je, že sa zabúda na kontext a dávajú sa do priamych súvislostí fakty, ktoré v takomto vzťahu nie sú. Toto je manipulácia. S akým cieľom? Spoločné dobro ním asi nie je…
Volá sa po zmieri medzi vládou a opozíciou, medzi politikmi a novinármi. Základná otázka, ktorá však zaznieva, je: Zmier áno, ale za akú cenu? Aké miesto v ňom majú mať pamäť a odpustenie? Ak sa nezbavíme myšlienky, že každý vlastní pravdu a že najlepšia cesta na dosiahnutie spoločného dobra je tá „moja“, tak sa neposunieme vpred. Nikto, žiadna politická strana, žiadne médium nie je spasiteľom spoločnosti, ani Slovenska. Jedinou možnou cestou je dialóg a spolupráca.
Ak na politickej a mediálnej úrovni nepracujeme (áno, najprv ide o individuálnu prácu a až potom o spoluprácu) korektne, teda bez toho, aby sme urážali, osočovali, zavádzali či manipulovali kvôli tomu, aby sa zvýšila voličská základňa alebo titulok bol marketingovo príťažlivý, žiaden legislatívny proces, zákon či informácia nemajú hodnotu a nič sa na aktuálnej situácii nezmení. Preto za súčasnú polarizovanú a nejednotnú situáciu nesieme zodpovednosť všetci.
Teraz však stojíme na križovatke. Pred nami sú dve cesty: cesta zmierňovania napätia a cesta odplaty. Ktorú si zvolíme individuálne? Ktorú si zvolia politici? Ktorú si zvolia médiá? Ktorú budeme tolerovať?
Zásadné smerovanie však určí samotná obeť atentátu.
Obávam sa, a už sa to aj v náznakoch ukazuje, že pôjdeme tou druhou. Zásadné smerovanie však určí samotná obeť atentátu. Ako sa postaví k týmto udalostiam Robert Fico? Nie je to len na jeho pleciach. Každý jeden z nás môže začať od seba, vo všednosti každého dňa. V tomto dramatickom čase je dôležité byť zakorenení v prítomnosti, nechať sa ňou interpelovať. To je čas, v ktorom konáme a jedine v ktorom môžeme niečo dosiahnuť.
V konečnom dôsledku, pravda a láska zvíťazia nad klamstvom a nenávisťou.