Ak chcete dostávať pravidelné informácie o nových článkoch, knihách alebo o inom obsahu z nášho portálu, prihláste sa na odber našich newsletterov.
Dlho som zvažoval, či vôbec napísať tento komentár. Politické texty a verejné vyjadrenia totiž dnes vo väčšine prípadov neprinášajú zmierenie, práve naopak – ešte viac prehlbujú polarizáciu…
Prvé slová, ktoré mi prichádzajú na um o súčasnej situácii, parafrázujúc prvý novoročný prejav Václava Havla, sú: Slovensko neprekvitá. Všetci to vidíme, cítime, dennodenne zakúšame.
Nejde pritom iba o hospodársky rast či o ekonomické ukazovatele. Vieme, že Slovensko nie je chudobnou krajinou. Ceny máme porovnateľné so Západom, točia sa u nás obrovské peniaze – len výsledky akosi nevidno. Kde sú diaľnice? Prečo zdravotníctvo kolabuje? A takto by sme sa mohli pýtať ďalej… Mnohí máme dojem, že legislatívne priority sú tam, kde sa to dotýka politikov, alebo sa „zobudia“ v momente, keď sa to politikov týkať začne…
Odkaz 17. novembra nám pripomína, že dejiny sa môžu zmeniť aj v momente, keď to nik nečaká.
Dnes sa takmer každá udalosť či informácia okamžite politicky interpretuje, ohýba alebo rovno zneužíva v prospech tej či onej strany. V politike sa už nielenže nevieme dohodnúť – my už ani nehovoríme spoločným jazykom. A čo je horšie, čoraz častejšie sa manipuluje s faktami.
Kým polarizáciu spomíname často, oveľa menej hovoríme o machiavelizme politikov – o vedomom presadzovaní moci za každú cenu, kde etický rozmer prestáva byť súčasťou hry. Politika sa tak technikou ovládania premieňa zo služby spoločnému dobru na boj o udržanie vplyvu a moci. Presne o tom písal Machiavelli vo Vladárovi.
Vyhrať voľby nestačí. Víťazstvo vďaka hlasovacím lístkom v urnách samo osebe nikomu nedáva morálne právo robiť všetko, čo je možné. Problémom je, že sme sa s tým – vedome či nevedome – zmierili. V tejto rezignácii znie veta: „Veď všetci politici sú rovnakí.“ Ak tomu veríme, prestávame byť voči nim nároční. A tým otvárame dvere politickej a občianskej pasivite.
Demokracia je v kríze. Nespočíva v tom, že politici sú trestne stíhaní či dokonca končia vo väzbe (nemyslím len na Slovensku), ani iba v tom, že populizmus sa šíri ako metastáza. Hlavným problémom je strata orientácie a morálneho základu. Ak štát, zákony, fakty a pravidlá prestávajú byť orientované na spoločné dobro, potom sa postupne rozpadá aj dôvera – základ každej spoločenskej dohody.
Do istej miery môžeme byť pokojní. Netýka sa to len Slovenska. Ide o celosvetovú krízu: právny štát si každý vysvetľuje po svojom, polarizácia prehlušuje skutky a nahrádza ich marketingovým obrazom, dezinformácie reálne ovplyvňujú voľby a manipulujú verejnou mienkou, a čo je horšie, sú využívané politikmi, ktorí posúvajú hranice akceptovateľného stále ďalej…
Kam smeruje demokracia, ak sa nechávame opantať manipulatívnymi vyjadreniami, ak lobistické skupiny tlačia na politické rozhodnutia a médiá niekedy namiesto informovania deformujú?
Napriek tomu nechcem skončiť pesimisticky. Odkaz 17. novembra nám pripomína, že dejiny sa môžu zmeniť aj v momente, keď to nik nečaká (hoci ešte ani dnes sa nevieme úplne zhodnúť na interpretácii tejto udalosti či predchádzajúceho režimu).
Kríza jeobdobím straty istej rovnováhy, časom neistoty, napätia. Môže znamenať pád istôt, ale zároveň aj ponúknuť šancu na prehodnotenie. Kríza však nie je definitívnym štádiom, ale momentom stanovenia diagnózy, prehodnotením a príležitosťou na zmenu.
Je na nás, či ju využijeme ako príležitosť rásť alebo ako zámienku ďalej sa uzatvárať, pasívne vyčkávať a nič nerobiť.
Teší nás, že ste tu. Ak chcete dostávať pravidelné informácie o nových článkoch, knihách alebo o inom obsahu z nášho portálu, prihláste sa na odber našich newsletterov.
