Figurálne úle a ľudové umenie: Ako včelárstvo zanechalo stopu v kultúre

Ilustračná snímka. Zdroj: unsplash.com/Damien Tupinier.
Včelárstvo je viac než len med – je to kultúrne dedičstvo. Od drevených klatov po farebné figurálne úle zachytáva príbeh včiel aj dejiny slovenského ľudového umenia.
Newsletter

Ak chcete dostávať pravidelné informácie o nových článkoch, knihách alebo o inom obsahu z nášho portálu, prihláste sa na odber našich newsletterov.

Dnes často počúvame z médií o práci včelárov. Patrím medzi tých a zaiste aj vy, ktorí s úctou a rešpektom oceňujú ich prácu a s radosťou konzumujú med, peľ či propolis od svojho včelára. Veľa ráz som si všímala v krajine včelíny a zaujali ma rôzne úle – príbytky usilovných včiel. Aj vzhľad úľov má svoj vývoj, svoju históriu.

Prvé úle boli vydlabané kmene lipy, duba, smreka, ktoré sa na vrchu uzatvorili príklopom. Vnútri sa umiestnili dva až tri páry krížnych paličiek na zachytenie a stavbu voštín. Týmto úľom sa hovorilo klaty, dudloše, pňaky. Zdokonaľovali sa tak, že sa dopĺňali rytým otvorom na zadnej strane, aby sa voštiny ľahšie vyberali. Popri klatových úľoch sa už od stredoveku vyskytovali pletené úle, ktoré sa zhotovovali zo slamy. Proti chladu, vlhku a hlodavcom sa natierali ochrannými nátermi zo zmesi hliny a pliev. Boli praktické, ľahké a vzdušné, preto ich včelári dlho využívali aj na zber usadených rojov.

Každý včelár si v minulosti chcel zabezpečiť prosperitu aj pomocou rôznych magických praktík.

V polovici 19. storočia sa na naše územie dostali rámikové úle od poľských včelárskych odborníkov. Najkrajšie a najhodnotnejšie sú úle figurálne, dnes ich možno vidieť už len v skanzenoch alebo múzeách. Tie unikátne majú podobu ženských i mužských postáv v životnej veľkosti a zhotovili ich zruční rezbári. Možno si usilovná včielka vracajúca sa zvonku do úľa zatancovala svoj dorozumievací tanec v bruchu peknej sedliačky či urasteného junocha. A v hĺbke útrob figurín uložila peľ a nektár na voskové plásty. Zaiste ju lákala aj výrazná farebnosť, pretože úle boli vernou kópiou pestrofarebného odevu. Dodnes sa z neho poučíme, ako v skutočnosti vyzeral mužský a ženský ľudový odev.

Vzorom pre figurálne úle boli aj postavy svätcov alebo rehoľníkov, najmä svätého Ambróza, patróna včelárov a ochrancu včelínov. Figurálne úle mohli mať aj podobu františkánskeho mnícha v dlhom hnedom habite. Takéto úle pripomínajú kostolné sochy, nikdy však nestáli v sakrálnom priestore, ale, naopak, niekde v záhrade alebo na lúke. Každý včelár si v minulosti chcel zabezpečiť prosperitu, množenie a medonosnosť včiel aj pomocou rôznych magických praktík.

Niekde sa objavovali na úľoch vlčie papule, aby sa vlastnosti vlka, ako dravosť, srdnatosť a výbojnosť, preniesli aj na včely. Inde boli známe figurálne úle v podobe medveďa, ktorý bol považovaný za symbol plodnosti. Letáče na úľoch sa vyrezávali v strede postáv, pretože podľa ľudovej poverčivosti je pás človeka, jeho brucho, symbolom plodnosti, začínajúceho a rozvíjajúceho sa života. Často sa letáče mazali i medvedím sadlom.

Drevené figurálne úle sú už dnes nahradené modernými typizovanými formami, ale v každom prípade sa nám cez ne dodnes zachovalo dedičstvo ľudového výtvarného umenia vysokej umeleckej ceny. Verme, že sa nám zachová a v každej dobe pribudne dosť šikovných včelárov, aby sme mali vždy dostatok kvalitného medu.

Autor
Články autora
Odporúčané
Newsletter

Teší nás, že ste tu. Ak chcete dostávať pravidelné informácie o nových článkoch, knihách alebo o inom obsahu z nášho portálu, prihláste sa na odber našich newsletterov.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Podobné články