Firma so zdravým základom si vie ustrážiť svoje limity a nie je invazívna voči spoločnosti

Čo je na Luiginovi Brunim jedinečné? Prečo by sme mu mali venovať pozornosť?

Luigino Bruni je talianska osobnosť, v ktorej sa stretáva niekoľko zaujímavých oblastí života. Je ekonóm, historik ekonomického myslenia s osobitným zameraním na občiansku a sociálnu ekonómiu. Zastáva tiež funkciu profesora politickej ekonómie na Univerzite Lumsa v Ríme, kde koordinuje doktorandské štúdium občianskej ekonómie. Profesor Bruni pôsobí aj ako konzultant Dikastéria pre laikov, rodinu a život, publicista talianského denníka Avvenire a výkonný riaditeľ iniciatívy „Františkova ekonomika“. Je tvorcom televízneho programu s originálnym názvom Požehnaná ekonómia, konzultantom pre rôzne odborné skupiny, vedecké fóra, ale aj charizmatické spoločenstvá a komunity. Napokon je predsedom Školy občianskej ekonómie a autorom mnohých prác, diel a kníh. V slovenčine vyšla jeho kniha Cena nezištnosti (Veda, 2013).

Vždy sa zaujímal o filozofiu a v posledných rokoch upriamuje svoje štúdium na Bibliu, ktorej dávne príbehy mužov a žien sa snaží prerozprávať do dnešných čias a sprítomňuje ich v životoch ľudí súčasnej doby. Luigino Bruni, zasvätený laik, bol vyše dvadsať rokov koordinátorom Medzinárodnej komisie ekonomiky spoločenstva, ktorá vychádza z charizmy Chiary Lubichovej. Šestnásť rokov pôsobil v Škole Abba (multidisciplinárna skupina intelektuálov študujúca charizmu jednoty), z toho desať rokov po boku Chiary. Svoj pohľad na svet charakterizuje ako parciálny, nedokonalý, nekompletný, relatívny a diskutabilný, vychádza však z bohatej skúsenosti života v spoločenstve na rôznych úrovniach.

Čo znamená dobrá firma podľa Luigina Bruniho? Často o nej hovorí a píše.

Každá inštitúcia, a teda aj firma má mať to svoje pravé a správne miesto v spoločnosti. Dobrá inštitúcia, dobrá firma v tomto význame, znamená zastať si svoje miesto a byť verný svojej misii či povolaniu a podieľať sa na tvorbe spoločenských hodnôt a dobier v spoločnosti.

Pojem dobrá firma v tomto význame nie je protikladom zlej firmy, ale ide o zdravú firmu, nielen z pohľadu ekonomického, ale trvalo udržateľného v spoločnosti. Je dobrým miestom na rozvoj ľudských povolaní a zdravého rastu jednotlivcov. Je priestorom pre zdravú a správne ocenenú prácu. Dobrá firma zahŕňa v sebe zdravé vnútro, firemné vzťahy, korektný vzťah ku konkurencii, rešpekt voči klientom, zodpovedný prístup k prírode, planéte.

Luigino vníma pojem „dobrá firma“ ako misiu každej firmy. Firma vnikla, aby tvorila dobro, všeobecné dobro. Všetko ostatné je špekulácia. Firma so zdravým základom si vie ustrážiť svoje limity a nie je invazívna voči spoločnosti. Nechce nahrádzať iné inštitúcie alebo brať im ich miesto v spoločnosti. Firma dokáže dať veľmi veľa prospešných vecí, no sama nemôže generovať všetky spoločenské hodnoty a dobro.

Dobrá firma v tomto ponímaní je citlivá na najslabšiu stránku spoločnosti a snaží sa jej pomôcť, aby sa vymanila zo situácie, v ktorej sa nachádza, a to napríklad integráciou do pracovného procesu. Dobrej firme ide o zisk, ktorý nie je cieľom sám osebe. Záleží jej na ceste, ktorou kráča k zisku. Dobrá firma je nielen filantropická, spoločensky či sociálne zodpovedná, ale aj tá, ktorá pojem „dar“ dokáže rozdrobiť do každodenných procesov a vzťahov, nielen na konci dňa alebo mesiaca či daňového obdobia.

Vo svojej knihe Hľadanie hodnôt – Desať slov pre život a podnikanie sa Bruni venuje potrebe návratu k správnemu chápaniu čností vo svete biznisu. Prečo sú čnosti podľa Bruniho také dôležité a čo si pod nimi máme predstaviť?

Čnosť v jeho knihe je pojem širšieho významu. Vyjadruje význačnú pozitívnu schopnosť či vlastnosť. Bruni hovorí o čnostiach ako o „starých“ pojmoch, ktoré je potrebné oživiť a dať im nový rozmer, vsadiť ich do súčasnosti. Čnosti sa podľa mnohých „nehodia“ do biznisu, no skutočný význam biznisu (ktorý vytvára dobro) sa bez nich kompletne vytráca a znehodnocuje spoločnosť. Ponúka preto nový pohľad a spolu s čitateľom hľadá nové hodnoty či vlastnosti, ktoré aj firma, aj spoločnosť potrebujú.

Ktoré čnosti považuje za elementárne, aby sa pestovali vo firemnom prostredí?

Bruni vyzdvihuje miernosť, vernosť, veľkodušnosť, súcit, pokoru či milosrdenstvo. Na lojalitu a líderstvo sa pozerá novým spôsobom a hovorí o radosti, slobode a dare.

Ak Bruni hovorí o stimuloch, ktoré ničia čnosti, čo tým má na mysli?

Táto kapitola má v knihe významné postavenie, pretože je zároveň vyjadrením slobody ducha a duše, ktorá sa nedá nikým a ničím kúpiť. Bruni má veľmi jasný pohľad na stimuly, o ktorých hovorí: „Nielenže nie sú vhodným nástrojom na vytváranie a upevňovanie čností, ale ich dokonca ničí a drasticky obmedzuje ľudskú slobodu.“ Stimuly sú tvorcami istej závislej, malej a účelovej slobody a zrkadlia ciele inštitúcie. V dnešnej dobe sa vyzdvihuje ideálny zamestnanec ako lojálny zamestnanec, ktorý sa však stimulmi nedá kúpiť. Ako hovorí Bruni: „Logika stimulov odrádza od lojality práve preto, lebo povzbudzuje a posilňuje správanie, ktoré je viditeľné, kontrolovateľné a zazmluvnené.“ Lojalita je však duchom dohôd a prísľubov, ktoré žijú z viditeľných rozhodnutí a činov a opierajú sa o neviditeľné činy a rozhodnutia. Táto kapitola je nádherným hľadaním a vysvetlením rovno niekoľkých čností, ktoré firmy pre svoju existenciu nesmierne potrebujú, ale kúpiť sa nedajú.

Ako sa Bruni pozerá na líderstvo? Kto je podľa neho dobrý líder?

Líder pre Bruniho je osobnosť s vlastnosťami, ktoré sa formujú na základe počúvania vnútorného hlasu. Lídri sú pevní vo svojich krokoch nie pre silu ich vôle, ale silu hlasu, ktorý im „nedá spať“. Dobrý líder je ten, ktorý vie stáť pri ľuďoch, ktorí mu boli zverení, stojí pri poslednom a najslabšom článku spoločnosti. Nebojí sa povedať: Neviem, ako ďalej, ale som tu, aby som spolu s tebou hľadal cestu a prešiel ju spolu s tebou. Je istým prorokom, ktorý neprorokuje budúcnosť, ale stojí v „čase tmy“ pevne pri ľuďoch a dáva nádej, že raz bude lepšie, aj keď nevie kedy. Pestuje v sebe čnosti, ktoré sú zároveň jednotlivými kapitolami tejto podnetnej knihy. Skutočných lídrov podľa jeho logiky je málo, no sú soľou zeme a pretvárajú tento svet.

Aká je vaša skúsenosť s podnikaním, ktoré prihliada na človeka a jeho dôstojnosť?

Pred dvomi rokmi sme s priateľmi z Ekonomiky spoločenstva založili v Košiciach družstvo pod názvom Francis and Friends, ktoré okrem iného spravuje aj Komunitné a podnikateľské centrum. Ide o každodennú skúsenosť, počas ktorej si ustavične kladieme otázky, ktorých je viac, než máme odpovedí. Vnímame to však pozitívne, lebo otázky nás poháňajú neuspokojiť sa s prvým návrhom, ako vec či problém vyriešiť, a odpovede hľadáme spoločne. Veríme, že odpoveď sa dostaví vždy a v tom správnom čase, či už prostredníctvom spoločnej námahy a hľadania, alebo sa dostaví prostredníctvom tretej osoby či situácie a pre nás je to tzv. zásah „zhora“ alebo malý zázrak.

Páči sa nám byť vsadení do vzťahov s klientami, s okolitým svetom a ponúkať priestor tým, ktorí ho potrebujú. Páči sa nám prepájať svet biznisu s komunitným myslením a dávať priestor na stretnutie ľudí rôznych skupín. V pracovnom procese a v našom malom svete biznisu sa snažíme vytvárať priestor na vzájomné počúvanie a scitlivenie na rôznosť v myslení. Je to forma biznisu, kde sa vieme vzájomne povzbudiť aj ospravedlniť. Je to pekný priestor na osobný i kolektívny rast. Robíme to s vnútorným presvedčením a radosťou. Tá sa nám veľa ráz vráti znásobená.

Za Ekonomikou spoločenstva sú ľudia, ktorí chcú stáť pri slabých, chudobných a načúvať ich volaniu po spravodlivosti, inklúzii, zaradeniu sa do života.

Ekonomika spoločenstva? Čo si pod tým má nezainteresovaný človek predstaviť?

Ekonomika spoločenstva je novým pohľadom na vedenie firmy, ale aj iných inštitúcií v spoločnosti, ktorá sa díva na svoje každodenné aj ekonomické procesy cez optiku spoločenstva. Ekonomika má svoje pravidlá. Bez spoločenstva by bola „bežnou“, možno rýdzo podnikateľskou skutočnosťou smerujúcou za ziskom. Spoločenstvo bez ekonomiky, ktorú zase charakterizujú čísla, by bola komunitou na istej duchovno-intelektuálnej báze. Tam, kde sa stretáva ekonomika a spoločenstvo, v bode, kde sa pretnú, vzniká ekonomická skúsenosť, ktorá má príbeh plný života, radostí aj hľadania, zázrakov aj pádov. Je to príťažlivé a dynamické.

Ekonomika spoločenstva je istou skúsenosťou spoločenstva s chudobou. Chudoba má nespočetne mnoho tvárí, nielen tú najviac viditeľnú, ekonomickú. Chudoba je nielen stav, do ktorého sme boli životnými okolnosťami dotlačení, ale ide aj o „zvolenú“ chudobu, evanjeliovú.

Ekonomika spoločenstva má svoju krátku, tridsaťročnú históriu. Sú za ňou skúsenosti firiem po celom svete, zvlášť v Južnej Amerike, Ázii, rozkvitá v Afrike a má svoje zázemie aj v Európe. Má za sebou prvý entuziazmus, rast, ale aj pokles a hľadá novú cestu. Stala sa súčasťou dnešnej ťažkej doby a kladie si otázku, ako ďalej. Za Ekonomikou spoločenstva sú ľudia, ktorí chcú stáť pri slabých, chudobných a načúvať ich volaniu po spravodlivosti, inklúzii, zaradeniu sa do života. Chcú byť citliví na vnútorný hlas a čnosti, o ktorých hovorí aj Bruni vo svojej knihe.

Ako je to s Ekonomikou spoločenstva na Slovensku? Ako sa darí rozvíjať túto myšlienku ekonomiky, ktorá myslí na druhých?

Ekonomika spoločenstva na Slovensku má svoju históriu, počas ktorej sa zrodili nové firmy a pustili sa touto cestou. Niektoré sú tu dodnes, ďalšie sa ňou inšpirovali a idú svojou cestou, iné vznikajú a majú už univerzálnejší charakter. Sú však jednotlivci, riadiaci pracovníci, ale aj samotní zamestnanci, ktorým sa páčia myšlienky Ekonomiky spoločenstva a uplatňujú ich v praxi. Šíria ju ďalej, spájajú sa s ďalšími skupinami a spolu tvoria prostredia v duchu pokoja, rešpektu a spoločného rastu.

Pozývame