Majstrovstvá Európy vo futbale 2024 v nedeľu dopísali svoju históriu. Mesiac trvajúci ošiaľ na krásnych štadiónoch v mestách po celom Nemecku držal v napätí fanúšikov od brehov Čierneho mora až po najzápadnejšie okraje Európy, bičované príbojom Atlantiku. Zaslúži si ohliadnutie sa za jedným z najväčších športových magnetov tohto roka.
Majstrovstvá Európy pritiahli obrovské množstvo fanúšikov. Len na štadióny sa predalo zhruba 2,7 milióna vstupeniek na 51 zápasov, teda zhruba 50-tisíc divákov na zápas. Celkovo sa vo fanzónach v centrách jednotlivých miest, kde bolo možné sledovať súboje na veľkých obrazovkách naživo, vystriedalo približne šesť a pol milióna návštevníkov.
Priame náklady na usporiadanie sa rozpočtovali na 650 miliónov eur, príjmy európskej futbalovej asociácie UEFA z predaja televíznych práv, reklamy a vstupeniek sa však vyšplhali až na 2,4 mld. eur. Z toho predaj lístkov tvoril iba 400 miliónov, teda jednu šestinu príjmov.
Na futbale v meste
Veľmi populárne boli fanzóny, hojne navštevované najmä počas zápasov domáceho Nemecka, Turecka, ale aj susedných krajín. Tú na brehu Mohanu vo Frankfurte, kde hralo dva svoje zápasy aj Slovensko dokonca počas štvrťfinálového zápasu Nemecka navštívilo až 700-tisíc ľudí.
Primerane tomu kvitol aj biznis – na svoje si prišli hotely, penzióny, kempingy, ale hlavne predajcovia jedla a piva. To v Nemecku tradične tieklo potokom, hoci aj domáci krútili hlavami nad pollitrom za päť-šesť eur. Nuž – taká udalosť sa nedeje často a tak je lákavé priživiť sa. Veď fanúšik znesie, najmä keď jeho mužstvo vyhráva.
Čo Nemci zvládli na výbornú, je infraštruktúra a organizácia. Bezplatná verejná doprava pre fanúšikov, digitalizované vstupenky, vratné poháre na nápoje. Vytknúť by sa však dala slabšia komunikácia, ktorá vyústila do zhlukovania zmätených návštevníkov na staniciach a vo vlakoch. Hrozilo to kolapsmi z horúčavy, či panikou davu, v ktorej by mohlo prísť k zraneniam.
Fanúšikovia sa napokon vyznamenali – až na menšie konflikty, do ktorých sa zapojili najmä Angličania a Holanďania neprišlo k výtržnostiam. Futbalová kultúra v Európe sa v posledných rokoch výrazne posunula. Hrubé, arogantné až agresívne správanie, také bežné medzi divákmi na Slovensku, sa už vo vyspelých krajinách považuje za toxické.
Podpichovačky a úsmevy
Dokázali to dokonca aj fanúšikovia z bývalého východného bloku ako Rumuni alebo Poliaci. Tým trochu pokazili renomé Albánci, Chorváti, či Srbi so svojimi politickými sloganmi. Nakoniec však k medzinárodným konfliktom neprišlo. Šport bol predsa dôležitejší ako krivdy, ktoré diváci zanechali doma na Balkáne.
Je dobré, že pri politických vyjadreniach hráčov UEFA rýchlo a razantne zakročila. Doplatil na to najmä turecký obranca Merih Demiral, ktorý po víťazstve gestami propagoval extrémistické a teroristické hnutie Siví vlci. Aj tu sa jasne ukázalo, že takýto turecký folklór v Európe nie je vítaný. Bez ohľadu na to, čo si o ňom doma myslia, na majstrovstvách platia pravidlá vyspelého sveta a Turci to musia rešpektovať.
Možno ešte jeden kritický impulz, pokiaľ ide o organizáciu. Nemecko sa pred majstrovstvami chválilo, koľko peňazí vloží do infraštruktúry, napríklad opráv diaľnic. Cestujúcemu po nich potom celkom nie je jasné, prečo sa toľko z nich opravuje práve počas toho mesiaca, keď prebieha futbalový sviatok a hore-dole po Európe sa vďaka tomu presúvajú tisíce áut.
Zúžené miesta s hodinovými zápchami a následnými haváriami museli fanúšikom riadne zdvíhať žlč. A rozbíjať mýtus o skvelých nemeckých diaľniciach s neobmedzenou rýchlosťou. Tá neodbytná otázka sa drala na jazyk hoci aj po vyhratom zápase – naozaj sa to nedalo odložiť po 14. júli, Herr Minister?
Beh verzus pochod
Pokiaľ ide o športovú stránku, nakoniec je určite dobre, že titul vyhralo Španielsko. Celý turnaj totiž chcelo hrať futbal. Podobne ako niektoré ďalšie tímy, najmä Holandsko, Nemecko alebo Portugalsko.
Na rozdiel od druhého finálového účastníka Anglicka. To praktizovalo zvláštny druh pešieho pochodu s posúvaním lopty, ktorý sa nepáčil dokonca ani jeho fanúšikom. Za to, že sa vôbec premotalo až do finále, vďačí osobnostiam ako Jude Bellingham a Phil Foden, ktoré v pravej chvíli dokázali nejako dostať loptu do bránky.
A tiež obrovskému sebavedomiu, typickému pre Angličanov či Nemcov. To na rozdiel od minulých rokov nechýbalo výberu Slovenska. Taliansky tréner Calzona dokázal okrem herného systému akosi vštepiť sokolom aj pre Slovákov nezvyčajné presvedčenie, že dokážu poraziť každého. Takmer to vyšlo aj s Angličanmi. Nebyť tej poslednej minúty…
V každom prípade je to výnimočné, keď takto Dávid zametá s Goliášom. Verme, že odvaha v tíme ostane a osvojili si ju aj hráči, ktorí si v Nemecku veľa nezahrali. Lebo budúcnosť bude v ich nohách, keďže štyridsiatku atakujúce opory ako Pekarík, Kucka alebo Dúbravka nám už ďalšie osemfinále nevybojujú.
Výmena generácií
Majstrovstvá Európy 2028 sa budú konať vo Veľkej Británii a Írsku. Ďalšie vyspelé futbalové krajiny opäť pritiahnu milióny fanúšikov a prinesú desiatky napínavých zápasov. Postupne končí jedna generácia slávnych európskych futbalistov ako Crisitiano Ronaldo, Pepe, Toni Kroos, Luka Modrič alebo Harry Kane.
Blížia sa k 40-ke a na budúcom eure ich nahradia mladší. Niektorí ich tento rok možno sledovali z lavičky, ďalší ako tínedžeri Lamine Yamal, Arda Guler alebo aj Tomáš Suslov alebo Dávid Strelec však odohrali poriadnu porciu minút. Verme, že sa futbal do roku 2028 aj vďaka nim nestane taktickou pozičnou hrou a prinesie stále veľa techniky, kreativity a radosti.
Ilustračné foto – Peter Kremský