Hendikepovaný tínedžer: Ak chceme fungovať tak ako predtým, musíme niečo obetovať

Napriek všetkým ťažkostiam sa nesťažuje, je to obrovský optimista, ktorý miluje život. Od piatich rokoch kreslí, hráva šachy a má rád svojich domácich miláčikov. Jeho vášňou sa stal futbal, ktorý veľmi rád sleduje. Zaujíma sa aj o spoločenské dianie, rád sa učí nové veci a prijíma výzvy. Aj jemu koronakríza zmenila život. 

Jeho príbeh poznám osobne, lebo sme súrodenci, a vidím jeho vytrvalosť ísť ďalej napriek ťažkostiam. Možno nám pomôže vidieť inak perspektívu spoločenských obmedzení z pohľadu mladého hendikepovaného človeka…

Ako vnímaš koronakrízu?

Myslím si, že rok 2020 bude zapísaný do dejín, pretože celý svet trpí následkami koronavírusu. Situácia je veľmi náročná nielen pre Slovensko, ale pre celý svet. Niekto si možno povie, že je to chrípka alebo nejaký obyčajný vírus, ktorý prejde len tak. Žiaľ, nie je to tak, pretože nie všetci ľudia majú takú dobrú imunitu ako tí, ktorí tvrdia, že to je len chrípka.

Čo konkrétne ťa trápi?

Príde mi ľúto a trápi ma, že niektorí ľudia, hlavne „tí odvážni“, nemajú na pamäti, že vo svojom blízkom okolí žijú aj takí, ktorí majú omnoho väčší strach a obávajú sa ešte väčších následkov v tejto situácii. Napríklad aj ja patrím medzi rizikovú skupinu, takže môžem tiež povedať, že patrím medzi tých menej odvážnych. Myslím si, že máme právo báť sa, ale musíme s tým bojovať. Mierim na to, čo tu počúvame dlhé mesiace: nosiť rúška, dodržiavať odstupy, používať dezinfekciu a nerobiť si z toho nejaký celosvetový žart.

Kedy si si začal uvedomovať vážnosť situácie?

Pamätám si, ako som bol v marci tohto roku v škole, už vtedy sa o tom v celosvetových médiách a Európe začalo viac hovoriť. Neuvedomovali sme si, čo sa deje. Potom som ochorel a so zápalom pľúc som ležal dlhé dni v nemocnici. A práve v nemocnici koncom marca sme s mamičkou pozerali televízne noviny a v Európe už začali pribúdať smutné čísla (smrť na koronavírus). Keď som sa vrátil domov z nemocnice,  na Slovensku začala vážna pandemická situácia. A už to bolo na svete. Zrazu prišla celosvetová kríza, ale ešte stále mi to nešlo do hlavy, lebo som si myslel, že to prejde a nebude to mať taký veľký dosah. Prestal som chodiť do školy, lebo sme museli ostať doma.

Od marca sa učíš z domu. Ako to zvládaš?

Mám príslovie, že každý začiatok je najťažší a potom to ide ako po masle. Prvé dni učenia som sa musel naučiť komunikovať cez email, musel som si nastaviť svoj vlastný režim. Je pravda, že ráno som nemusel skoro vstávať ako v bežné školské dni, ale celkovo tu vidím viac nevýhod ako výhod. Po prvé, nemám doma spolužiakov, ktorí mi chýbajú. Po druhé, škola je ideálnym prostredím na učenie, doma sa všeličo robí: varí sa, upratuje, príde návšteva, stále sa niečo deje. A to ma vie ako žiaka rozptýliť od učenia a pritom sa mi znižuje kvalita učenia. Určite je pre mňa ťažšie učiť sa z domu.

Čo ťa najviac hnevá?

Posledné dva-tri roky som sa začal zaujímať o dianie v spoločenskej, ako aj politickej sfére. Keď nastúpila nová vláda, pomyslel som si, že to veru nebudú mať ľahké, a je to tak, ľahké to doteraz nemali. Nebudem vám vymenovávať žiadnych mojich obľúbených politikov, ale všimol som si jednu vec.

Každý človek má svoje názory a rovnako aj ja mám ten svoj, ale vždy sa snažím rešpektovať názory iných ľudí, aj keď sa mi to nepáči. Niektorí ľudia však majú veľký problém, nedokážu prijať určité postoje a názory svojho okolia. Preto tu vznikajú zbytočné konflikty, protesty, nezmyselné hoaxy na internete. Mrzí ma, že sa v poslednom čase šíri medzi nami nenávisť, práve ona je pre mňa hrozná vec, lebo rozdeľuje ľudí. A to je veru posledné, čo v tejto ťažkej situácii potrebujeme.

Ako sa ti zmenil život?

Zmenil sa mi hlavne režim. Už nemôžem chodiť do školy, čo mi veľmi chýba. A ešte patrím do rizikovej skupiny, mám ešte menej možností na spoločenské podujatia, čo mi je ľúto. Mrzí ma, že niektorí ľudia sa neustále sťažujú, že sa nemôžu zúčastniť na spoločenských, kultúrnych, zábavných podujatiach. Mali by sme si uvedomiť, že ak chceme fungovať tak ako predtým, musíme tomu niečo obetovať a vydržať.

Čo si si uvedomil počas tohto obdobia, keď sa nemôžeš stretávaš so svojimi blízkymi?

Uvedomil som si, že sa nemôžeme stretávať ako spoločenstvo, napríklad v divadle, kine, kostole, na športových podujatiach… A to mi veľmi chýba. Na druhej strane nás však koronakríza testuje, akú máme disciplínu. Ako sa budeme správať: buď zodpovedne, budeme dodržiavať pravidlá, alebo si budeme žiť po svojom a tým budeme ohrozovať životy iných nevinných ľudí.

Čo sa snažíš robiť preto, aby si bol pozitívne naladený?

Snažím sa venovať svojim koníčkom: futbalu, kresleniu, chodím na prechádzky, venujem sa mojim miláčikom. Na začiatku ma zaujímali aj štatistiky koronavírusu, ale posledné tri mesiace sa už na to nechcem pozerať, lebo potom zbytočne veľa premýšľam a trápim sa.

A čo vravíš na momentálnu politickú situáciu?

Viacerí ľudia si myslia, že politici to nerobia v náš prospech, že to berú ľahostajne, niektorí iní, že to preháňajú a berú to až veľmi prísne. Ale ja si myslím, že nová vláda sa veľmi snaží, a verím, že to myslia iba v dobrom a robia to preto, lebo nás chcú chrániť.

Ako by mohli ľudia z tohto obdobia vyťažiť?

Toto čudné obdobie nás môže naučiť trpezlivosti, vytrvalosti, solidarite, ohľaduplnosti a disciplíne, pretože len tak sa môže situácia zlepšiť.

Čo ti najviac pomáha, aby si to všetko zvládal?

Samozrejme, pomáha mi moja najbližšia rodina, venujú sa mi, aby som nebol dlho pri počítači, na mobile, chodievam stále von na prechádzky, stále mi vytvárajú nové a nové aktivity.

Stretávaš sa aj s názormi ľudí, ktorí celú situáciu zľahčujú a podceňujú, ako by si na to reagoval, keďže patríš medzi rizikovú skupinu?

Chvála Bohu sa s takými ľuďmi nestretávam, keďže som rizikový, ale cez internet a televíziu si všímam názory iných ľudí, ktoré sa mi vôbec nepozdávajú. Moje príslovie je: akceptuj iných, ale neakceptuj nenávisť. Žiaľ, nájdu sa ľudia, ktorí neustále nadávajú, sú ľahostajní, organizujú zbytočné štrajky, pri ktorých sa môžu nakaziť. Na internete títo ľudia šíria hoaxy a máme tu tiež ľudí, ktorí tomu uveria, šíri sa ich popularita. Ohrozujú tak ostatných, je to začarovaný kruh.

A aký je tvoj odkaz pre tých, ktorí túto situáciu zľahčujú?

Odkazujem im, aby najskôr zvážili to, čo robia. Takýmto spôsobom tiež prejavujú svoje názory. Želám si, aby si uvedomili, že sú medzi nimi aj ľudia, ktorí nedokážu prekonať pre nich neexistujúci covid. Mali by rešpektovať všeobecne platné zákony, a nie zákony, ktoré si vymyslia a sú riskantnejšie, neohľaduplné a môžu ohroziť omnoho väčšiu populáciu. Opakujem a prosím vás, spamätajte sa konečne a nekričte po uliciach, ale chráňte svojich blízkych a radšej sledujte šport.