Imperializmus peňazí verzus jubilejná výzva: Kto bráni odpusteniu dlhov?

Ktovie, čo si pomyslel Vladimir Putin, keď sa v júli 2001 zúčastnil na summite G8 v Janove… Tento exkluzívny klub „mocných sveta“ sa zišiel v meste, ktoré bolo kedysi sídlom bojovnej námornej republiky, aby rozhodol o budúcnosti sveta. Ocitol sa však v obkľúčení demonštrantov, ktorí rozhodne protestovali proti neoliberálnemu smerovaniu, prevládajúcemu medzi vládnucimi triedami na prelome tisícročí.

Hnutia označované ako „no global“, potlačené s nevídanou brutalitou v demokratickom štáte, vyjadrovali túžbu po „inom možnom svete“, alternatívnom k jedinej kapitalistickej ideológii, ktorá zostala po páde sovietskeho experimentu.

Katolícka cirkev, ktorá zo svojej podstaty objíma celý svet

Vtedajší mladý ruský prezident pochádzal z vedenia bývalej KGB. Osobne zažil pád reálneho socializmu a len niekoľko rokov predtým čelil iným demonštrantom, keď so zbraňou v ruke bránil obvod moskovského veľvyslanectva v NDR. Východná časť Nemecka, ktorá sa mala neskôr zjednotiť so západnou, sa napokon stala centrom novej liberálnej a atlantickej Európy.

Dav oslavujúci pred Berlínskym múrom, ktorý sa v roku 1989 rozpadal bez potreby ozbrojeného povstania, sa naivne domnieval, že smeruje k lepšej budúcnosti. Vojny v Perzskom zálive v 90. rokoch, dlhý a tragický konflikt v bývalej Juhoslávii v rokoch 1992 – 1999, návrat genocídy na starý kontinent a západné bombardovanie Belehradu však jasne ukázali, že éra mieru bola ešte ďaleko.

Výzvu na zrušenie dlhu najchudobnejších krajín, ktorá zaznela pri príležitosti Jubilea roku 2000, treba chápať v tomto kontexte. Nie zo súcitu, ale ako odškodnenie za utrpenú nespravodlivosť. Katolícka cirkev, ktorá zo svojej podstaty objíma celý svet, uchováva starobylé pravdy, ktoré aj dnes znejú škandalózne pre tých, čo sa považujú za rozumných, ako napríklad zastávanie princípu „univerzálneho určenia bohatstva zeme“ pre celé ľudstvo, čo je v rozpore so systémami hromadenia a vylúčenia.

Jubilejné ohlásenie „nechať zem odpočívať“ odkazuje na obnovu narušeného poriadku spravodlivosti. Najostrejšie slová proti bohatstvu hŕstky ľudí, ktoré uvrháva do biedy nespočetné množstvo živých bytostí, pochádzajú od otcov prvých storočí kresťanskej éry. No mimoriadne aktuálne znie aj odsúdenie „medzinárodného bankového imperializmu alebo medzinárodného imperializmu peňazí“, obsiahnuté v encyklike Quadragesimo anno Pia XI. z roku 1931. „Slobodu trhu,“ vyhlásil pápež, „nahradila ekonomická hegemónia; nenásytnú túžbu po zisku vystriedala bezuzdná chamtivosť po nadvláde; a celá ekonomika sa tak stala strašidelne tvrdou, neúprosnou, krutou.“

Neudržateľné zadlžovanie nevyhnutne vedie k vojne.

„Táto ekonomika zabíja,“ vyhlásil pápež František v roku 2013 v apoštolskej exhortácii Evangelii Gaudium. Tento výrok je jasný najmä v súvislosti s nespravodlivo a podvodne nadobudnutými dlhmi krajín globálneho Juhu, ktoré sú nútené splácať úžernícke úroky, zatiaľ čo im chýbajú finančné prostriedky na potraviny, zdravotnú starostlivosť či boj proti klimatickému otepľovaniu, spôsobenému rabovaním spoločných zdrojov bohatými krajinami.

Neudržateľné zadlžovanie nevyhnutne vedie k vojne – na čo už v roku 1919 upozorňoval ekonóm John Maynard Keynes, keď odsudzoval drakonické podmienky, ktoré boli po prvej svetovej vojne vnútené porazenej Nemeckej ríši. Dnes až príliš jasne vidíme dôsledky takéhoto globálneho scenára, v ktorom – podľa OSN – „3,3 miliardy ľudí žije v krajinách, ktoré na splácanie úrokov z dlhu vynakladajú viac peňazí než na zdravotníctvo alebo vzdelanie“.

Už v roku 2000 organizátori kampane za odpustenie dlhov upozorňovali, že „vlády západných krajín a medzinárodné finančné inštitúcie ako Svetová banka a Medzinárodný menový fond už dnes disponujú dostatočnými zdrojmi na odpustenie dlhov“. V skutočnosti boli tieto dlhy už mnohokrát splatené neúmerne vysokými úrokmi na úžerníckej úrovni.

Ak sa na začiatku tisícročia poukazovalo na to, že „dlh dvadsiatich najchudobnejších krajín sveta by mohol byť vymazaný za cenu jedného moderného bojového bombardéra“, dnes obrovský počet vedcov vyzýva na zníženie výdavkov na zbrojenie o 2 % a ich presmerovanie na riešenie globálnych nespravodlivostí. Zdá sa však, že existujú „štruktúry hriechu“, ako ich nazýva kresťanská sociálna náuka, ktoré bránia nielen spravodlivým, ale aj rozumným riešeniam.

Výzva na odpustenie dlhov je naliehavá.

Za posledných 25 rokov sa otázka dlhu skomplikovala, pretože sa zmenili tí, ktorí majú reálnu moc rozhodovať. Už to nie sú len štáty, Svetová banka či Medzinárodný menový fond, ale predovšetkým medzinárodný finančný systém, v ktorom obrovské súkromné kapitály operujú medzi sebou až do takej miery, že „kontrolujú ratingové agentúry, ktoré rozhodujú o osude verejných dlhov štátov“. Na tento problém poukazuje ekonóm Alessandro Volpi vo svojej nedávnej knihe I padroni del mondo (Páni sveta), v ktorej odhaľuje dominantnú prítomnosť týchto „pánov sveta“ vo všetkých strategických sektoroch vrátane vojenského.

Výzva na odpustenie dlhov, ktorá opakovane zaznela pri ohlásení Jubilea 2025, je preto naliehavá. Vyžaduje si však diskusiu medzi rôznymi analýzami a návrhmi, keďže tvár „imperializmu peňazí“ sa od čias summitu G8 v roku 2001 zásadne zmenila. Dva mesiace po tomto stretnutí nasledoval pád „Dvojičiek“ v New Yorku a potom séria vojen až po súčasnú tragédiu vo Svätej zemi, finančnú krízu v rokoch 2007 a 2008, pandémiu Covidu-19 a klimatickú krízu. Jubilejná bula Spes non confundit (Nádej nezahanbuje) prináša posolstvo nádeje do sveta, ktorý ju, zdá sa, stratil. „Nebudeme zahanbení naveky,“ znie spev Te Deum, ktorý sprevádza otvorenie Svätej brány. Sila symbolu, ktorý siaha ku koreňom existencie, aby premenil realitu.

Autor: Carlo Cefaloni. Prevzaté z Città nuova.