Menu
Ak chcete dostávať pravidelné informácie o nových článkoch, knihách alebo o inom obsahu z nášho portálu, prihláste sa na odber našich newsletterov.
Demokratická strana v USA podľa očakávaní stavila na istotu. Na svojom nominačnom zjazde v Chicagu definitívne schválila vstupenku do novembrového súboja o kreslo v Oválnej pracovni Bieleho domu Kamale Harrisovej.
Konvent v Chicagu bol politickou show na americký spôsob. So silnými prejavmi pred tisícmi delegátov predstúpil úradujúci prezident Joe Biden, ale aj exprezident Barack Obama. Ten podľa viacerých pozorovateľov z pozadia ovplyvňuje mnohé rozhodnutia Bieleho domu, ako aj ministerstva zahraničných vecí.
Kamala Harris bola ešte nedávno nevýraznou a málo populárnou persónou Demokratickej strany. Ako viceprezidentka bola v Bidenovom tieni. V kruhoch demokratov sa dokonca uvažovalo o jej výmene. Rozhodnutie Bidena odstúpiť z kampane ju však v štýle hesla „z núdze cnosť” vystrelilo do popredia.
Po štvordennom zjazdovaní Demokratickej strany, plnom ovácií a silných slov, je všetko jasné. Všetci stoja za Kamalou. A volebné prieskumy ju vo voľbách prezidenta USA dokonca favorizujú aj oproti republikánovi Donaldovi Trumpovi.
Kamala Harris však vstupuje do kampane s vážnymi otáznikmi. Okolnosťami vynútená expresná procedúra jej nominácie jej umožnila vyhnúť sa štandardným postupom, teda boju s protikandidátmi v primárkach. To napríklad, na rozdiel od nej, musel absolvovať jej politický vzor Barack Obama v súboji s Hillary Clintonovou.
Kamala naopak v skutočnosti nomináciu získala v zákulisí a nemusela o priazeň bojovať so žiadnym konkurentom. Prešli jej preto všetky sľuby bez toho, že by musela prácne zdôvodňovať ich reálnosť a hlavne obhájiť náklady.
Prečo čakala viceprezidentka so svojimi sľubmi až doteraz? Prečo o lepších riešeniach nepresvedčila Bidena skôr, aby ich spolu realizovali už teraz? To sú časté a veľmi potrebné otázky. Ani jej nominačný prejav nepriniesol po obsahovej stránke nič nové.
Napríklad vplyvné médiá ako Washington Post, či New York Times sa pýtajú, prečo zatiaľ neusporiadala ani jedinú tlačovú konferenciu, kde by ju novinári mohli konfrontovať s nepríjemnými otázkami. Neposkytla jediné interview.
Demokrati, ale aj veľká časť médií propagujú Harrisovú aj bez obsahu – rovnako ako Obamu v roku 2008. Je to viac z obáv z výhry populistu Trumpa, ako pre kvalitu samotnej kandidátky.
Podľa konzervatívnejšie zameraných analytikov sa Harrisová vyjadruje ešte nejasnejšie ako Obama v roku 2008. Jeho hlavné kampaňové heslo „Nádej a zmena“ vtedy rýchlo vyšlo na posmech pre príklon k prvoplánovo silnej ľavicovej agende a k zahraničnej politike, ktorá nadlho výrazne oslabila USA na medzinárodnej scéne.
V ekonomickej oblasti sa chce Harrisová zamerať na podporu strednej vrstvy. Napríklad chce ponúknuť väčšie daňové úľavy pre rodiny s deťmi a naopak zvýšiť zdanenie vysokopríjmových skupín Američanov.
Témou je ochrana južných hraníc USA s Mexikom, za čo zožala terajšia administratíva silnú kritiku. Jej ďalšou témou je ochrana „reprodukčných práv” žien a pod jedným z jej hlavných hesiel „We’re not going back” (nevrátime sa späť) sa skrýva odpor k akýmkoľvek zmenám. Tie by predstavovali návrat ku konzervatívnym hodnotám, blízkym kresťanským voličom.
Sľúbila americkú podporu Ukrajine pri obrane pred Ruskom. Chce spolupracovať so spojencami v NATO. K téme Izraela sa však vyjadrila spôsobom, ktorý pripomínal kvadratúru kruhu.
Verbálnou podporou Izraela sa prihovára tradičným židovským voličom Demokratov. Záväzok podpory „sebaurčenia Palestínčanov” bol zasa adresovaný arabským voličom. No po 7. októbri sa dá spojenie týchto dvoch vízií sotva zrealizovať. Navyše je „okamžité ukončenie vojny v Gaze” bez likvidácie či aspoň ochromenia Hamasu v rozpore s požiadavkou na bezpečnosť Izraela.
Počas celého zjazdu Demokratov sa pred kongresovou megasálou odohrávali veľmi búrlivé propalestínske demonštrácie často vyslovených podporovateľov terorizmu Hamasu. Raz dokonca aj na chvíľu prelomili bezpečnostné policajné zátarasy.
Viacerí prominentní hostia židovského pôvodu sa museli s delegátmi stretávať v tajnosti. Organizátori propalestínskych protestov boli nespokojní, keď im nedovolili vystúpiť z hlavného pódia.
Aj na konzervatívnej strane spektra sa však objavili novinky. V závere minulého týždňa Robert Kennedy ml. oznámil, že sa vzdáva vlastnej kandidatúry v prospech Donalda Trumpa. Pre Demokratov je to vážna reputačná strata.
Člen slávnej rodiny Kennedyovcov a synovec zavraždeného prezidenta Johna F. Kennedyho za Demokratickú stranu, donedávna sám člen tejto strany, sa totiž uchádzal o riadnu stranícku nomináciu u modrých. Ale podľa neho aj nečisté praktiky u Demokratov ho prinútili vydať sa na cestu nezávislej kandidatúry.
Bude zaujímavé sledovať, či Trumpovi podpora Kennedyho pomôže. Jeho popularita sa dostala až na dvojciferné čísla a Kennedy je preto vnímaný ako najvýznamnejší nezávislý prezidentský kandidát za posledných dvadsať rokov.
Podľa prieskumov by Kennedy získal 7 % hlasov v Nevade, 6 % vo Wisconsine, 5 % v Arizone a Michigane, 4 % v Georgii a 3 % v Pensylvánii. Rozdiel medzi Kamalou Harrisovou a Donaldom Trumpom v jej prospech je vo všetkých týchto štátoch výrazne nižší, ako Kennedyho čísla.
Novej kandidátke Demokratov pomohla k veľkému nárastu popularity v prvom okamihu rozhodnosť jej strany pri výbere náhradníka za Bidena. Žiadni vážni protikandidáti sa vo finále ani nespomínali. Pomáha jej, že je ženou. Pomáha jej aj vek 59 rokov v kontraste so 78-ročným Trumpom.
Nie nadarmo bol jedným z prvých žolíkov Harrisovej tímu proti Trumpovi práve jeho vysoký vek. Použili proti nemu presne rovnakú zbraň, akou sa on oháňal proti 81-ročnému a fyzickú kondíciu zjavne strácajúcemu vtedy ešte protikandidátovi Joe Bidenovi.
Ilustračné foto – Facebook
Teší nás, že ste tu. Ak chcete dostávať pravidelné informácie o nových článkoch, knihách alebo o inom obsahu z nášho portálu, prihláste sa na odber našich newsletterov.
