Táto udalosť však nebola len o slávnostnom rozsvietení smreka na Námestí svätého Petra, ale aj o spojení národov, tradícií a histórie.
Prvý slovenský strom vo Vatikáne
Písal sa 17. december 1994, keď sa viac ako 3000 slovenských pútnikov vrátane prezidenta Michala Kováča stretlo s pápežom Jánom Pavlom II. Počas tejto výnimočnej návštevy odovzdalo Slovensko svoj dar – majestátny smrek z oravskej dediny Zázrivá, ktorý sa stal prvým oficiálnym vianočným stromom darovaným mladou Slovenskou republikou.
Pápež Ján Pavol II., známy svojou blízkosťou k slovanským národom, prijal tento dar so slovami: „Vaša návšteva je potvrdením hlbokých a pevných zväzkov, ktoré spájajú Slovensko s Petrovým stolcom.“ Vo svojom prejave v slovenčine zároveň vyzdvihol symboliku vianočného stromčeka ako znamenia radosti a pokoja.
Ako sa smrek dostal na Námestie svätého Petra?
Myšlienka darovania vianočného stromu pochádzala od Egona Arnolda, vtedajšieho chargé d’affaires na Veľvyslanectve Slovenskej republiky pri Svätej stolici. Po získaní súhlasu Vatikánu a ministerstva zahraničných vecí sa začala organizácia tejto náročnej akcie.
Smrek zo Zázrivej dorazil do Vatikánu 3. decembra a po prvotnom umiestnení pred Aulou Pavla VI. bol vztýčený na Námestí svätého Petra pomocou talianskeho žeriava so symbolickým názvom Gottwald. Popri hlavnom strome prišli zo Slovenska aj menšie stromčeky, ktoré zdobili interiéry Vatikánu.
Dekorácie na stromoch boli výnimočné – sklené gule, ručne vyrobené ozdoby, háčkované detaily, či medovníkové figúrky. Ich krásu dotvárali stovky fotografií a pozdravov od slovenských veriacich, ktoré putovali spolu so stromami.
Jeden z nich zdobili seminaristi a františkánske sestry v Aule Pavla VI. Krátko nato strom v televíznom prenose obdivovali tisíce divákov, keďže tvoril pozadie vianočného koncertu z Vatikánu.
„Manželkine spomienky sa viažu najviac k momentu, keď otvorila štyri veľké krabice vianočných ozdôb, ktoré došli spolu s 300 guľami na vyzdobenie vianočných stromov. S dojatím ich dávala na viazanie. Boli sklené, ale aj ručne vyrobené, háčkované, vystrihované z papiera, figúrky z medovníka a oštiepok,“ opisuje atmosféru Egon Arnold.
Rozsvietenie stromu a úsmevné momenty
V deň rozsvietenia stromu 17. decembra bolo Námestie svätého Petra zaplnené ľuďmi. Atmosféru dotvárali aj úsmevné momenty – slovenské ženy a dievčatá rozdávali medovníčky, ktoré si japonskí turisti brali najprv ako suveníry, až kým nezistili, že sú jedlé.

Táto udalosť nezostala bez povšimnutia médií. Správy o slovenskom dare sa objavili vo vatikánskom denníku Osservatore Romano, v talianskej televízii Telepace a dokonca aj v Euronews.
Odkaz Zázrivej
Obec Zázrivá si túto udalosť stále pripomína. Tento rok, pri príležitosti 30. výročia, organizuje spomienkovú pobožnosť a výstavu fotografií. Pre obyvateľov dediny má udalosť zvláštny význam aj preto, že samotný Ján Pavol II. kedysi navštívil ich kraje počas svojich turistických výprav do poľsko-slovenského pohraničia.
Pri darovaní smreka spoznali Zázrivčania jeho výnimočný vzťah k ich dedine. Pápež si totiž pri pohľade na darovaný obraz z cyklu Ukrižovanie od maliara Zdena Horeckého spomenul, že v mladosti zdolal vrch Rozsutec, týčiaci sa nad Zázrivou.
Symbol spojenia a nádeje
Darovanie vianočného stromu zanechalo nezmazateľnú stopu v histórii Slovenska aj Vatikánu. Tento jednoduchý, no veľavravný čin symbolizoval nielen spojenie dvoch národov, ale aj nádej, ktorú vianočné sviatky prinášajú do sŕdc ľudí na celom svete.
A dnes, po tridsiatich rokoch, tento príbeh stále pripomína, akú silu má tradícia, keď je podaná s úprimnosťou a láskou. Slovenský smrek vo Vatikáne sa tak stal viac než len ozdobou – stal sa odkazom viery, radosti a jednoty.
Foto: archív Egona Arnolda
Jedna odpoveď
Je len málo dobrých správ o Slovensku, ktoré mali takú odozvu v Európe ako ked slovenské smreky rozžiarili Vatikán a srdce tisíce Slovákov . Aj po tridsiatich rokoch môžu byt Zázrivčania aj iniciátori téjto myšlienky hrdí na vynímočné dielo, ktoré sa natrvalo zapísalo ako príbeh, ktorý spája národy a stretlo sa s uznaním aj pápežom Jánom Pavlom II. Iniciátorom a Zázrivčanom patrí zato veľka vďaka a čakanie, že niekedy sa nájdu následovníci.
A.Julény, sen.