Keď zabudnutý mobil prinesie stretnutie a vďačnosť

Pokiaľ nemám dennú službu a som „doma“ v Katoviciach, idem často pred obedom alebo po obede „na návštevu“ do miestneho kostola, ktorý je počas týždňa každý deň otvorený. Chodím sa tu porozprávať s tým, ktorý je Pánom života a smrti. Chodím mu tu zveriť najrôznejšie situácie, problémy i radosti, niekedy som tu „len tak“ bez slov a načúvam, niekedy ten čas využijem, aby som sa pomodlil časť breviára (zo svojho mobilu).

A to sa mi nedávno stalo osudným… Bol som na „svojej“ audiencii v kostole, načúval som, pomodlil sa časť breviára a odchádzal som domov. Doma som sa automaticky pustil do nejakých domácich prác a zrazu vo mne „hrklo“: Kde je môj mobil? Poprosil som spolubrata Jarka, aby zavolal na moje číslo… Vyzváňací tón a… po chvíľke sa ozval mužský hlas. Povedal, že mobil našiel v kostole na lavici a že stojí pred kostolom. Poprosil som ho, aby počkal 5 minút, že dobehnem. Skutočne som sa ponáhľal…

Pred kostolom som stretol človeka, o ktorom som si myslel, že má môj mobil. Oslovil som ho a on sa ma najprv pýtal na niektoré veci a chcel, aby som mu zavolal – ja som však nemal žiadny druhý mobil. Vysvetlil som mu, že mu na displeji ukážem, že je v českom jazyku a že ja som Čech… On mi hovorí: „Dobre, tak vám ho dám na dobré slovo.“

Uľavilo sa mi. Keď som sa vracal od kostola domov, v modlitbe som myslel na tohto človeka, ktorý bol poctivý a ochotný – nielen mobil vrátiť majiteľovi, ale aj na mňa počkať pred kostolom. 

Presne táto situácia sa mi vybavila, keď som si prečítal, čo povedal pápež František v Benátkach: „… vypnite televíziu a otvorte evanjelium; odložte mobil a stretávajte sa s ľuďmi!“

Ja som mobil v kostole po modlitbe odložil a… zabudol, ale to mi umožnilo stretnúť sa s poctivým a ochotným človekom.

Ešte raz mu (aj Bohu) „na diaľku“ ďakujem.