Knihy a školy – môže sa ešte zhoršiť vzdelanosť na Slovensku?

S tým súvisí aj skutočnosť, že k najhorším patríme aj mierou korupcie, kvalitou justície i zdravotníctva. Dôsledkom sú nižšia životná úroveň aj tisíce najmä mladých a kvalifikovaných ľudí, ktorí odchádzajú do zahraničia. Kvôli pochopeniu a riešeniu problému treba pripomenúť niektoré fakty a súvislosti.

Slovensko 1918 – 1989

V roku 1918 bolo na Slovensku len 140 slovenských a 186 maďarsko-slovenských ľudových škôl. Žiadna stredná škola s vyučovacím jazykom slovenským neexistovala. V roku 1925 fungovala na Slovensku aj vďaka českej pomoci univerzita, 13 učiteľských gymnázií a 216 stredných, odborných a meštianskych škôl. Po desiatich rokoch demokratickej Československej republiky bolo v roku 1928 na Slovensku vyše 4 000 škôl, z toho vyše 3 200 slovenských.

Napriek vtedajšej oficiálnej doktríne politického československého národa, ku ktorej sa hlásila aj Martinská deklarácia z 30. 10. 1918, sa na slovenských školách a úradoch nepoužívala žiadna českoslovenčina, ale jazyk slovenský. Potom sa naše školstvo prirodzene rozvíjalo až do roku 1948.

Školstvo ako nástroj totality

Keď moc uchvátili komunisti, zlikvidovali všetky cirkevné a súkromné školy. Štátne školstvo zneužívali na šírenie marxisticko-ateistickej ideológie a upevnenie svojej diktatúry. Tisícom ľudí, ktorých považovali za prekážku svojej vlády, alebo ich deťom znemožnili štúdium.

Napríklad aktívnym veriacim, „kulakom“ a podobne. V zmysle marxistickej materialistickej ideológie, podľa ktorej tvorcom pokroku je robotnícka trieda, diskriminovali inteligenciu aj tým, že vysokoškolsky vzdelaní ľudia mali často menšie platy než robotníci bez vzdelania či len s učňovkou. Samozrejme, všetko s výnimkou vedúcich kádrov, ktoré vyberali a schvaľovali stranícke orgány.

Tento postoj k vzdelaniu a inteligencii bol spolu s neslobodou a zlým riadením štátu jednou z hlavných príčin toho, že sme v ekonomike a životnej úrovni stále viac zaostávali voči západným demokratickým krajinám.

Až tak, že v mnohom sme to nedobehli ani za 34 slobodných rokov. A čo je ešte horšie, za posledných asi 15 rokov nás v niektorých dôležitých ukazovateľoch predbehlo nielen Česko, ale aj niektoré postkomunistické štáty, ktoré na tom boli v čase rozdelenia Československa horšie než my.

Naše školy po 30 rokoch samostatnosti

Po páde diktatúry komunistov v novembri 1989 prišla sloboda aj do školstva. Vrátili sa a vznikli nové cirkevné a súkromné školy, od základných škôl až po Katolícku univerzitu. Napriek tomu, že máme mnoho dobrých učiteľov a šikovných žiakov, viaceré fakty naznačujú nedobrý stav školstva.

Investície do školstva sú v SR dlhodobo menšie než priemer EÚ. Atraktívnosť učiteľského povolania je dlhodobo v úpadku. Môžu za to predovšetkým nízke platy a s tým súvisiace slabé spoločenské uznanie pedagógov.

Podľa indexu prosperity, ktorý pripravili analytici Slovenskej sporiteľne, máme štvrté najhoršie školstvo spomedzi krajín Európskej únie. Slovensko však patrí pri porovnaní podielu stredoškolákov, ktorí sa učia viac cudzích jazykov, k špičke Európskej únie.

V roku 2020 študovalo v zahraničí vyše 30-tisíc Slovákov, čo je 22 % všetkých študentov. Priemer EÚ sú 4 %. Problém je v tom, že mnohí z nich potom zostávajú v zahraničí.

Na Slovensku sa roky toleruje písanie diplomových prác na zákazku. Často ich píšu študentom akademici, tituly tak získali aj viacerí štátni činitelia. Slovensko zároveň zaostáva v podiele vysokoškolsky vzdelaných ľudí vo vekovej kategórii od 30 do 34 rokov.

Stále horšie výsledky

Pred desiatimi rokmi po testovaní PISA médiá uvádzali: „Najhoršie na tomto výsledku z roku 2012 je, že naši žiaci sa zhoršujú. Oproti roku 2003 sa podiel žiakov so slabými výsledkami zvýšil o viac než sedem percentuálnych bodov a podiel tých s výbornými výsledkami sa mierne znížil.“

V decembri 2023 exminister školstva Horecký k testom  OECD PISA 2022 poznamenal: „Celá Európa a krajiny OECD sa dlhodobo vo výsledkoch PISA zhoršujú. U nás sa to však oproti iným krajinám zhoršuje ešte viac. Ubudlo nám žiakov, ktorí majú špičkové výsledky.

Vo všetkých oblastiach nám pribudli aj žiaci, ktorí nedosahujú ani základné zručnosti. V každej kategórii ich máme tretinu. Nevedia interpretovať jednoduchý text alebo vyriešiť matematicko-logickú úlohu jednoduchým algoritmom. Výsledky sú pre nás preto veľmi alarmujúce.“

Jednou z príčin je, že „školy ostali rovnako vybavené čo do manažovania ako pred 50 rokmi“.

Dezinformácie a knihy

Výsledky 15-ročných slovenských žiakov v medzinárodnom testovaní PISA 2022 sú tragické, vyhlásil vlani minister školstva Drucker. V rizikovej skupine sa v oblasti čitateľskej gramotnosti ocitlo vyše 30 percent žiakov, ktorí nedisponujú základnými čitateľskými zručnosťami.

V matematickej gramotnosti je prepad asi najväčší zo všetkých testovaných krajín. „U nás má žiak zo sociálne znevýhodneného prostredia oveľa menšie a takmer žiadne šance sa posunúť vo svojej kariére,“ potvrdila vedúca Odboru hodnotenia a monitorovania vzdelávania ministerstva školstva Ivana Pichaničová.

Slovensko však zároveň patrí ku krajinám, kde najviac ľudí verí dezinformačným zdrojom a ruskej propagande. Napriek vyššie uvedeným faktom schválila vláda na rok 2024 rozpočet, ktorý podľa Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) „nijakým zásadným spôsobom nerieši dlhodobý modernizačný dlh v rezorte školstva“.

Čítanie je pre bohatých?

Teraz vláda, ktorá si najprv zdvojnásobila platy a občanom zdvihla rôzne poplatky, ohlásila „konsolidačné opatrenia“, pri ktorých okrem iného majú zdražieť aj knihy vďaka zvýšeniu DPH na 23 %.

„Knihy sú doménou väčšinou bohatších vrstiev obyvateľstva, takže sa budú zdaňovať základnou sadzbou,“ vyhlásil minister financií SR Ladislav Kamenický (Smer-SD). Predseda Združenia vydavateľov a kníhkupcov SR Juraj Heger však hovorí, že podľa prieskumu z leta 2024 si „ľudia, ktorí zarábajú nad 1 500 eur, kúpia 7,4 knihy priemerne ročne. Tí, ktorí zarábajú do 800 eur, čo je najnižšia príjmová skupina, si kúpia 6,9 knihy ročne“.

Ak by zvýšenie DPH schválil aj parlament, Slovensko by malo druhú najvyššiu sadzbu na knihy v Európe po Dánsku, kde sa knihy zdaňujú 25 percentami, majú však aj oveľa vyššie platy. Pre porovnanie, Rakúsko má na knihy sadzbu desať, Maďarsko päť percent a Česká republika nulu. Treba ešte písať o dôsledkoch takejto politiky?

Ilustračné foto – Facebook Knihy