Masívna plynofikácia v minulých desaťročiach urobila zo zemného plynu na Slovensku nenahraditeľnú komoditu. Bez neho si ťažko vieme predstaviť život v domácnostiach, nemocniciach, na školách či úradoch.
Odvíja sa od nej aj výroba tepla, do veľkej miery aj elektriny a chod celého priemyslu. Aj preto januárové zastavenie dodávok ruského plynu cez Ukrajinu do Európy, teda aj k nám, vyvoláva isté otázky.
Čo urobí zastavenie dodávok plynu, spôsobené „výpalníckymi“ podmienkami Ruska voči Ukrajine, s cenou plynu? Bude mať Slovensko dostatok plynu ako komodity, aby to neohrozilo jeho ekonomiku?
Dodávky znižovali Rusi už pred vojnou
Slovensko má plné zásobníky a plynu je dostatok. Neskolabujeme a prežijeme aj bez ruského plynu. Už v roku 2009, keď sa pre prieťahy Ruska a Ukrajiny zastavili dodávky plynu do Európy, urobilo Slovensko rýchle a dôležité rozhodnutia.
Okrem zabezpečenia spätného (reverzného) toku plynu z Česka na Slovensko to bola aj diverzifikácia, teda zaistenie dodávok tejto komodity z viacerých zdrojov.
V roku 2015 sa Slovensko technicky prepojilo s južnou plynovou tepnou cez Maďarsko. V lete 2022 pribudlo prepojenie so severom cez Poľsko.
Ďalšia fáza, keď sme sa museli porozhliadať po nových alternatívnych zdrojoch, prišla v lete 2021, keď Rusko so svojím štátnym dodávateľom plynu Gazpromom výrazne znížilo dodávky plynu do Európy.
Následná vojenská agresia Ruska na Ukrajine vo februári 2022 bola už len vysvetlením tohto správania a zároveň signálom, že Gazprom v rukách Kremľa je nespoľahlivým obchodným partnerom.
Rok po vypuknutí vojny si už dodávatelia plynu na Slovensku na čele so štátnym Slovenským plynárenským priemyslom sami zabezpečovali kontrakty s inými dodávateľmi.
Vláda zdraženie dotuje, účet za to príde neskôr
Pre domácnosti je aktuálne dobrou správou, že ceny, za ktoré kupujú plyn, či už na kúrenie, alebo varenie, v tomto roku nestúpnu. Ale len na prvý pohľad. Rovnostársky prístup vlády dotovať nielen chudobnejších, teda napríklad mnohodetné rodiny a dôchodcov, ale aj milionárov s veľkými bazénmi a haciendami, je neefektívny, drahý a nesprávny.
Štát naň minie stovky miliónov eur a v konečnom dôsledku to aj tak všetci zaplatíme cez vyššie dane. Napriek tomu vláda Roberta Fica od októbra 2023, keď sa ujala moci, neurobila prakticky nič v oblasti zabezpečenia a spracovania dát, ktoré by spoľahlivo identifikovali domácnosti s nižšími príjmami. To je nutnou podmienkou, aby sa kompenzácie za vyššie ceny poskytovali len tým, ktorí to naozaj potrebujú.
Zdraženiu plynu sa v budúcnosti aj tak nevyhneme. Finančné trhy nebudú donekonečna ochotné požičiavať vláde peniaze na plošné dotácie. Nárast cien plynu podľa analytikov zmierni očakávané zlacnenie tejto komodity (bez distribučných poplatkov) v nasledujúcich mesiacoch.
Tieto predpovede sú pozitívne pre firmy. Tým štát ceny plynu nedotuje a jeho zdraženie pociťujú bezprostrednejšie. Záleží aj na ich šikovnosti, aké kontrakty si s dodávateľmi dohodnú. Vyššie ceny energií, ktoré firmy musia znášať, však napokon zákazník pocíti cez zdraženie tovarov a služieb, ktoré nakupuje.
Vydieranie od Putina
Zveličovanie dosahov skutočnosti, že plyn z Ruska neprúdi cez Ukrajinu do Európy, a prekrúcanie toho, kto za to môže, sa stalo hlavnou komunikačnou stratégiou slovenského premiéra Roberta Fica už pred Vianocami. Vyvrcholilo to jeho potupným stretnutím s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. Čísla však vyvracajú Putinovu propagandu – ktorú s pasiou šíri aj premiér Fico – o tom, že za prerušené dodávky je zodpovedná Ukrajina, a preto ju treba potrestať.
Analytik VÚB Michal Lehuta spresňuje, že už pred vojnou klesol dovoz plynu z Ruska na starý kontinent o 45 %, a to z dvoch dôvodov: Rusi sami znížili dodávky, keď plyn pre nich prestal byť tovarom a spravili z neho geopolitickú zbraň proti Ukrajine a Európe. Zároveň viacerí komerční odberatelia prestali nakupovať plyn od ruského Gazpromu ako dodávateľa, ktorý mieša imperiálne záujmy Putina s komerčnými záväzkami voči svojim zákazníkom a stáva sa preto nespoľahlivým.
Neskôr nasledovalo ďalšie zníženie dodávok asi o 40 %. Aj za ním stáli Rusi. Udialo sa ešte pred sabotážou plynovodov Nord Stream, za ktorú nesú zodpovednosť zrejme Ukrajinci. To tiež prispelo k miernemu zníženiu dodávok.
Zastavenie dodávok od januára tohto roka tak predstavuje iba zhruba desatinu toho, čo k nám z Ruska prúdilo ešte v prvej polovici roka 2021.
Ako zdôrazňuje bývalý minister hospodárstva Karel Hirman, naším partnerom pre dodávky plynu je Gazprom a nie Ukrajina, cez ktorú plyn len prúdil. Je to Gazprom, ktorý sa zaviazal dodávať plyn na Slovensko až do roku 2034. Je preto nepochopiteľné, prečo jeho kontrakt s Kyjevom na prepravu plynu cez Ukrajinu mal platnosť len do konca roka 2024.
Zrozumiteľný je aj postoj Ukrajiny, ktorá odmietla kapitulačné Putinove podmienky na pokračovanie transferu cez svoje územie. Rusi chcú, aby sa vzdala 4 miliárd. amerických dolárov priznaných medzinárodnou arbitrážou za ukrajinský plynárenský majetok zhabaný Ruskom na anektovanom Kryme. Takto by Ukrajinci nielenže prišli o peniaze, ale aj oficiálne uznali ruskú anexiu Krymu.
Čakanie na nevyspytateľného Trumpa
Zmenu do celej situácie okolo dodávok plynu môže vniesť aj nástup nového prezidenta USA Donalda Trumpa, ktorý sa ujme úradu 20. januára. Jeho predvolebný sľub o skončení vojny na Ukrajine do 24 hodín treba brať s rezervou. Čaká sa preto, aké budú jeho reálne návrhy na ukončenie vojny.
Každý si želá, aby k pokoju zbraní prišlo čo najskôr, no sotva možno očakávať rýchle rušenie sankcií či znovuobnovenie tokov plynu a ropy do EÚ. Navyše, Európa sa už do veľkej miery preorientovala na iné zdroje. Rusko totiž ako dodávateľ energosurovín úplne zlyhalo. Je agresorom a nespoľahlivým partnerom.
Lacnejší plyn z Ruska znie dobre, ale pri aktuálnom cenovom vzorci ani zďaleka nie je najlacnejším na trhu. Pravdou je len to, že sme platili menej za prepravné náklady.
K cene ruského plynu treba navyše od februára 2022 zarátať nevyčísliteľnú „prirážku“ z vražednej a ničivej vojny. Základným dôvodom, prečo plyn z Ruska prestal prúdiť, je ruská agresia na Ukrajine. To, že Ukrajina nechala takmer tri roky od vypuknutia vojny prúdiť plyn cez svoje územie a umožnila okupantom zarábať, je z jej strany veľká obeta.
Spoľahliví partneri, nie Rusi
To, čo dnes Slovensko potrebuje, je zamerať sa na diverzifikáciu svojich zdrojov a zabezpečiť si budúce kontrakty so spoľahlivými partnermi. Skúškou pre nás bude budúcoročná vykurovacia sezóna.
Zaujímať nás bude aj to, akou cestou sa uberie susedná Česká republika, s ktorou máme v energetike spoločnú minulosť. Okrem diverzifikácie dodávok plynu bude tiež potrebné posilňovať bezpečnú výrobu elektriny z jadra a rozumne ju dopĺňať výrobou elektriny z obnoviteľných zdrojov. Tam má totiž Slovensko obrovský inovačný a technologický sklz.