Komentár: Okupácia 1968 a ruská vojna na Ukrajine

Hlavné príčiny súčasnej vojny Ruska proti Ukrajine sú v podstate rovnaké, ako pri z Moskvy riadenej okupácii Československa, ktorá začala 21. augusta 1968 a trvala takmer 23 rokov. Napriek tomu Slovensko patrí medzi 2-3 krajiny v EÚ, kde najviac ľudí verí Putinovej propagande. Zvolilo si vládu, ktorá má k Rusku bližšie než väčšina západných demokracií.

Komunizmus a ruský imperializmus

Podstatou marxizmu a komunizmu nie je sociálne spravodlivosť, ako si mnohí podnes myslia. Je ňou revolučný násilný spôsob, akým sa má táto spravodlivosť pod vedením totalitnej strany dosiahnuť. Zatiaľ čo na Západe pôsobil marxizmus ako jedno z viacerých ideologických či politických hnutí, v Rusku sa v roku 1917 stal vládnou mocou a štátnou ideológiou.

Viacerí vládcovia a štáty získavali v dejinách územia či kolónie vojenskou silou. V 20. storočí, a najmä po 2. svetovej vojne, však západné demokracie postupne opúšťali kolónie, ktoré získali slobodu a nezávislosť. Dávni rivali, ako napríklad Francúzsko, Nemecko a V. Británia začali medzi sebou spolupracovať. To je aj základom dnešnej Európskej únie.

Rusko pod vedením komunistov však naďalej získavalo územia silou. Zväčša išlo o kombináciu so šírením komunizmu, pričom vedenie komunistických strán v rôznych krajinách bolo podriadené Moskve.
Šéf československých komunistov Klement Gottwald to v roku 1929 vykričal v parlamente: „Naším najvyšším revolučným štábom je skutočne Moskva. … My sa od ruských boľševikov chodíme do Moskvy učiť, ako vám zakrútiť krkom. A vy viete, že ruskí boľševici sú v tom majstri!“

A robia to všade, kde sa dostanú k moci. V roku 1939 si Stalin s Hitlerom rozdelili Európu, najmä Poľsko paktom – Molotov-Ribbentrop. V roku 1939 sovietske Rusko napadlo Fínsko a odkrojilo z neho podobne ako teraz z Ukrajiny.

V roku 1940 na vyše 50 rokov obsadilo pobaltské štáty – Lotyšsko, Estónsko a Litvu. V roku 1944-6 Sovietsky zväz zobral svojmu spojencovi Československu Podkarpatskú Rus a pripojil ho k svojmu územiu. Komunisti hlásali „proletársky internacionalizmus“, ale na všetkých územiach, ktoré začlenili do Sovietskeho zväzu prebiehala silná rusifikácia.

Po vojne si Moskva spravila faktické kolónie zo všetkých štátov Východnej Európy, kde získali moc komunisti. Práve na obranu proti tejto taktike vzniklo NATO. Každý pokus o demokratizáciu a väčšiu mieru slobody v komunistických štátoch zlikvidovala tankami. V Maďarsku v roku 1956 a Československu polmiliónovou armádou 21. augusta 1968.

Následne v rámci „normalizácie“ znova zaviedli cenzúru, potrestali demokratizačných aktivistov, obmedzili občiansku i náboženskú slobodu. Vedúce štátne, politické i ekonomické funkcie obsadili „našimi ľuďmi“, lojálne slúžiacimi vládnej strane.

V decembri 1979 napadli Afganistan. V r. 2008 napadli Gruzínsko. V r. 2014 násilne odobrali Ukrajine Krym a Donbas, a 24. 2. 2022 spustili agresiu proti celej Ukrajine.

Medzi komunizmom a nacionálnym socializmom nie sú podstatné rozdiely. Preto ich pápeži od Pia XI. až po Benedikta XVI. rovnako odsudzovali. Preto sa viacerí komunisti po páde Železnej opony a ich diktatúr ľahko zmenili na nacionalistov.

Vrátane bývalého dôstojníka KGB Putina, ktorý zakázal skúmanie zločinov stalinizmu, a povedal, že najväčšou katastrofou XX. storočia bol rozpad Sovietskeho zväzu.

V mene ideológie ruského národného imperializmu on a jeho propagandisti v posledných rokoch tvrdia, že ukrajinský národ vlastne neexistuje. Každý, kto sa považuje za Ukrajinca je podľa nich nacista a treba ho zlikvidovať. Putin tiež povedal, že vojna skončí, keď Rusko dosiahne svoje ciele.

Pražská jar

Obdobie od konca roka 1967 do 21. augusta 1968 vošlo do dejín ako „Pražská jar“. Jej hlavným prejavom a cieľom v znamení „demokratizácie“ bolo viac slobody. Uvoľnil sa tvrdý režim komunistickej diktatúry, postupne sa zrušila cenzúra, oddelili sa vysoké stranícke a vládne funkcie.

Dovtedy bol Antonín Novotný súčasne prezidentom aj predsedom Ústredného výboru Komunistickej strany, ktorá fakticky ovládala politické aj ekonomické riadenie štátu.

Mladá generácia sa aj protestnou formou začala aktívne zapájať do spoločenského diania. Boli prepustení viacerí politickí väzni, uvoľnili sa hranice aj dozor nad cirkvami. Rozprúdila sa intenzívna verejná diskusia o ďalšom smerovaní štátu. Začali sa prípravy na federalizáciu Československa.

Nové vedenie štátu malo veľkú podporu občanov, čo sa prejavilo aj v tom, že v čase rokovaní s vedením sovietskych komunistov v Čiernej nad Tisou od 29. 7. do 1. 8. 1968 sa na ich podporu za tri dni vyzbieralo vyše milióna podpisov. Dary na „zlatý poklad republiky“ dosiahli 190,5 milióna Kčs a 60 kg zlata.

Všetko ukončila vojenská invázia 21. augusta. V roku 1968 si vyžiadala 108 životov československých civilistov, ťažko zranených bolo 500 ľudí. Do konca roka 1969 odišlo z Československa takmer stotisíc ľudí, v rokoch 1969 – 1989 ďalších 140 až 150-tisíc.

Posledných 150-tisíc okupačných vojakov aj s ťažkou technikou vrátane jadrových zbraní odišlo v júni 1991. Zanechali po sebe okrem iného obrovské environmentálne škody, na ktorých sanáciu išlo len v rokoch 1993-2007 vyše 1,2 miliardy korún. Dalo by sa písať a diskutovať o tom, že podnes pôsobiace škody na kultúrnosti, myslení a politike sú ešte horšie, pričom sa zhoršujú vplyvom ruských dezinformačných kanálov.

Ukrajinský Majdan

Ukrajinský „Euromajdan“ v roku 2014 bol sériou manifestácií proti vláde, ktorá koncom roku 2013 pozastavila prípravy podpisu Ukrajinsko-európskej asociačnej dohody, a zároveň proti obrovskej korupcii.
Vláda proti nim viackrát násilne zasiahla, podobne a niekedy aj násilnejšie ako proti našej „Sviečkovej manifestácii“ alebo proti študentom 17. novembra 1989 v Prahe. Protesty napokon viedli k zvrhnutiu proruského prezidenta Janukovyča a vzniku dočasnej vlády.

Následne Rusko pod vedením exkomunistu Putina vojensky obsadilo Krym a cez proruské jednotky aj Donbas, kde pred sto rokmi žilo vyše 52 % Ukrajincov a 28 % Rusov. Po desaťročiach tvrdej rusifikácie sa tam v r. 1989 k ruskému pôvodu hlásilo 45 % obyvateľov.

Keď Rusko videlo, že z medzinárodného hľadiska mu toto obsadenie prešlo, rozhodlo sa pre komplexný útok na Ukrajinu s cieľom celú ju obsadiť alebo do Kyjeva dosadiť Kremľu poslušnú nedemokratickú vládu. Podobnú ako u nás v roku 1968 alebo ako je v Bielorusku.

Frontálny útok začal 24. 2. 2022. Táto vojna, najväčšia v Európe od konca 2. svetovej vojny priniesla niekoľko sto tisíc zabitých a zmrzačených, obrovské materiálne škody a milióny utečencov. Aj rozbitých rodín, ktoré prichádzajú o otcov, synov, manželov.

Pre obidva prípady platia slová Jána XXIII. z encykliky Pacem in Terris, napísanej v časoch „studenej vojny“, ktorú v súvislosti s vojnou na Ukrajine viackrát spomenul aj pápež František – že hlavnou príčinou vojen, obrovského utrpenia a utečencov sú vlády, ktoré vlastným občanom aj iným národom berú slobodu.

Foto: Pavol Martinický