Krok vpred pre ženy v Cirkvi

Apoštolským listom motu proprio Spiritus Domini pápež nedávno po prvý raz ustanovil, že služba (ministérium) lektorátu a akolytátu bude prístupná aj ženám. Tá bola doteraz rezervovaná len mužom.
Newsletter

Ak chcete dostávať pravidelné informácie o nových článkoch, knihách alebo o inom obsahu z nášho portálu, prihláste sa na odber našich newsletterov.

Prinášame rozhovor s Martou Rodriguezovou, akademickou koordinátorkou Inštitútu vyššieho vzdelávania so zameraním na náuku o žene na Univerzite Regina Apostolorum v Ríme.

Ako hodnotíte motu proprio pápeža o prístupe žien k ministériám lektorátu a akolytátu, ktoré mohli doteraz vykonávať iba muži?

Je to pozitívny znak, znamená to, že napredujeme. Teoreticky sa to mohlo urobiť už pred rokmi, no boli tu isté prekážky, ktoré Cirkev prekonáva na svojej ceste dozrievania. Už v roku 1972 sa hovorilo, že je to služba, ktorá sa viaže na krst, a preto nebolo celkom jasné, prečo ju môžu vykonávať len muži. V danom, dosť zmätočnom kontexte po Druhom vatikánskom koncile vládli obavy, že sa kňazstvo otvorí ženám.

Zavrieť dvere ženám pred lektorátom a akolytátom bol spôsob, ako tieto požiadavky znížiť, a skutočnosť, že v roku 1972 boli vyhradené len pre mužov, sa dá vysvetliť kultúrnymi okolnosťami oných rokov, aj keď na to neexistovali ekleziologické dôvody. Dnes, keď sa s odstupom mnohých rokov tieto dvere otvárajú, znamená to, že ekleziologické princípy zostávajú a sú tie isté, no Cirkev medzičasom pokročila ďalej, isté bariéry padli a vďaka tomu chápeme, že ustanovená služba nie je vysviacka.

Pápež zdôrazňuje, že rozhodnutie vzišlo z rôznych synodálnych zhromaždení…

Pavol VI. od roku 1973 do roku 1976 zriadil komisiu, ktorá sa mala venovať štúdiu situácie žien v Cirkvi a v spoločnosti. V roku 1975 sa Pavol VI. zúčastnil na prvej medzinárodnej konferencii OSN, ktorá bola venovaná ženám. Bol pozorný a vnímavý na problematiku feminizmu, ktorá bola pre tie roky príznačná.

Jedným zo záverov komisie pre národné biskupské konferencie bolo umožniť ženám prístup k ministériám, ktoré im dovtedy neboli uznané. Otázka už bola prediskutovaná, ale Pavol VI. vzhľadom na kultúrny kontext doby nepovažoval za vhodné pokračovať v tejto záležitosti.

Na nedávnej synode o mladých s pápežom Františkom sa jedna z nastolených otázok týkala slabého zastúpenia žien v Cirkvi, pretože sa predstavujú vždy len mužské vzory. Na synode o Amazónii sa výslovne žiadalo uznanie rôznych chariziem a ministérií, no motu proprio v súčasnosti vychádza z dlhého procesu, ktorý sa začal Druhým vatikánskym koncilom, dokumentom Lumen gentium, ktorý napísal Pavol VI. Z teologického hľadiska bola táto vec zrelá už vtedy, ale zavŕšila sa až teraz.

Niektorí toto rozhodnutie vnímali viac ako formálny než zásadný krok. Rozhodnutie, ktoré neznamená väčšiu prítomnosť žien „v organizácii a pri rozhodovaní“…

Veľa sa nemení, no zároveň aj niečo dôležité áno. Ženy v skutočnosti vždy slúžili pri oltári. Tu nedošlo k zmene. Veci sa však menia, pretože pápež žiada biskupské konferencie, aby našli spôsob, ako uviesť túto službu do praxe. Ide o to, že služba je poverenie i dar.

Zmenilo sa tiež to, že ženy po prvý raz majú prístup k ustanovenej službe, to je ten správny výraz. Nejde totiž o službu vyplývajúcu z vysviacky. Cirkev uznáva, že laici, a teda aj ženy v tomto prípade, vykonávajú službu Cirkvi a v mene Cirkvi. Na úrovni uznávania ministérií je to krok vpred.

Na synode o Amazónii pápež žiadal, aby sa venovala pozornosť aj preštudovaniu ďalších ministérií, pretože ženy vykonávajú mnoho služieb pre Cirkev a potrebujú na to aj poverenie zo strany Cirkvi, aby táto služba mala svoju váhu, dôstojnosť aj úradnú podobu. Táto požiadavka od roku 1972 čelila istým prekážkam, teraz sa však dvere otvorili. V praxi sa nič nemení, ale na symbolickej úrovni je to dôležitý pokrok.

Ako súvisí motu proprio s prácou, ktorú zastáva komisia skúmajúca ženský diakonát zriadená pápežom Františkom?

Ide o dve samostatné záležitosti, pretože v prípade diakonátu žien pápež ustanovil komisiu, nakoľko otázka nie je jasná. Nie je zrejmé, akú úlohu zastávali ženy ako diakonky v prvých kresťanských spoločenstvách. Potrebné je sa tomuto aspektu venovať a hlbšie ho preštudovať, aby sme pochopili, či je pre ženy v tejto veci nejaká možnosť. No čo sa týka služby akolytátu a lektorátu, teologicky bolo všetko úplne jasné, preto pápež nemusel vytvoriť žiadnu komisiu.

Pápež svojou autoritou odstránil kánonické bariéry, ktoré sa neriadili ani tak teologickými, ako skôr kultúrnymi dôvodmi a dôvodom obavy. Sú to dve samostatné veci. Obe sa uberajú v línii uznania žien, no situácie sú odlišné, a preto sa líši aj spôsob, akým sa pápež chcel nimi zaoberať.

Uverejnené v Città Nuova

Autor
Články autora
Odporúčané

Články autora:

Newsletter

Teší nás, že ste tu. Ak chcete dostávať pravidelné informácie o nových článkoch, knihách alebo o inom obsahu z nášho portálu, prihláste sa na odber našich newsletterov.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Podobné články