Max Kašparů: Fandím súčasnej generácii mladých ľudí, že je hľadajúca, ale vyčítam jej, že sa uspokojí s málom

Prvé dve časti diskusie boli venované mladým angažovaným mužom a ženám z kresťanského i sekulárneho sveta, ktorí reagovali na otázky týkajúce sa identity, výziev, ideálov či snáh mladých ľudí v dnešnej dobe.

Mladí sú citlivejší a flexibilnejší, majú však problém rozlišovať

V úvode sa hostia dotkli témy identity a „nálepkovania“ jednotlivcov, ako aj celých generácií. Podľa študenta ekonómie a predsedu organizácie Mladí SaSkári Ladislava Kunu môže byť takéto kategorizovanie neškodné, pokiaľ ide o prirodzené hlásenie sa ku komunite či skupine, s ktorou nás spájajú spoločné názory a hodnoty.

Problém podľa neho nastáva vtedy, ak sú napríklad pri takomto „nálepkovaní“ mladým ľuďom prvoplánovo prisudzované negatívne či pozitívne, ale zato klamlivé vlastnosti. O každom človeku by sa preto podľa jeho názoru malo diskutovať ako o jedinečnej bytosti.

„Každého človeka podľa mňa definuje to, aký je, a nie to, či je súčasťou takej alebo onakej skupiny. Ja potrebujem najprv každého človeka poznať. Vedieť, k akej skupine patrí, mi jednoducho nestačí,“ povedal Kuna. Súčasných označení generácií je podľa neho tak veľa, že sa v tom človek pomaly stráca. A hoci sa on sám medzi generáciu snowflake, ktorej označenie vzbudzuje skôr negatívne konotácie, úplne neradí, priznal, že aj u nej pozoruje niektoré špecifiká.

„Súhlasím s tým, že máme veľmi veľa slobody, a zároveň si myslím, že faktory, ktoré budú vo veľkej miere určovať naše smerovanie, sú rýchlosť, premenlivosť a nevyspytateľnosť. Svet sa rýchlo mení a v tomto zmysle si myslím, že naša generácia bude musieť byť najflexibilnejšia zo všetkých, inak nás táto doba zomelie,“ vysvetlil mladý študent.

Podľa Matúša Hagaru z organizácie CitizenGO má dnešná generácia mladých ľudí tiež veľké množstvo možností, z ktorých si často nevie vybrať. Spoločnou generačnou črtou je preto podľa neho i problém rozlišovať. Na druhej strane prínosom môže byť podľa študenta teológie to, že generácia tridsiatnikov je citlivejšia, a tak môže doplniť to, čo si predchádzajúce generácie nevšimli či zanedbali, ako je napríklad otázka starostlivosti o životné prostredie.

S kategorizovaním ľudí sa nestotožňuje 21-ročná študentka marketingovej komunikácie Sofia Mikulová, hoci uznala, že dnešní mladí ľudia majú potrebu niekam patriť a práve vďaka kategóriám sa majú kam zaradiť. S tým, čo sa o jej generácii mladých zvykne hovorievať, úplne nesúhlasí. Na druhej strane niektoré kritické názory, ako povedala, môžu mladej generácii pomôcť posúvať sa dopredu.

„My mladí sme šialení, zvedaví, chceme cestovať a spoznávať svet, pracovať a najviac bojujeme so spomínaným škatuľkovaním. Zároveň si však myslím, že netreba súdiť ani tých, ktorí s istými stereotypmi súhlasia a je to spôsob života, ktorý ich napĺňa,“ dodala Mikulová.

Ako príklad uviedla, že pozná mnohé dievčatá, ktoré túžia byť matkami a chcú mať veľké rodiny, má však aj priateľky, ktoré sú ambiciózne, v živote chcú dosahovať výsledky a byť slobodné vo svojich rozhodnutiach.

Pri súčasných mladých sa často stretávam s precitlivenosťou aj pri najmenších neúspechoch.

Generácia skleníkových kvetov

Pohľad na „generáciu snowflake“ ponúkol v záverečnej časti stretnutia aj český kňaz, teológ a psychiater Max Kašparů.

„Ja by som túto generáciu skôr charakterizoval ako generáciu skleníkových kvetov, pretože bola uchránená od nepohody, ktorú zažívali predchádzajúce generácie. Zažil som ešte ľudí, ktorí si prešli komunistickým kriminálom i koncentračnými tábormi, a videl som na nich silu a odhodlanosť. Pri súčasných mladých, a nechcem to generalizovať, sa však často stretávam s precitlivenosťou aj pri najmenších neúspechoch,“ podelil sa o svoj názor Kašparů a zároveň poskytol prítomným niekoľko príkladov zo svojej odbornej praxe.

Na otázku, ako dať dokopy mladých ľudí, ktorí sa cítia fragmentovaní, český psychiater reagoval: „Keď sa povie, že je spoločnosť rozdelená, to by ešte šlo, ale ona je roztrieštená. A nie je to len spoločnosť. My máme roztrieštené rodiny a z týchto rodín nám prichádzajú problémoví mladí ľudia, ktorí hľadajú zmysel svojho putovania a sú hladní po mene svojho prístavu.“

Keď sa potom mladý človek vyberie hľadať tento zmysel a pravdu, často sa podľa Kašparů uspokojí hneď s prvým poznaním. „Fandím tejto generácii, že je hľadajúca, ale vyčítam jej, že sa uspokojí s málom. Prvé poznanie berie ako definitívne. Mladý človek sa dostane k jednej informácii a myslí si, že už má pravdu. Napokon to vedie len k tomu, že sa stáva pyšným, povrchným, domýšľavým a bohorovným,“ uviedol Kašparů.

Napriek týmto mínusom však podľa neho netreba zabúdať, že mladí starším generáciám odovzdávajú niečo, na čo už oni sami zabudli. „Človek by mal mať trojaké videnie sveta – očami, rozumom, ktorým vidíme zmysel vecí, a srdcom, ktorým vidíme zodpovednosť za ne – a toto veľa mladých ľudí má. Nám starým to už akoby vyprchalo,“ upozornil na medzigeneračné rozdiely i pozitívum dnešných mladých.

V závere tiež vyjadril svoju nádej a vieru v to, že táto generácia bude v budúcnosti schopná prevziať zodpovednosť. „Bude to ťažké, som však optimista a myslím si, že mladí prichádzajúce krízy zvládnu. Ako ľudia sme totiž dostatočne adaptabilní.“