Na živnostníkov metóda „odhaľ a trestaj“ nefunguje

Ivana pri hľadaní práce narazila na reštauráciu Koliesko. Potrebujú pracovnú silu do obsluhy, teda presne to, čo hľadala. Ponúkaná hrubá mzda 1000 eur sa jej však trochu máli. V čistom je to len 790 eur. „Viac Vám dať nemôžem, aj tak ma vrátane odvodov firmy budete stáť mesačne 1362 eur. Ale ak máte živnosť, môžem Vám dať 1200 eur na faktúru a sme dohodnutí,“ ponúka jej majiteľ.

Ivana dlho nerozmýšľala. Založiť si živnosť trvá deň a šéf jej sľúbil, že dovolenku a PN-ku jej preplatí akoby bola zamestnankyňa. Vyše roka musí platiť iba zdravotné odvody, čo je necelá stovka mesačne, sociálne až neskôr. V súčte je teda vyše tri stovky v pluse oproti tomu, ak by bola zamestnankyňa. No odmietli by ste to? 

Silné reči bez nádeje na výsledok

Ambíciou vykoreniť fiktívnych živnostníkov sa chválilo už niekoľko vlád. Zvyčajne im vydržala po prvé vyhlásenia podnikateľských zväzov. Je to boj s presilou. Počet živnostníkov stále stúpa, aktuálne ich je vyše 200-tisíc. Pohnevať si zhruba pol milióna voličov vrátane ich rodín sa nikomu nechce.

Naposledy prišiel s odvážnymi vyjadreniami minister sociálnych vecí a rodiny Erik Tomáš (Hlas). Fiktívnych živnostníkov je podľa neho vyše sto tisíc a štátny rozpočet by z nich každý rok mohol získať navyše 177 až 250 miliónov eur. V čase, keď sa deficit štátnej kasy zasa raz vymkol z kĺbov, to znie ako výborný recept na úspory.

Tému skúmal aj Útvar hodnoty za peniaze Ministerstva financií SR, od ktorého pochádza viacero spomínaných odhadov. Cituje štatistiky OECD, podľa ktorých podiel predpokladaných fiktívnych živnostníkov s jedným dominantným klientom, na celkovom počte živnostníkov je takmer 30%, čo je najviac v Európe. Všíma si, že počet živnostníkov výrazne vzrástol po zvýšení paušálnych výdavkov zo 40 na 60 % v roku 2017.

ÚHP dokonca vyčíslil, že ak by sa zamestnali všetci fiktívni živnostníci, štátu by to prinieslo astronomických 650 miliónov eur. Takýto rapídny prerod však považuje za nereálny. Rozumnou ambíciou je podľa analytikov znížiť podiel fiktívnych živnostníkov na priemer európskych krajín. Teda z terajších 28,2 % na 20,5 % všetkých SZČO. Vtedy by sa výnos daní a odvodov zvýšil o spomínaných 177 až 251 mil. eur.

„Predpokladom je, že sa všetkým fiktívnym živnostníkom podarí zamestnať za rovnaké mzdové náklady a že ich zaradenie medzi zamestnancov nevyvolá žiadne dodatočné výdavky z verejných zdrojov,“ uvádza ÚHP v materiáli s názvom „Hľadáme spoľahlivého zamestnanca. Podmienka: na živnosť.“

Snívajte s nami

A to je práve jadro problému. O tom, že sa to takto podarí, môžu štátni úradníci iba snívať. Z povahy živnostníckeho stavu vyplýva, že väčšina takýchto podnikateľov má za cieľ uživiť seba, prípadne svojich rodinných príslušníkov. Nepracujú ako zamestnanci práve preto, že si cenia veľkú mieru slobody a flexibility, ktorá zahŕňa aj prácu cez víkend, či pre viacerých klientov. A tiež to, že živnostník je zvyčajne sám sebe pánom.

Veľká časť živnostníkov sa nechce zamestnať na plný úväzok a už vôbec nie za rovnaký príjem. Rozdiel medzi zdanením práce zamestnanca a živnostníka je jednoducho priveľký. Či zamestnávateľ na Ivanu vynaloží aj so všetkými odvodmi zamestnávateľa 1362 eur, alebo jej zaplatí 1200 eur na faktúru je rozdiel. Aj Ivane tri stovky navyše veľa pomôžu.

Na druhej strane sú výhody vyvážené menšou ochranou pracovníka pred okamžitým ukončením spolupráce, nevyplatením mzdy alebo dlhodobou chorobou či úrazom. V prípade, že zapríčiní škodu, napríklad živnostník ručí celým svojím majetkom. Toto riziko živnostník berie na seba. Riešením je teda znížiť rozdiel medzi zdanením zamestnancov a živnostníkov.

Zapchať diery, zastaviť špekulácie

Uplatnenie paušálnych nákladov vo výške 60 % z obratu je síce výhodné a pohodlné, ale jednoducho príliš štedré. Namiesto toho by štát mohol zaviesť paušálnu daň a odvody, nastavenú podľa minimálnej výšky obratu tak, aby to bolo spravodlivo porovnateľné so zamestnancami. Živnostníkom by to zjednodušilo agendu a zároveň prinieslo do štátnej kasy viac peňazí.

Ďalším dôležitým krokom je zavedenie zúčtovania sociálnych odvodov podobne, ako je to pri zdravotných odvodoch. Je nezmysel, aby živnostníci 18 mesiacov neplatili sociálne odvody, až kým nepodajú daňové priznanie. Pomáha to len špekuláciám, ktoré sa bohato využívajú. Živnostníci si jednoducho na pol roka prerušujú živnosti, aby sa vyhli plateniu odvodov. Po prerušení potom vyfakturujú príjem spätne za pol roka dozadu.

Riešením je, aby každý od začiatku, alebo aspoň po 3 či 6 mesiacoch platil minimálne sociálne odvody, ktoré sa potom pri podaní daňového priznania spätne zúčtujú. Prípadný prebytok sa vráti späť alebo využije ako kredit do budúcnosti. V tomto by mal byť štát prísnejší. Ak niekto chce podnikať, musí mať na platenie odvodov podobne ako na benzín alebo mobil.

Nesplnené domáce úlohy

To všetko sú kroky, ktoré musí štát urobiť na svojej strane. Niektoré z nich v minulosti aj plánoval zaviesť, ale zaradil spiatočku kvôli nepripravenosti Sociálnej poisťovne. Sú to však oveľa účinnejšie nástroje, ako kontroly a postihy firiem, ktorým nie je ľahké dokázať, že živnostníci, ktorí pre nich pracujú, sú naozaj fiktívni.

Živnostníci sa budú kontrolám vyhýbať prehodením živnosti na jednoosobovú eseročku. Socialistický prístup sledovania a sankcionovania býva slepou uličkou. Oveľa viac funguje nastaviť systém tak, aby sa upchali diery a neoplácalo sa špekulovať.

Keď už chce štát kontrolovať, nech sa zameria na nepriznávanie tržieb, v ktorom sú mnohí živnostníci majstri. Nejde pritom iba o drobných remeselníkov, ktorým by sa to azda aj dalo odpustiť. Často sú to živnostníci a ich obchody, gastronomické prevádzky alebo e-shopy, ktoré zatajujú tržby a tým oberajú štát nielen o dane z príjmu a odvody, ale aj na DPH.

Ďalší dôležitý krok je, aby sa znížili odvody zamestnávateľa za zamestnanca, ktoré sú neúmerne vysoké a sú prekážkou rastu zamestnanosti. Pracovník potrebuje jasne vidieť, koľko jeho práca zamestnávateľa stojí a koľko z toho uvidí na svojom účte. Predstava ľudí o cene štátu, ktorý živia svojimi daňami a odvodmi musí byť veľmi jasná a transparentná.

Riziko pre ekonomiku

Hon na fiktívnych živnostníkov v podaní vlády Roberta Fica môže mať neželané obete. Sú nimi reálni živnostníci, ktorí sa dlhé roky živia sami bez šéfov, eurofondov a štátnych dotácií. Ak na nich začne poľovačka, mnohí svoju živnosť zavrú a odídu do dôchodku, presunú sa do zahraničia, prípadne skončia na úrade práce. Mnoho odvetví ekonomiky a najmä priemysel sú však na ich občasnú aj pravidelnú prácu odkázané.

Ak títo drobní podnikatelia a remeselníci vymiznú, ťažko ich nahradia veľké firmy a týmto odvetviam to spôsobí problémy. Môže ich to vytlačiť do iných krajín alebo iných častí sveta. Slovensko sa môže stať ekonomicky nehostinným územím, kde sa oplatí prísť iba za štedré štátne dotácie. To asi nie je cieľom ministra Erika Tomáša. Môže to však byť neželaným dôsledkom socialistického prístupu typu „odhaľ a trestaj“ namiesto „nastav a sleduj“.

Graf – Útvar hodnoty za peniaze MF SR, ilustračné foto – Peter Kremský