Naozaj chce pápež František požehnávať homosexuálne zväzky?

Je pravda, že v Nemecku už také „praktiky“ v Cirkvi sú a nečakajú na súhlas Vatikánu, pápeža Františka ani na výstupy Synody o synodalite. Rovnako nie je tajomstvom, ako veľmi sa teraz téma homosexuálnych párov nosí po celom svete a aký obrovský, aj mediálny záujem je o to, aby sa aj Cirkev v tomto „zmodernizovala“. Znamenalo by to tiché odsúhlasenie tohto spôsobu života a aj bez vyhlásenia novej pravdy viery mať nepísaný odobrujúci status, rovnajúci sa aj pred tvárou Cirkvi manželstvu – aspoň v ich ponímaní.

Lenže údajný výrok pápeža Františka je opäť, ako už niekoľkokrát, vytrhnutý z kontextu a zle interpretovaný, čo sa dalo očakávať. Znalci Františkových postojov sú úplne pokojní a palcové titulky o schválení požehnávania homosexuálnych párov berú s nadhľadom. Jednoducho preto, lebo súčasný pápež intenzívne a pravidelne hovorí o podpore manželstiev muža a ženy, o formácii a budovaní zdravého rodinného prostredia práve týmito dvoma protagonistami, o potrebe otca a mamy ako muža a ženy pre zdravý vývoj dieťaťa v rodine a napriek rôznym nahrávkam, podprahovým otázkam médií či pokusom vytiahnuť z jeho odpovedí niečo iné ostáva jeho postoj ako hlavy Cirkvi nemenný. Nakoniec, v tomto duchu prednedávnom odpísal aj na dubiá, teda znepokojené otázky piatich kardinálov aj k tejto téme. Nič sa na učení Cirkvi o sviatosti manželstva podľa pápeža Františka nemení, vo svojich postojoch a rozlišovaní ostáva konzistentný s tým, čo o manželstve a rodine učila Cirkev aj ústami Jána Pavla II., na ktorého sa v odpovedi na dubiá odvolal.

Znalci Františkových postojov sú úplne pokojní a palcové titulky o schválení požehnávania homosexuálnych párov berú s nadhľadom.

Prečo teda nastal taký mediálny šum? Z dvoch dôvodov: mnohí redaktori, aj svetových médií, sú zrejme jednostranne tendenčne premotivovaní a chýba im základná zručnosť, získavaná zväčša v základnej škole. Volá sa to čítanie s porozumením. Znamená to prečítať v texte len to, čo je tam napísané a nie to, čo tam nie je, ale chcel by som, aby to tam bolo. Pre novinárov k tomu patrí, pri všetkej slušnosti a profesionalite, aj štúdium materiálov k akémukoľvek textu, aby nevyrobili „novinársku kačicu“. Len súdiac podľa toho, koľko ich vyrábajú iba kvôli Františkovi, majú asi pocit, že počet týchto operencov sa prudko znižuje. Poznanie pontifikátu, výrokov, smerovania a osobnosti súčasného pápeža takýto výrok jednoducho vylučuje – a tak sa takéto médiá minimálne znovu diskreditujú a vyvolávajú zbytočné očakávania na jednej strane a znechutenie a obavy na strane druhej.

Druhým, a zrejme reálnym dôvodom tohto „mediálneho šumu“ je neustály záujem pápeža Františka o každého človeka, o jeho prijatie, sprevádzanie či vypočutie. Je známy svojou otvorenosťou a bezprostrednou láskavosťou, nech by sa stretol kdekoľvek s kýmkoľvek. V duchu otvorenosti a bratskej lásky (v ktorej môže ísť príkladom aj mnohým katolíkom, ba aj členom hierarchie) má otvorené srdce pre každého, aj pre ľudí z LGBTI komunity. Z jednoduchého dôvodu: napĺňa v praxi onú slávnu vetu „milovať hriešnika, nenávidieť hriech“. Aj preto mu nie je jedno, že sa niektorí cítia z akýchkoľvek dôvodov z Cirkvi odstrčení. A tak, ako sa musí citlivo hľadať pastoračné sprevádzanie a správny postup pri rozvedených a znovu zosobášených katolíkoch (čo bola prednedávnom tiež búrlivá téma), musí sa hľadať cesta k prijatiu a pastoračnému sprevádzaniu aj takýchto ľudí, ktorým môže naša láskavosť a úcta voči každej ľudskej osobe pomôcť prijať svoj status a rovno s ním aj dogmy Cirkvi. Tie sa totiž jednoducho nemôžu v tejto oblasti meniť iba kvôli súčasnému trendu. Nedá sa to, lebo ide o pravdy dané Bohom, a preto ich môže Cirkev len spravovať, nie meniť.

Za palcové titulky nie je vinný ani pápež František, ani údajná chystaná reforma učenia Cirkvi. Iba ideologická aktivistická úderka v médiách, chýbajúca schopnosť zo základnej školy a neospravedlniteľná neprofesionalita.

Postavte, prosím, ten pohár s témou požehnávania homosexuálnych párov rovno. Búrka v ňom sa skončila.