Synoda biskupov, na ktorej v októbri diskutujú nielen biskupi, ale aj kňazi, rehoľníci, laici a ženy, sa podľa Františka zaoberá veľkými a delikátnymi témami: „Nemôžeme si dovoliť odtrhnúť oči od dieťaťa, ktoré Ježiš stále kladie do stredu našich stretnutí a našich pracovných stolov, aby nám pripomenul, že jediný spôsob, ako zvládnuť úlohu, ktorá nám bola zverená, je urobiť sa malými a takto sa s pokorou vzájomne prijať.“
Synoda je zvyčajne zhromaždenie biskupov, na ktorom sa tentoraz zúčastňujú aj ďalší zástupcovia veriacich. Má takmer 370 účastníkov, medzi ktorými sú aj Slováci – prešovský gréckokatolícky arcibiskup Jonáš Maxim a košický pomocný biskup Marek Forgáč. Koná sa na tému „Pre synodálnu cirkev: spoločenstvo, účasť, misia“.
Ide o pokračovanie synody biskupov z minulého roku, táto fáza potrvá do konca októbra. Je zameraná na diskusiu o dôležitých otázkach, ktoré formujú cirkevný život, vrátane úlohy žien, cirkevných reforiem a synodálneho prístupu k vedeniu cirkvi.
Táto fáza synody bude analyzovať doterajšie výsledky a pripravené štúdie, ktoré sa zaoberajú rozmanitými aspektmi cirkevného života a potrebou zmeny v riadení cirkvi, pričom František zdôraznil harmóniu medzi hierarchiou a veriacimi.
Pápež uistil, že nikto nemá výhradné právo počúvať Boží hlas, varujúc pred pýchou a sebeckými záujmami: „Nie je schopný počuť hlas Pána ten, kto s aroganciou predpokladá a tvrdí, že má naň výhradné právo.“ Povzbudil účastníkov, aby boli ochotní obetovať osobné záujmy v prospech spoločného dobra podľa Božieho plánu.
„Dbajme nato, aby sme naše príspevky nepremenili na body, ktoré budeme puntičkársky brániť, či na agendy, ktoré budeme vnucovať. Ponúknime ich ako dary na podelenie sa medzi sebou, buďme pripravení tiež obetovať niečo špecifické, ak to môže slúžiť na zrodenie niečoho v Božom projekte. Každý sa má vyjadriť spontánne a slobodne“, nástojil katolícky líder.
Nie je to len technika na uľahčenie dialógu či dynamika skupinovej komunikácie, nakoľko objatie, ochrana a starostlivosť je podľa neho súčasťou podstaty cirkvi: „Je svojím povolaním pohostinným miestom stretávania, kde si kolegiálna láska vyžaduje dokonalú harmóniu, ktorá dáva morálnu silu a duchovnú krásu… Cirkev potrebuje pokojné a otvorené miesta predovšetkým v srdciach, kde sa každý cíti prijatý ako dieťa v náručí svojej matky“.
Ilustračné foto – Peter Kremský