Pasquale Foresi (1929 – 2015), prvý fokolarín – kňaz, ktorého
Chiara Lubichová považovala
za spoluzakladateľa Hnutia fokoláre (Máriinho diela).
S Chiarou Lubichovou sa stretol v Tridente v decembri 1949. Od tých čias až do posledného
okamihu jej bol stále nablízku
a delil sa s ňou o zodpovednosť za Hnutie fokoláre. V mladosti pocítil povolanie ku kňazstvu a niekoľko rokov aj študoval v seminári v Pistoi a v Ríme, ale potom u neho nastala kríza viery. Až o niekoľko rokov neskôr, keď si u ľudí z Hnutia fokoláre
všimol „absolútnu vieru v Katolícku cirkev a súčasne radikálny život podľa evanjelia“,
ako sám rozprával, pochopil, že našiel svoje miesto, a „myšlienka na kňazstvo sa znova vynorila veľmi rýchlo“. Za kňaza bol vysvätený 4. júna 1954.
Pasquale Foresi nespočetne veľa ráz prezentoval teológiu Chiarinej charizmy v jej sociálnej a duchovnej dimenzii a s kompetentnosťou v nej zdôrazňoval novosť tak z hľadiska života, ako i z hľadiska myšlienok.
Z jeho spisov je zrejmá schopnosť jasnej analýzy, veľký rozhľad a optimizmus, pokiaľ ide o budúcnosť, „ktoré mu boli
umožnené vďaka múdrosti pochádzajúcej zo silnej a pôvodnej charizmatickej skúsenosti a vďaka tým hĺbkam svetla a lásky, pokory a vernosti, ktoré môže vyhĺbiť v živote
človeka iba Boh“.
