Môžem sa s ním rozprávať stále

Pasquale Foresi (1929 – 2015), prvý fokolarín – kňaz, ktorého Chiara Lubichová považovala za spoluzakladateľa Hnutia fokoláre (Máriinho diela). S Chiarou Lubichovou sa stretol v Tridente v decembri 1949. Od tých čias až do posledného okamihu jej bol stále nablízku a delil sa s ňou o zodpovednosť za Hnutie fokoláre. V mladosti pocítil povolanie ku kňazstvu a niekoľko rokov aj študoval v seminári v Pistoi a v Ríme, ale potom u neho nastala kríza viery. Až o niekoľko rokov neskôr, keď si u ľudí z Hnutia fokoláre všimol „absolútnu vieru v Katolícku cirkev a súčasne radikálny život podľa evanjelia“, ako sám rozprával, pochopil, že našiel svoje miesto, a „myšlienka na kňazstvo sa znova vynorila veľmi rýchlo“. Za kňaza bol vysvätený 4. júna 1954. Pasquale Foresi nespočetne veľa ráz prezentoval teológiu Chiarinej charizmy v jej sociálnej a duchovnej dimenzii a s kompetentnosťou v nej zdôrazňoval novosť tak z hľadiska života, ako i z hľadiska myšlienok. Z jeho spisov je zrejmá schopnosť jasnej analýzy, veľký rozhľad a optimizmus, pokiaľ ide o budúcnosť, „ktoré mu boli umožnené vďaka múdrosti pochádzajúcej zo silnej a pôvodnej charizmatickej skúsenosti a vďaka tým hĺbkam svetla a lásky, pokory a vernosti, ktoré môže vyhĺbiť v živote človeka iba Boh“.