Benátsky patriarcha Albino Luciani, neskorší pápež Ján Pavol I., nemyslel pri zostavovaní svojich originálnych „listov“ na knihu; písal ich pre mesačník Posol svätého Antona, vydávaný v Padove. To znamená, že táto literárna korešpondencia s historickými aj nehistorickými osobnosťami bola určená talianskym čitateľom, a to predovšetkým čitateľom zo severného Talianska, najmä z Benátska. Autor listov išiel čitateľom v ústrety nielen aktualizáciou na talianske pomery a živou rečou, popretkávanou ľudovými výrazmi,
ale aj častým citovaním severotalianskych autorov, zvlášť Manzoniho a Goldoniho. Mnohé citáty sú v pôvodnom nárečí. To všetko by malo odrádzať od úmyslu preložiť patriarchove listy do inej reči
a predložiť ich netalianskemu publiku.
No už pri uverejňovaní listov bolo zrejmé, že ich forma i bohatá a veľmi aktuálna tematika presahujú význam bežných článkov určených pre čitateľov náboženského mesačníka. Preto čoskoro po skončení ich uverejňovania vyšlo v januári 1976 prvé knižné vydanie listov pod názvom Illustrissimi. Táto nezvyčajná zbierka korešpondencie upútala i medzinárodnú pozornosť a viaceré z listov sa objavili v početných prekladoch po celom svete.
