Ján Pavol I.: Pápež úsmevu o krok bližšie k svätorečeniu

Pápež Ján Pavol I. Foto: Wikimedia Commons
Ján Pavol I. sa do sŕdc ľudí zapísal ako pápež, ktorý bol priateľský a pokorný a mal nezvyčajný a sympatický zmysel pre humor. Škoda, že nemohol svetu ukázať a odkázať viac. Už túto nedeľu 4. septembra sa mu však dostane mimoriadnej pocty – bude blahorečený. Dátum slávnosti bol oznámený dva mesiace po tom, ako bol uznaný zázrak na jeho príhovor. Išlo o prípad jedenásťročného dievčatka v Buenos Aires, ktoré sa náhle uzdravilo napriek konštatovaniu lekárov, že jeho stav je nezlučiteľný so životom. Prvá septembrová nedeľa zvolená pre slávnosť blahorečenia pripadne na deň po výročí inauguračnej svätej omše pápeža Jána Pavla I., ktorá bola 3. septembra 1978.

Podporte dialóg

Naším cieľom je urobiť z portálu nm.sk udržateľné médium. Obstáť v súčasnosti na mediálnom trhu však nie je jednoduché. Naše články nie sú uzamknuté. Chceme, aby k nim mal prístup každý, koho zaujmú. 

Preto potrebujeme aj vašu pomoc. Vďaka vašim príspevkom budeme môcť naďalej prinášať kvalitné a korektné rozhovory a iný exkluzívny obsah.

Patrí k pápežom s jedným z najkratších pontifikátov v histórii. Pápežský úrad zastával iba 33 dní, no v cirkevných dejinách zanechal nezmazateľnú stopu. Bol známy ako pápež úsmevu a hlbokej pokory – zrejme i z dôvodu, že sám pochádzal z veľmi skromných pomerov. Ján Pavol I., vlastným menom Albino Luciani, sa narodil do chudobnej rodiny z radov robotníckej triedy. Vyrastal v severnom Taliansku v oblasti Belluno, no i napriek neľahkému životnému osudu úspešne ukončil štúdium teológie a dokonca získal i doktorát na prestížnej Pápežskej gregoriánskej univerzite v Ríme. Po štúdiu sa vrátil naspäť do oblasti Belluno, kde bol vymenovaný za prorektora seminára a vyučoval dogmatiku, morálnu teológiu a kánonické právo.

Jeho cesta k vyšším cirkevným úradom mala rýchly spád. Už ako 36-ročný sa stal pobočníkom generálneho vikára a o dekádu neskôr sa ujal postu vikára on sám. Na tejto pozícii sa však dlho neohrial; ešte v tom istom roku 1958 sa z neho stal biskup diecézy Vittorio Veneto. Do tohto úradu ho vymenoval pápež Ján XXIII. Trvalo len 20 rokov, kým titulom pápež začali označovať i samotného Lucianiho. Dovtedy sa však ešte stihol stať patriarchom Benátok a kardinálom.

Túžil po cirkvi, v ktorej by sa spájali tradicionalistické a pokrokové prvky, a v tomto duchu chcel postupovať v prijímaní plánovaných reforiem.

Na Petrov stolec zasadol v roku 1978 ako 65-ročný a ako prvý pontifik v dejinách si prial byť oslovovaný dvomi menami: Ján Pavol. Dôvodom sú dve pápežské osobnosti, ktoré zásadným spôsobom ovplyvnili jeho život a na ktorých príklad a tradíciu chcel svojím pôsobením nadviazať. Prvým bol Pápež Ján XXIII., ktorý ho menoval za biskupa, a druhým pápež Pavol VI., vďaka ktorému sa zaradil medzi kardinálov. Túžil po cirkvi, v ktorej by sa spájali tradicionalistické a pokrokové prvky, a v tomto duchu chcel postupovať v prijímaní plánovaných reforiem. Na to mu však už veľa času neostalo. Len o niečo vyše mesiaca nato, ako sa stal pápežom, Ján Pavol I. náhle umiera na infarkt myokardu. Našli ho ráno v posteli držiaceho v rukách papier s poznámkami ku svojej najbližšej stredajšej katechéze na tému cnosti rozvážnosti.

Bazilika svätého Petra vo Vatikáne. Foto: Freepik

Hoci na pápežskom stolci strávil iba veľmi krátky čas, i počas tohto obdobia sa mu podarilo svet presvedčiť, že so svojím reformným zápalom a akcentom na pokoru to myslí vážne. Hneď po svojom zvolení do pápežského úradu odmietol podstúpiť tradičnú pápežskú korunováciu a pri svojej inaugurácii 3. septembra 1978 na Námestí svätého Petra prevzal iba pálium ako znak svojho pastoračného úradu. O tom, že si nepotrpel na formality, svedčí i fakt, že zrušil používanie tzv. majestátneho plurálu v pápežských príhovoroch a dokumentoch.

Azda ešte zaujímavejší ako samotný obsah jeho prejavov bol jazyk, ktorý v nich používal. Snažil sa, aby sa svojím štýlom prispôsobil mysleniu jednoduchého človeka.

Hoci počas svojho účinkovania vo funkcii hlavy Cirkvi stihol prehovoriť k ľudu iba v rámci štyroch generálnych audiencií, jeho slová doznievajú v ľuďoch dodnes. Hovoril v nich o raste k svätosti skrze nadobúdanie cností, ktoré nám pomáhajú povznášať dušu od pozemských k duchovným hodnotám. Azda ešte zaujímavejší ako samotný obsah jeho prejavov bol jazyk, ktorý v nich používal. Snažil sa, aby sa svojím štýlom prispôsobil mysleniu jednoduchého človeka. Ustavične prítomný úsmev na tvári dodával jeho slovám ešte ľudskejší a vrúcnejší rozmer.

V myšlienke vychádzania v ústrety človeku a reformnej horlivosti pokračoval i jeho nástupca Karol Wojtyla, ktorý si na znak úcty k svojmu predchodcovi zvolil rovnaké pápežské meno Ján Pavol II. Stal sa tak druhým pápežom v histórii, ktorý bol oslovovaný dvoma menami. Práve svätý Ján Pavol II. udelil svojmu menovcovi titul Božieho služobníka, čím mu otvoril cestu k blahorečeniu. Urobil tak ešte v roku 2003. Odvtedy sa Jánovi Pavlovi I. dostalo veľkej úcty aj od súčasného pápeža Františka, ktorý mu za jeho hrdinské cnosti udelil titul „ctihodný“.

Autor
Články autora
Odporúčané
Predošlé
Ďalšie
Newsletter

Teší nás, že ste tu. Ak chcete dostávať pravidelné informácie o nových článkoch, knihách alebo o inom obsahu z nášho portálu, prihláste sa na odber našich newsletterov.

Newsletter

Teší nás, že ste tu. Ak chcete dostávať pravidelné informácie o nových článkoch, knihách alebo o inom obsahu z nášho portálu, prihláste sa na odber našich newsletterov.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Podobné články