Pápež dialógu

Mnohí ho nazvali „pápežom prvenstiev“. A skutočne – bol to pápež, ktorý sa nebál vykročiť cestami, ktorými pred ním nikto nešiel. A možno aj svojou smrťou, ktorá prišla deň po tom, ako na Námestí sv. Petra spolu s päťdesiatimi tisíckami ľudí slávil Kristovo zmŕtvychvstanie, potvrdil túto svoju povahu. Vari najvýznamnejší moment na návrat do Otcovho domu!

Cirkev, ktorú po dvanástich rokoch pontifikátu zanecháva, je rozhodne iná ako tá, ktorú zdedil po ťažkom rozhodnutí Benedikta XVI. No zmenil sa aj svet – prešli sme globálnou pandémiou, prepukli nové vojny, z ktorých dve majú potenciál prerásť do celosvetového konfliktu. Terorizmus a migrácia predstavovali ďalšie výzvy, v ktorých sa tento jezuita z Buenos Aires ocitol a ktoré formovali jeho pontifikát, podnecovali jeho výzvy a neúnavnú prácu pre mier.

A práve v tomto kontexte nemožno prehliadnuť jedno z jeho kľúčových slov: dialóg. Bolo by zaujímavé zrátať, koľkokrát ho vyslovil – nikdy ho neunavovalo o ňom hovoriť a predovšetkým: žiť ho.

František spojil dialóg s bratstvom už od prvých dní vo funkcii. Urobil z toho svoj štýl života – výzvu pre katolíkov, ktorú však adresoval všetkým veriacim aj neveriacim bez výnimky vrátane tých, ktorí sa nehlásia k žiadnemu náboženstvu.

Pre Františka bol dialóg životným štýlom, povolaním, každodenným záväzkom – prežívaným v každom stretnutí, v každom kúte sveta, v akomkoľvek spoločensko-politickom kontexte. Ako muž dialógu nás naučil počúvať. Neraz sme ho videli, ako mlčky načúva tým, ktorí zažili tragédie migrácie, násilia, choroby či akejkoľvek inej bolesti. Aj pred „mocnými tohto sveta“ často dlhšie mlčal – a až potom povedal to, čo mal na srdci.

Pápež František sa určite stane odkazom pre budúcnosť ľudstva.

A práve preto – aj keď bol niekedy nepohodlný – boli jeho slová vnímané a oceňované, pretože ich predchádzal vlastným príkladom. Z tejto jeho schopnosti vstupovať do dialógu so všetkými vznikli aj oficiálne či historické činy – ako napríklad Dokument z Abú Zabí alebo niektoré z jeho encyklík. Ich sila nespočívala len v tom, čo hovorili, ale vo svedectve, z ktorého vyrástli.

Pápež František sa určite stane odkazom pre budúcnosť ľudstva – najmä pre tých, ktorí túžia po mieri a ktorí sa usilujú o stretnutie kultúr a náboženstiev.

Nesmieme zabudnúť, že jeho zvolenie prišlo v čase, keď svet ešte stále sužovalo nábožensky (či pseudonábožensky) motivované násilie. Jeho rozhodnutie stretávať sa s predstaviteľmi rôznych vierovyznaní – predovšetkým sunnitského a šiítskeho islamu – bolo jasným krokom k dialógu a odpoveďou na zneužívanie náboženstva na politické ciele. Aj preto riskoval svoj život pri návštevách náročných krajín ako Irak, a to v časoch, ktoré neboli ani zďaleka bezpečné.

Ešte je priskoro na bilancovanie takého výrazného pontifikátu, akým bol Bergogliov. No nemožno poprieť, že sa zapíše ako vzor pre všetkých, ktorí túžia žiť pre mier a budovať bratstvo prostredníctvom dialógu.

Autor: Roberto Catalano je odborníkom na medzináboženský dialóg, pôsobí ako pedagóg v Univerzitnom inštitúte Sophia a na Akadémii humanitných a spoločenských vied v Ríme. Pravidelne prispieva do odborných časopisov venujúcich sa dialógu, náboženstvám a kultúre.

Prevzaté z www.cittanuova.it.