Pápež František: Svet, kde žena nemá priestor a rešpekt, je sterilný

Svätý Otec, odkedy sa Cirkev díva na ženu inak, ako bolo zvykom?

Už učenie Ježiša o žene mení dejiny. Jedna vec je žena pred Ježišom a druhá vec je žena po Ježišovi. Ježiš pozdvihuje dôstojnosť ženy a kladie ju na úroveň muža, keď odkazuje na prvé slovo Stvoriteľa, že obaja sú „obrazom a podobou Boha“. Obaja, nie najskôr muž a potom trošku nižšie žena. Nie, obaja. A muž osamotený bez ženy po boku, či už ako mamy, sestry, manželky, spolupracovníčky, priateľky – nie je obrazom Boha.

Keď sa dívate na ženy, čo vás bolí?

Musím sa pozastaviť pri Ježišových slovách o hriechu žiadostivého pohľadu na ženu. V televíznych programoch, v časopisoch, v novinách sa ženy zobrazujú ako objekt túžby, použitia, ako v supermarkete. Žena sa stáva predmetom, uponižovaným bez šiat, azda so zámerom predať akýsi kvalitný druh paradajok – a takto sa pošliapava Ježišovo učenie, ktorým vrátil žene dôstojnosť. Deje sa to aj tu, nemusíme chodiť veľmi ďaleko, v kanceláriách, vo firmách, ženy sú predmetom filozofie použi a zahoď, ako tovar na skartovanie, kde sa zdá, že nie sú ani osobami.

Osobitnou kapitolou ponižovania ženy je prostitúcia. Čo vy na to?

Čo uvidíme, ak si urobíme „nočnú púť“ po určitých častiach mesta, kde mnohé ženy, mnohé migrantky, aj nemigrantky sú zneužívané ako na trhu? Pri týchto ženách sa muži pristavujú nie preto, aby im povedali: „Dobrý večer“, ale „Koľko stojíš?“ A my si pri pohľade na to umývame svedomie, keď povieme: „Sú to prostitútky“. Ty si z nej spravil prostitútku – tak ako hovorí Ježiš, že ktokoľvek prepustí [manželku], vystavuje ju cudzoložstvu. Ak sa k žene nesprávaš dobre a skončí koľkokrát aj takto, ako zneužívaná, ako otrokyňa.

Pri pohľade na tieto ženy bude osožné uvedomiť si, že na rozdiel od našej slobody, ony sú otrokyňami tohto skartovacieho myslenia. Toto všetko sa deje tu v Ríme, deje sa to v každom meste, ženy bez mena, ženy – môžeme povedať – „bez pohľadu“, pretože hanba zakrýva pohľad, ženy, ktoré sa nevedia smiať a mnohé z nich nepoznajú radosť z dojčenia a z pocitu byť mamou. Takisto v bežnom živote, bez toho, aby sme išli na tie miesta, je nepekné takto zmýšľať a odpisovať ženy ako nejaký predmet „druhej triedy“. Musíme nad tým lepšie uvažovať, lebo keď takto konáme alebo hovoríme, keď vstupujeme do takéhoto myslenia, znevažujeme obraz Boha, ktorý stvoril muža a ženu spoločne na svoj obraz a podobu.

Prečo by sme si mali ženy vážiť?

Znovuzrodenie ľudstva sa začalo od ženy. Ženy sú pramene života. A predsa sú neprestajne urážané, bité, znásilňované, nútené k prostitúcii a zabíjaniu života, ktorý nosia vo svojom lone. Každé násilie spôsobené žene je profanáciou Boha, ktorý sa zrodil zo ženy. Z tela ženy prišla pre ľudstvo spása: z toho, ako sa správame k telu ženy, vidno našu úroveň ľudskosti.

V čom sú ženy podľa vás osobité?

Vedia prekonávať prekážky a nezhody a vštepovať pokoj. Týmto spôsobom premieňajú problémy na príležitosti na znovuzrodenie a rast. Dokážu to, pretože vedia, ako „udržať“ a držať pohromade rôzne životné nite. Žena hľadí na svet inými očami. Vie vidieť poza či ponad, a preto býva majsterkou syntézy. Vníma okolnosti života kreatívnejšie, trpezlivejšie. Poskytuje materiál na tvorbu nielen v prirodzenom zmysle, ale i duchovnom, kultúrnom. Má zvláštnu charizmu pre blízkosť, čo je súčasťou materského inštinktu. Nerobí jej problém znížiť sa, pochopiť, podporiť toho slabšieho.

Ako muž je svojím poslaním staviteľom technických či technologických mostov, žena stavia najmä tie sociálne. Preto svet, v ktorom žena nemá dosť priestoru a rešpektu, je sterilný. Bez ženy niet harmónie ani poézie. Je to ona, čo učí dieťa stávať sa človekom, muža otcom a oboch, ako milovať s nežnosťou. A práve to robí život krásnym. Ženy sú kľúčom k transformácii krajiny. Prosím vás: nech je žena chránená, rešpektovaná, docenená a ctená. Žena poskytuje svetu starostlivosť a dáva život. Je cestou k pokoju.

Z tela ženy prišla pre ľudstvo spása: z toho, ako sa správame k telu ženy, vidno našu úroveň ľudskosti.

Ako naučiť svet, že žena je dar?

Existuje mnoho žien, niektoré sú „sväticami od susedných dverí“, ktoré boli uzdravené Kristovým milosrdenstvom, jeho nehou, a svojím životom svedčia o tom, že netreba rezignovať, že láska, blízkosť, solidarita sestier a bratov nás môže zachrániť pred otroctvom. Preto hovorím: ponúkajme tieto svedectvá dnešným dievčatám a chlapcom. V školách, v športových skupinách, v oratóriách, v združeniach prezentujme skutočné príbehy oslobodenia a uzdravenia, príbehy žien, ktoré vyšli z tunela násilia a môžu pomôcť otvoriť oči pred nástrahami, pascami a nebezpečenstvami skrytými za falošnými modelmi úspechu.

Je dôležité, aby ženy bojovali za svoje práva?

Musíme si povedať pravdu: boj za práva žien je stále trvajúcim zápasom. Pretože na niektorých miestach sa žene dostáva rovnoprávnosť s mužmi, ale na iných nie. Nie je to tak? Spomínam si na päťdesiate roky, keď sa v mojej krajine bojovalo za občianske práva žien, aby ženy mohli voliť – pretože približne do päťdesiatych rokov u nás volili len muži. A myslím aj na rovnaký, dobre známy zápas za volebné právo žien v Spojených štátoch. Ale prečo – pýtam sa – musí žena tak tvrdo bojovať, aby sa zachovávali jej práva?

Existuje jedna legenda – neviem, či je to legenda – o pôvode šperkov u žien, ktorá vysvetľuje krutosť mnohých situácií voči ženám. Hovorí sa, že žena nosí veľa šperkov, pretože v nejakej krajine – už si nepamätám, azda to má historický základ – existoval zvyk, že keď mal manžel ženy plné zuby, povedal jej „odíď!“ a ona si už nemohla prísť nič vziať. Musela odísť s tým, čo mala pri sebe. A tak si hromadili zlato, aby si aspoň niečo mohli zobrať so sebou. Hovorí sa, že to je pôvod šperkov. Neviem, či je to pravda alebo nie, ale ako obraz nám to pomôže.

Kde v učení Cirkvi pramení rovnosť ženy s mužom?

Ženy sú darom. Boh nestvoril muža a potom mu nedal pre zábavu akéhosi psíka. Nie! Stvoril ich dvoch, rovnocenných: muža a ženu. A to, čo Pavol napísal v jednom zo svojich listov o vzťahu muža a ženy, čo sa nám dnes zdá staromódne, bolo v tej chvíli také revolučné, až škandálne: vernosť muža voči žene a to, aby muž dbal o ženu ako o vlastné telo. A to bolo v tom čase niečo revolučné! Všetky práva žien vyplývajú z tejto rovnosti. A spoločnosť, ktorá nie je schopná dať žene miesto, ktoré jej patrí, sa nepohne vpred. Máme s tým skúsenosti.

Čo vás na ženách fascinuje?

V knihe Torniamo a sognare (Poďme spolu snívať), ktorú som napísal, je napríklad časť o hospodárstve: na svete sú práve teraz ženy ekonómky, ktoré zmenili ekonomickú víziu a sú schopné ju posunúť ďalej. Pretože majú iný dar. Vedia spravovať veci iným spôsobom, ktorý nie je horší, ale komplementárny, doplnkový.

Raz som sa rozprával s istou ženou na čele vlády, skvelou šéfkou vlády, matkou niekoľkých detí, ktorá veľmi úspešne vyriešila veľmi zložitú situáciu. Spýtal som sa jej: „Povedzte mi, pani, ako ste vyriešili takú ťažkú situáciu?“ Začala takto mlčky pohybovať rukami a povedala mi: „Tak, ako to my matky robíme.“ Žena má svoj vlastný spôsob riešenia problému, ktorý nie je spôsobom muža. A obe cesty musia fungovať spoločne: žena rovná mužovi pracuje pre spoločné dobro s tou intuíciou, ktorú majú ženy.

Prečo je dôležité mať ženy vo všetkých sférach života?

Ženy prinášajú niečo, čo je im vlastné. Nemusia sa stať takými ako muži, nie, sú to ženy, potrebujeme ich. A taká spoločnosť, ktorá vymazáva ženy z verejného života, je spoločnosťou, ktorá ochudobňuje samu seba. Ochudobňuje sa. Rovnosť práv, áno, ale aj rovnosť príležitostí, rovnosť v rozvoji, pretože v opačnom prípade sa ochudobňujeme. Potrebujeme mať v spoločnosti ženy, ktoré by nám pomohli sa zmeniť. Ženám treba zveriť väčšie úlohy a zodpovednosť. Koľkým smrteľným rozhodnutiam by sme sa vyhli, keby boli ženy v centre rozhodovania! Snažme sa, aby boli viac rešpektované, uznávané a zapájané.

Akú úlohu má žena pri odovzdávaní viery?

Prorok Ezechiel dvakrát opakoval, že vody, ktoré tečú z chrámu pre Boží ľud, „dávajú život“ a „uzdravujú“ (porov. Ez 47, 8-9). Dávajú život a uzdravujú. Dávajú život. Myslím na staré mamy… Drahé moje, vaše srdcia sú prameňmi, z ktorých vyteká živá voda viery, ktorou ste uhasili smäd svojich detí a vnúčat. Dojíma ma životne dôležitá úloha žien v domorodých komunitách: zaujímajú významné miesto ako požehnané pramene nielen fyzického, ale aj duchovného života. Spomínam si aj na svoju babičku. Od nej som prijal prvú zvesť viery a naučil som sa, že evanjelium sa odovzdáva týmto spôsobom, prostredníctvom nežnej starostlivosti a životnej múdrosti. Matky a staré matky pomáhajú liečiť rany srdca.

Prežívame napätie z vojny na Ukrajine. Čo môžu ženy urobiť v tejto situácii?

Skutočnou odpoveďou na aktuálnu vojnu na Ukrajine nie je viac zbraní a sankcií, ale zmena prístupu, spôsobu riadenia súčasného globalizovaného sveta a medzinárodných vzťahov. Protagonistkami tohto obrátenia môžu byť ženy, ak sa im podarí zmeniť moc logiky dominancie na logiku služby, na logiku starostlivosti. Za predpokladu, že si zachovajú svoju identitu ženy.

Toto sú vaše postoje k ženám. Viete poukázať na postoje vašich predchodcov, ktoré oceňujú ženu?

V tejto súvislosti by som rád citoval úryvok z Posolstva svätého Pavla VI. ženám na konci Druhého vatikánskeho koncilu. Znie takto: „Prichádza hodina, ba už prišla, v ktorej sa povolanie ženy úplne zavŕši, hodina, v ktorej žena získa v spoločnosti vplyv, žiaru, moc, ktorú doteraz nikdy nedosiahla. Práve preto v tomto čase, v ktorom ľudstvo prežíva takú hlbokú premenu, môžu ženy preniknuté duchom evanjelia urobiť mnoho pre to, aby pomohli ľudstvu neupadnúť.“ (č. 3-4). Prorocká sila tohto výrazu je strhujúca. Vskutku, ženy získavajúc moc v spoločnosti, môžu zmeniť systém… Ženy môžu zmeniť systém, ak sa im podarí takpovediac zmeniť moc logiky dominancie na logiku služby, na logiku starostlivosti. Potrebné je vykonať konverziu: moc s logikou nadvlády premeniť na moc s logikou služby, s logikou starostlivosti.

Skutočnou odpoveďou na aktuálnu vojnu na Ukrajine nie je viac zbraní a sankcií, ale zmena prístupu, spôsobu riadenia súčasného globalizovaného sveta a medzinárodných vzťahov. Protagonistkami tohto obrátenia môžu byť ženy.

Čo sa deje so svetom, ak je žena svätá?

Ženská svätosť robí Cirkev a svet plodnými. Poddajné Duchu Svätému, vďaka milosti krstu, išli svojou cestou viery, pričom ich nepoháňali meniace sa ideológie, ale neochvejná oddanosť „Kristovej ľudskosti“, ktorá prenikala ich skutky. Aj ony sa niekedy cítili neschopnými a obmedzenými, „malými ženami“, ako by povedala Terézia od Ježiša, keď stáli pred úlohou, ktorá ich prevyšovala. Odkiaľ čerpali silu na jej zavŕšenie, ak nie z Božej lásky, ktorá napĺňala ich srdcia?

Podobne ako Terézia z Lisieux dokázali naplno realizovať svoje povolanie, svoju „malú cestu“, svoj životný projekt. Cestu prístupnú všetkým, cestu bežnej svätosti. Príklad života týchto svätíc poukazuje na niektoré prvky tvoriace ženskosť, ktorá je taká nevyhnutná pre Cirkev a pre svet: na odvahu čeliť ťažkostiam, na ich schopnosť praktického prístupu – konkrétnosti, na prirodzenú dispozíciu byť iniciatívnymi v prospech toho, čo je krajšie a ľudskejšie podľa Božieho plánu, a na prezieravý – prorocký – pohľad na svet a dejiny, ktorý z nich urobil rozsievačky nádeje a budovateľky budúcnosti. Cítili sa spoluzodpovedné za nápravu hriechov a biedy svojej doby a prispievali k evanjelizačnej misii v plnej harmónii a cirkevnom spoločenstve.

Ženy vyzerajú v Cirkvi odsunuté na „druhú koľaj“. Aká je ich úloha v nej?

Ženy sú protagonistkami vychádzajúcej Cirkvi prostredníctvom načúvania a starostlivosti. Majú dar vnášať múdrosť, ktorá vie zaceľovať rany, odpúšťať, obnovovať a znovuobjavovať, preto ich konfrontácia počas spomínaných stretnutí môže prispieť k pokoju. Ženy mali dôležitú úlohu i v dejinách spásy: bola to žena, ktorá prijala Slovo. Rovnako ženy dokázali v temnote noci udržiavať plameň viery, očakávať zmŕtvychvstanie Pána a ohlasovať ho.

Cirkev, to je aj Vatikán. Majú mať aj tu ženy viac miesta?

Súhlasím s tým, že ich má byť viac. Pre to, aby sa žena mohla stať zástupkyňou v Tlačovom stredisku, som musel bojovať. Medzi kandidátmi, s ktorými som hovoril o obsadení postu prefekta Sekretariátu pre komunikáciu, bola aj jedna žena, ale ona nebola k dispozícii, lebo mala iné povinnosti. Je ich zopár, je potrebné, aby ich bolo viac. Dvaja podsekretári, ktorých som menoval na Dikastérium pre laikov, rodinu a život, sú teraz ženy. V tomto zmysle je potrebné ísť ďalej podľa kvality.

Nemám žiaden problém menovať za vedúceho dikastéria ženu, ak to dikastérium nemá jurisdikciu. Dikastérium pre klérus má jurisdikciu, musí tam teda byť biskup, ale dikastérií bez jurisdikcie je viacero, aj pre to ekonomické by som nemal problém menovať kompetentnú ženu. Sme pozadu, to je pravda, ale musíme ísť ďalej.

Videl som, že vždy, keď sa do práce vo Vatikáne vloží žena, veci sa zlepšia. Napríklad zástupkyňou (generálnou sekretárkou) vatikánskeho Governatorátu je žena a veci sa zmenili k lepšiemu. V Rade pre ekonómiu je šesť kardinálov a šesť laikov, boli to všetko muži: zmenil som to a ako laikov som tam dal jedného muža a päť žien. A je to prevratné, lebo ženy vedia nájsť správnu cestu, vedia, ako pohnúť veci vpred. A teraz som do Pápežskej akadémie pre život zaradil Mariannu Mazzuccatovú, skvelú ekonómku zo Spojených štátov, aby tam ešte dodala ľudskosti. Ženy si treba vážiť pre všetky ich schopnosti, ktoré pramenia z ich ženského génia, nevyhnutného pre spoločnosť.

Vždy, keď sa do práce vo Vatikáne vloží žena, veci sa zlepšia.

Prečo ste otvorený takýmto netypickým riešeniam – mať ženy aj v najvyšších službách Cirkvi?

Mám skúsenosť z Buenos Aires. O záležitosti, ktorú bolo treba vyriešiť, som sa najskôr zvykol radiť s poradcami kňazmi, ale potom som tú istú tému prediskutoval so zmiešanou skupinou, a výsledok bol oveľa lepší. Ženy majú schopnosť chápať veci z iného pohľadu.

Spomínam si aj na skúsenosť s väznicami, navštívil som mnohé väznice. Zdá sa, že väznici pod vedením ženy sa darí lepšie. Raz som išiel do jednej väznice, jednej z tých nie veľkých, ale veľmi udržiavaných. Riaditeľkou bola žena, asi šesťdesiatnička, a po svätej omši bolo pohostenie. Ona sama dávala pokyny: „Ty urob toto, a hudba, tanec…“ Bola mamou. Ak väzni boli smutní, išli za ňou. Ženy vedia lepšie riešiť konflikty. V týchto veciach sú ženy lepšie. Verím, že to tak bude aj v kúrii, ak tam bude viac žien. Aj keď niekto povedal, že by bolo viac klebiet, ale ja tomu neverím, pretože aj my muži sme klebetní.

Spracované podľa Vatican News.