Pochod kresťanov, ktorý prežiaril halloweensku Bratislavu svetlom a bielou

Noc z 31. októbra na prvého novembra v USA a iných krajinách tradične patrí oslave Halloweenu. Ľudia oblečení v maskách, vyrezané tekvice a strašidelná výzdoba.

To všetko sme mohli vidieť uplynulú noc už aj v uliciach našich miest. Evanjelizačná skupina „Steiger Slovakia“ sa však rozhodla do temnoty tejto noci priniesť viac svetla a prežiariť Halloweensku atmosféru lúčmi nádeje a lásky.

Ako priblížila organizátorka pochodu Katarína Matejková, skupina Steiger Slovakia využíva rôzne umelecké prostriedky na to, aby ľuďom odovzdala posolstvo evanjelia:

„Jednoducho chceme ľuďom nenásilným spôsobom priblížiť radostnú zvesť. Takto napríklad chodíme svedčiť aj do barov a na rôzne miesta, kam by možno veriaci bežne nevkročili.“

Na organizáciu tohto podujatia získala Katarína inšpiráciu na letnej misijnej škole. Podobné pochody organizovali v uliciach Drážďan či Amsterdamu a mali veľmi dobrý ohlas. „A pritom mi napadlo: Čo keby sme urobili niečo podobné aj v Bratislave?“ opisuje svoju skúsenosť Katarína.

Cieľom pochodu je priniesť ľuďom posolstvo lásky a nádeje, ktoré tento svet tak zúfalo potrebuje: „Povedomie o kresťanoch na Slovensku je dnes kontroverzné a mnohí ľudia kresťanov vnímajú ako tých, ktorí šíria nenávisť a rozdelenie.“

Svoju rolu v tom zohrávajú podľa Kataríny aj politickí predstavitelia, ktorí sa vyhlasujú za kresťanov, no ich konanie tomu nenasvedčuje.

Ako upozornila, nejde o to, aby robili protiakciu Halloweenu. Tento dátum si určili, keďže vedeli, že ulice budú plné ľudí v maskách, ktorí budú nejakým spôsobom oslavovať temnotu. „Tým, že my budeme oblečení v bielom, chceme symbolicky prežiariť temnotu svetlom nádeje a lásky.“

Práve umenie je podľa nej vhodným prostriedkom na to, aby sa vedeli priblížiť k bežným ľuďom. Keď ich dokážu zaujať, sami sa pristavia a prejavia záujem o rozhovor.

„A niekedy sú to naozaj úplne jednoduché rozhovory o živote, keď sa ani nespomenie evanjelium. Ale niekedy je to tak, že sú ľudia vyslovene otvorení modlitbe,“ opísala svoju skúsenosť organizátorka pochodu.

Ako ďalej priblížila, v zahraničí okrem hudby a spevu niesli na pochode aj rakvu. Pre slovenskú kultúru by však takéto gesto mohlo pôsobiť príliš kontroverzne, preto zvolili jemnejšiu formu pochodu v bielom.

„V Amsterdame je úplne iná kultúra a typy ľudí. Pre ľudí to bol šok, keď zistili, že sme kresťania. Väčšinou si ako kresťana predstavia niekoho, kto sedí v kostole a nepozná reálny svet. Takže takáto forma umenia bola dobrým mostom,“ uzavrela Katarína.

Nádej a láska je to, čo podľa nej dnešnej generácií zet a alfa chýba. „Vidíme, že keď sa s nimi rozprávame v uliciach mesta, sú plní beznádeje a chýba im zmysel života. Najmä po korone, ktorá ešte krízu prehĺbila, je čoraz viac ľudí v depresií,“ podčiarkla.

Kľúčom k ľuďom, ako Katarína vysvetlila, je práve úprimný záujem. Cez ten sa potom môžu dostať aj k evanjeliovej zvesti. Vstupnou bránou je však vzťah.

„Ja napríklad milujem diskusie s členmi iných náboženstiev, prípadne úplnými ateistami. Mám skúsenosť, že keď sa skutočne zaujímam o to, ako zmýšľajú, aké majú názory, čomu veria, aké sú ich hodnoty, tak sú oveľa otvorenejší ma vypočuť.

Keď cítia, že ich chcem v prvom rade počúvať a nie im vnucovať svoju pravdu,“ priblížila svoj spôsob evanjelizácie Katarína.

Preto podľa nej tak veľmi záleží na forme, akou sa evanjeliové posolstvo prináša. Môžete to povedať tak, že v ľuďoch vzbudíte hnev a nenávisť, alebo tak, že vzbudíte záujem a sami sa začnú pýtať.

Dôležitým rozmerom pochodu je tiež jeho ekumenický charakter. Organizátori prizvali kresťanov z rôznych cirkví a denominácií, aby sa zjednotili pri šírení evanjeliovej zvesti.

„Pozývali sme evanjelickú, apoštolskú, bratskú ako i katolícku cirkev. Nechceme, aby to bola iniciatíva jednej cirkvi. Hoci mám rozdielne tradície, všetci máme toho istého Boha,“ zakončila.