Podnikateľka Monika Činčárová: Často ako kresťania nevieme v podnikaní zúročiť talent, ktorý sme dostali

Pred piatimi rokmi si založila na Facebooku skupinu pre kreatívne ženy, ktoré sú veriace a niečo vyrábajú. Aký bol tvoj zámer?

Sama som už bola vtedy tvorkyňou a hľadala som spoločenstvo, kde sa začlením ako handmade tvorkyňa. Tých skupín bolo a je veľmi veľa: Šikovné rúčky, Kreatívne ručičky… No nenachádzala som tam ženy, ako som ja. Také, ktoré by aj tvorili, ale aby za tým v pozadí bolo citeľné, že sú veriace a neholdujú všelijakým okultným či pochybným praktikám. Z toho som bola zmätená.

Modlila som sa za to, či odo mňa Boh chce, aby som niečo také – takéto zázemie – vytvorila. A vtedy mi dal slovo, ktoré bolo pre mňa silné, ako keby mali byť okolo mňa ženy, ktoré vytvárajú požehnané dielo. V tom slove bol prisľúbený aj úspech.

Tvorila si dekorácie, takže si vedela, ako vyzerá handmade tvorba od začiatku po koniec. Čo ti teda prekážalo na spôsobe výroby, prezentácie, predaja či komunikácie?

Po dekoráciách som začala robiť motivačné texty na tabuľkách, tie mali podtón viery, nádeje alebo smerovali k niečomu povzbudzujúcemu, peknému. Často to boli aj citáty zo Svätého písma či výroky Matky Terezy o láske, trpezlivosti, čnostiach. Pomedzi to som robila aj ikebany a vence – tak pol na pol. Nerozumela som však, prečo tieto veci mali celkom dobré ohlasy, ale hneď ako som šla von s novovyrobenou tabuľkou s citátom, odozva nebola takmer žiadna.

Začala som si všímať iných predajcov a ich produkty, o ktoré bol najväčší záujem, a zistila som, že často to boli nejaké mandaly alebo veci proti urieknutiu, či iné magické predmety. To malo najviac dopytu, reakcií, otázok na ceny. Chcela som prísť na to, prečo to tak je, a celé pátranie ma pohltilo všímať si viac, ako vlastne funguje kreatívny svet.

Skupín s handmade tvorbou a jej predajom je ozaj veľa. Nenašla si žiadnu, do ktorej by si sa mohla v pokoji začleniť?

Do niektorých som sa aj začlenila, tie skupiny boli pre všetkých tvorcov, takže aj obsah bol rôznorodý. Zo začiatku som v týchto skupinách pridávala svoje fotky s výrobkami, ale komentovali mi ich aj tak iba tí, čo ma poznali. Stále v tých skupinách som, a keď sa mi niečo veľmi páči, tak vyjadrím svoj názor. No nakupujem predovšetkým od žien zo skupiny, ktorú som vytvorila, keďže tieto predajkyne najlepšie poznám.

Keď si založila skupinu pre veriace tvoriace ženy, boli pridávané ponuky výrobkov v poriadku?

Stalo sa mi to aj tu, pritom je jasne napísané, že ide o veriace ženy, ktoré tvoria skrze Ducha Svätého. Vždy som ich najprv upozornila, ak ponúkali nejaké prívesky, na ktorých boli napríklad znamenia zverokruhu. Toto sa mi stalo už na začiatku. Pritom to bolo také zakamuflované, že na prvom obrázku boli krížiky a srdiečka, až na šiestom či ďalšom výrobku už niečo mimo pravidiel. Keď som oslovila konkrétnu predajkyňu, že prekračuje pravidlá, nie je to v súlade s vierou a toto nepropagujeme, na jednej strane mi dala za pravdu, že to nevedela, no o pár dní znovu ponúkala takýto tovar.

Veľa som sa usilovala vysvetľovať, dávať šancu, komunikovala som, chápala, že niekto o tom nevedel, nepoznal to. No vidieť na zväčšenej fotke ruku ženy, ktorá mala náramok so symbolmi zverokruhu alebo červenú šnúrku… alebo nájsť tovar, ktorý som u nás odmietla, v inej skupine, to bolo náročné. Avšak pri druhom porušení už bol predajca vylúčený zo skupiny.

Bolo ponúkanie takýchto výrobkov neznalosťou ľudí alebo za tým bola ignorancia?

Skôr ľahostajnosť. Je len nízke percento tých, ktorí naozaj nevedia o hraniciach a pravidlách viery v oblasti mágie. Ale väčšina vie alebo aspoň tuší, že to nie je v poriadku, no aj tak skúšajú, či sa to ujme.

Ako sa ti komunikovalo s takýmito tvorkyňami?

Jedna vec boli ony a druhá ich fanklub. Ak som upozornila v komunikácii pod príspevkom alebo sa tam ozvala iná veriaca žena, že toto nie, nedávajte malým deťom žiadne červené šnúrky a podobne, tak sa bránila nielen tá, čo to robí. Jej fanklub začal vtedy okamžite útočiť, že prosto tomu nerozumieme a sme zo stredoveku. Celé je to veľmi nenávistné.

Nie je to boj s veterným mlynmi? Tým, čo nedodržujú žiadne pravidlá, sa často na prvý pohľad darí lepšie…

No niektorým sa aj darí lepšie, tiež to vidím. Obchodujú s rôznymi kameňmi, čo prinášajú šťastie či hojnosť, a majú tak vo veľkom rozbehnutý biznis, že zamestnávajú ľudí. Ale ono si to niekde vypýta svoju daň. Videla som aj také ženy, ktoré skutočne takto vo veľkom obchodovali, a zrazu akoby sa po nich zľahla zem, trpeli psychickými problémami a úplne prestali podnikať. Hoci boli na vrchole, veľmi rýchlo klesli úplne dole.

Na kurzoch pre podnikateľky som stretávala aj ďalšie veriace ženy z našej skupiny. Keď som z tém zaoberajúcich sa mágiou a ezoterikou odchádzala, niektoré tam ostávali a zamotávali sa do toho.

Pred časom si začala ponúkať nezvyčajný produkt – vedieš vzdelávaciu akadémiu pre kresťanské podnikateľky. Prečo si sa rozhodla, že to budeš robiť?

Keď vznikla stránka Kreatívne ženy, za tých päť rokov postupne pribudlo dvetisíc žien. Aj ja som sa vyvíjala ako handmade tvorkyňa. Chcela som, aby z tejto práce bol môj hlavný príjem, nie iba pár eur za mesiac, lebo z toho nevyžijem. Musela som sa aj ja zdokonaľovať, učiť, absolvovať nejaké kurzy. Vzdelávala som sa v tom, ako majú moje príspevky vyzerať, ako mám pracovať a komunikovať, ako vystupovať smerom k svojim sledovateľom.

No počas kurzov som začala znovu narážať na to isté: všelijaké magické úkony, priťahovanie hojnosti, na líderky a mentorky, ktoré sľubujú veľké peniaze, ak pôjdeš ich cestou. Počula som odporúčania veľa meditovať, privolávať šťastie alebo si každý deň predstavovať, koľko máš peňazí. Na jednej strane boli mentorky super, vedeli naučiť niektoré veci, napríklad ako pracovať v Canve alebo ako si nastaviť cenotvorbu. Na druhej strane ponúkali aj ezoterickú cestu, ktorú som určite nechcela. Povedala som si: Ruky preč od takýchto mentorov!

Bola si v takomto rozpoložení sama?

Na tých kurzoch som stretávala aj ďalšie veriace ženy z našej skupiny. Keď som z tém zaoberajúcich sa mágiou a ezoterikou odchádzala, niektoré tam ostávali a zamotávali sa do toho. Preto som si povedala, že sa idem učiť a vzdelávať ďalej, lebo to chcem naučiť dobre robiť aj iné veriace ženy, ktoré podnikajú, a zároveň ostať pevne v postojoch viery bez magických úkonov.

Tvojou odpoveďou bol vytvorený kurz podnikania v duchu viery. Čo teda naučíš ženy? V čom je tvoj kurz iný od tých, ktoré si absolvovala ty?

Učím ženy, ako predávať svoje výrobky či služby a ako si získavať zákazníkov. Vyučujem, ako pracovať v editore Canva, aby ich príspevky boli na oko ladné, a ako písať príspevky na sociálne siete, aby čo najviac odprezentovali aj hodnotu, ktorá sa za ich výrobkom či službou skrýva. Veľký dôraz tiež dávam na to, aby si tieto podnikateľky uvedomovali svoju vysokú hodnotu a aby nešli do vyčerpania pri všetkých úlohách, ktoré sú na ne kladené.

Moje kurzy sú iné v tom, že prepájam všetky naučené technické zručnosti s dôverou v Boha, aby sme si nešli iba tou vlastnou cestou, ale aby sme v prvom rade rozoznávali, čo je Božia vôľa. V kurzoch či mentoringoch, ktoré sú ponúkané niektorými mentormi, je často ako psychologická podpora niekto, kto pracuje s energiami či mágiou, a keď si nevedia poradiť s nejakými psychickými bariérami – blokmi, tak využívajú aj tieto New Age techniky.

Ani my nemáme na všetko odpoveď a ocitáme sa v situácii, keď sa nevieme napríklad správne rozhodnúť či máme obavy z niečoho, ale pre veriace ženy ponúkam vo svojich programoch aj možnosť spoločnej modlitby za tieto naše problémy.

Prvý kurz svojho vzdelávania si predstavila pred polrokom. Aké boli reakcie?

Ženy, ktoré do toho išli na sto percent, chceli podnikať v plnosti. No narážam aj na to, že veľa veriacich žien v sebe zápasí, keď majú pýtať peniaze za svoj výrobok či službu, zároveň tomu veria, že nemôžu byť veľmi na očiach, aby neboli pyšné. Na jednej strane povedia, ako by bolo dobré podnikať tak, aby som si dokázala tým, čo ma baví, zarobiť. Na druhej strane si však povedia: Pán Boh odo mňa nechce, aby som mala peniaze.

Ale Pán nám mnoho ráz v Písme hovorí o úspechu či o tom, že nás požehná a nič nám nebude chýbať. Tak žime Sväté písmo celé a nevyťahujme si z neho len nejaké vety. Nikomu to neosoží, keď budeme zo seba robiť kresťanské obete v štýle – mne nič netreba, stačí mi to takto, lebo Boh sa o mňa postará. V mojom okolí je dosť ľudí, ktorí takto hovoria. V Cirkvi sú za malých, skromných, ale keď sú vo svete, ich rétorika sa mení a hovoria: Chcela by som mať viac peňazí…

Kresťanským podnikateľom chýba práve odvaha ísť s tou jednou mincou a obchodovať s ňou, aby sme získali viac tak, ako sa to píše v podobenstve o talentoch.

Vyzerá to ako slovenský katolícky podnikateľský komplex… Čo sa s tým dá urobiť?

Modlím sa za to, aby sa to všetko zmenilo, tento pohľad. Ja sama som dcéra podnikateľa, ktorému sa v podnikaní často nedarilo. Mala som z toho celoživotné zranenie, že podnikanie je niečo zlé, kde človek len trpí. Keď ma Pán Boh začal volať cez Sväté písmo, slovo a v modlitbe do podnikania, vstúpiť do toho bolo pre mňa jedným z najťažších rozhodnutí. Stále som mala v sebe obavy, že nechcem zažiť také zranenie, aké som prežívala ako dieťa celé roky.

Ale Pán mi to stále potvrdzoval, že mám ísť do toho a byť verná, to bolo jediné, čo ma držalo. Jedine som nedostala podporu zo svojho prostredia veriacich, nemala som niekoho, kto by za mnou ľudsky stál a držal mi chrbát. Nemáme tu také prostredie, aby sme verili, že podnikanie môže byť poslaním. Skôr sa tu živí neprajnosť.

V niektorých mestách už fungujú stretká kresťanských podnikateľov. Máte niečo také aj vy?

V skupinke, kde sme veriace podnikateľky, tak fungujeme. Vzájomne sa povzbudzujeme, dávame si priestor na prezentáciu, vieme, čo ktorá robí. Ale je to len online. Tie, ktoré prešli mojím školením, sú veľmi posmelené, ukázalo im to smer, ako majú ďalej ísť. Väčšinou to vzali vážne, sme v kontakte, prichádzajú po radu, konzultujeme, čo ako spraviť.

Niekedy sú to ženy okolo šesťdesiatky, ale tým, že objavili čaro toho, ako to robiť, majú pocit, akoby omladli o desať rokov a chytili druhý dych. Teraz sa naučili byť v kontakte s ľuďmi, prezentovať na internete, vedia ukázať, čo a ako robia na sociálnych sieťach, a vnímajú, že im to pomáha a ľudia ich prijímajú.

Aká škála tvorenia je u žien, ktoré prešli tvojím kurzom?

Sú rôzne. Viac je asi tých, čo nevyrábajú výrobky, ale ponúkajú nejakú službu. Učia maľovať, ponúkajú ubytovanie, starajú sa o zdravie a krásu žien či poskytujú koučing. Niektoré sú však kreatívne, niečo tvoria a s týmto koníčkom aj podnikajú. Sú tam ženy, ktoré maľujú a predávajú obrazy, vyrábajú sviečky, pletú z papierových ruličiek košíky, spracovávajú vlastnú úrodu na delikátne džemy či vyrábajú šperky.

Tvoríš, školíš, podnikáš. Z tvojej skúsenosti vedia kresťania na Slovensku byť dobrými správcami svojich darov a príležitostí aj v tejto oblasti?

Podľa mňa väčšinou fungujú bez cieľov, a keď sa im nedarí, tak sa vzdávajú. Často to uzavrú tak, že ľudia nemajú peniaze, a nepozrú sa hlbšie na to, čo mohli pre to, aby to bolo lepšie, urobiť. Akoby sa v našich kruhoch často podceňoval osobnostný rast a učenie sa nových vecí, napríklad aj technických. Naučíme sa nejaký základ a čakáme, že nám to bude stačiť po celý život.

Na jednej strane sme sa už naučili rozoznávať, aké máme dary, talenty, čo dokážeme, a tak vieme, že máme tú mincu, o ktorú sa staráme. Ale na druhej strane to nechceme zúročiť, bránime sa rastu a bojíme sa vykročiť zo svojej komfortnej zóny.

Čo takýmto ľuďom chýba?

Práve odvaha ísť s tou jednou mincou a obchodovať s ňou, aby sme získali viac tak, ako sa to píše v podobenstve o talentoch.

Môžu kresťanskí podnikatelia premeniť atmosféru obchodu a služieb tu na Slovensku? Kedy by sa tak stalo?

Určite môžu a už sa to vlastne aj pomaly deje tým, že kresťanskí podnikatelia sa stretávajú na akciách a máme tu aj kurzy, kde sa hovorí o tom, že v Biblii je množstvo statí aj o peniazoch. Verím, že každým rokom bude viac veriacich ľudí odhodlaných vkročiť a plávať aj do týchto vôd a Boh premení toto odhodlanie na veľké veci.