Minulý týždeň som písal o svojom skromnom návrhu na pôstne predsavzatie, ktorým bolo učiť sa len tak sedieť a čítať aj v tejto uponáhľanej, rýchlej a na podnety, stimulujúce dopamínové receptory, bohatej dobe.
Dnes by som na to chcel nadviazať, a to konkrétnou radou, ktorá pri plnení tohto cieľa pomohla mne a mojim priateľom. Je to odporúčanie, ktoré bude možno znieť trochu naivne, ale som naozaj presvedčený o tom, že je užitočné.
Vstúpte do knižného klubu. A ak nič také nemáte k dispozícii, nejaký založte.
Kresťanské prostredie je výhodou
Keď sa nad tým zamyslíte, nie je to nič náročné. Nejde o organizáciu kurzu Alfa či duchovnej obnovy.
Viac hláv zachytí viac malých detailov, ktoré by inak ušli našej pozornosti.
Všetko, čo potrebujete, je vyhradená hodina až dve, opakujúce sa vo vami zvolenom intervale (ja chodievam do klubu s dvojtýždňovou frekvenciou), ľubovoľná miestnosť, skupina priateľov, dohodnutá kniha a Duch Svätý (verím, že to sa dá vymodliť).
Nezanedbateľnou výhodou je to, ak takýto klub organizujete v kresťanskom prostredí. Ak ho napríklad rozbehnete na fare, je veľmi pravdepodobné, že vám to uľahčí hľadanie vhodných priestorov, nehovoriac o záujemcoch.
Aj výber kníh sa v takomto prípade často odvíja od kresťanského kontextu klubu. Úplne klasickým ťahom je začať knižný klub Radami skúseného diabla od C. S. Lewisa. Neviem ani len spočítať, koľkokrát som toto dielo už videl ako odporúčanú knihu pre kresťanské knižné kluby, dokonca som už aj sám túto knihu prečítal práve v jednom z nich.
Ak zarátame aj prečítanie príslušnej pasáže textu a dopravu, tak časové náklady na návštevu takéhoto klubu sú porovnateľné s pozretím si celovečerného filmu, čo naozaj nie je také dramatické. (Hoci si uvedomujem, že tieto riadky píšem z privilegovaného postavenia univerzitného študenta.)
Ale prečo by ste vlastne niečo také chceli na pravidelnej báze podstupovať?
Ako to pochopil niekto iný?
Asi najvýraznejší rozdiel medzi čítaním knihy osamote a čítaním knihy s niekým iným je možnosť konfrontovať svoju interpretáciu prečítaného textu s tým, ako ho pochopil ten druhý.
Keďže je pozornosť tak kognitívne náročným procesom, náš mozog ju udržiava len veľmi selektívne, a preto sa stáva, že si viacero ľudí z rovnakého textu odnesie odlišné veci, ktoré ich zaujali najviac.
Nedávno sme napríklad v mojom knižnom klube čítali Obranu Sokratovu od Platóna a až upozornenie jedného z členov upriamilo moju pozornosť na to, že každý zo Sokratových žalobcov reprezentuje inú spoločenskú triedu, ktorú Sokrates počas svojej činnosti v Aténach otravoval (teda pardon, vlastne dialógom viedol k lepšiemu životu). Viac hláv zachytí viac presne takýchto malých detailov, ktoré by inak ušli našej pozornosti.
Niekedy interpretáciu textu kontaminujú naše vlastné predošlé poznatky či domnienky.
V dialógu zároveň obrusujeme svoje hrubé chápanie textu, ktoré vzniklo po našom prvom prečítaní. Niekedy interpretáciu textu „kontaminujú“ naše vlastné predošlé poznatky či domnienky, ktoré premietneme do svojho chápania textu, hoci to tak autor pôvodne vôbec nezamýšľal. Aj tu nás môže korigovať rozhovor o tom, ako text pochopil niekto iný.
Musíte sa zodpovedať ostatným
Ďalšou nespochybniteľnou výhodou knižného klubu je pocit zodpovednosti. Keďže viete, že sa budete musieť s niekým o danom texte rozprávať, máte vyššiu motiváciu reálne si ku knihe sadnúť a prečítať si ju, ako keby vašou jedinou motiváciou bolo vaše vlastné svedomie a vlastný „to-read“ zoznam.
To je obzvlášť užitočné pri knihách, o ktorých pravidelne hovoríme, že „si ich určite chceme prečítať“. Keď už budete mať externú motiváciu, konečne si prečítate knihy, o ktorých už dlho snívate. Ja som sa takto konečne dokopal k čítaniu už spomínaných Platónových dialógov.
Samozrejme, nenechajte sa ovplyvniť tým, že som už viackrát spomenul filozofické diela. Vybranou knihou môže byť čokoľvek hodnotné. Nepochybujem o tom, že v kategórii „knihy, ktoré si už dlho chcem prečítať“, sa u veľkej časti z nás nájdu aj kultové beletristické diela, ako napríklad klasiky ruskej literatúry.
Určite nie je potrebné spomínať ďalšie benefity, ktoré sa už zo samotnej povahy veci spájajú s klubmi v kresťanskom prostredí – socializácia, boj proti pandémii osamelosti, duchovný rast, príležitosť na spoločnú modlitbu…
Z vlastnej skúsenosti môžem povedať, že za ten jeden celovečerný film za dva týždne to stojí.
Možno niekde na Slovensku vyrastú noví Inklingovia…