Potraviny na Slovensku zdraželi počas krízy o 40 percent

Slovensko pocítilo štvrtý najprudší rast cien potravín v Európskej Únii. Od júna 2021, keď sa inflácia po náraste cien plynu začala zvyšovať, potraviny do marca 2024 na Slovensku zdraželi o viac než 40%. Viac to bolo iba v Maďarsku, ktoré zdražovalo za ten čas až o zhruba 57 percent, v Litve a Bulharsku to bolo o cca 45%. Podobne ako na Slovensku stúpali ceny potravín v Estónsku a Lotyšsku.

V Nemecku to bolo iba zhruba 30%, v Česku a Nemecku iba približne 25%. Najnižší nárast mali Cyprus a Írsko, za necelé tri roky pod 20 percent. Informuje o tom Národná banka Slovenska.

Medzitým už ceny potravín a nealkoholických nápojov v Európe prestali rásť a dokonca začínajú klesať. Rast vrcholil v marci 2023, keď všetky potravinárske položky medziročne rástli minimálne o 6%. Odvtedy sa počet zdražujúcich položiek podstatne znížil, cena približne pätina položiek v EÚ už klesá.

Na Slovensku sa napríklad ceny potravín za posledný rok zvýšili celkovo iba o 0,6%, 40% druhov potravín však oproti vlaňajšku zlacnelo. O viac ako desatinu napríklad zlacneli oleje, múka, cukor, vajcia a čerstvá alebo chladená zelenina. Naopak, o viac ako 10% drahšie sú zemiaky a hlavne olivový olej, ktorého cena stúpla o 45%, hlási NBS.

Jedlé oleje, maslo či mliečne produkty lacnejú naprieč celou Európou, čo prináša zlacnenie agrokomodít na svetových trhoch. Dôvodom je, že vďaka zlacneniu energetických nosičov klesajú náklady farmárov, napríklad ceny hnojív, ktoré sa vyrábajú hlavne zo zemného plynu, klesli o 40 percent. Opačným smerom sa vyvíja cena olivového oleja, ktorý je drahší pre slabú úrodu v južnej Európe, spôsobenú extrémnymi horúčavami.

Prečo ceny potravín na Slovensku počas energetickej krízy a vysokej inflácie tak prudko zdraželi, je predmetom diskusií. Dôvodom môže byť hlavne vysoký podiel dovážaných potravín v slovenských obchodoch, kde sa do nákladov započítava aj drahá doprava z druhého konca Európy, prípadne sveta.

Druhým dôvodom je slabá konkurencia na trhu obchodných reťazcov, kde chýbajú siete, bežné v susedných krajinách, napríklad nemecký Aldi alebo Spar, francúzsky Auchan či Casino, Globus, Albert, Penny a ďalšie. Pravdepodobne ich odstrašil menší trh Slovenska a ťaženia Ficových vlád, ktoré ich v minulosti trápili nezmyselnými opatreniami a vysokými pokutami.

Konkurencia by sa mala pritvrdiť tento rok príchodom diskontnej siete Biedronka z Poľska, ktorá je súčasťou portugalskej skupiny Jerónimo Martins. Dovtedy mu budú vládnuť najmä Kaufland, Lidl, Tesco a Billa, doplnené menšími reťazcami Coop, Kraj a CBA.

Text: Peter Kremský