Pre mladých história: Fakty o auguste 1968

Vraj neprišli len Rusi. Kto to vlastne prišiel?

V auguste 1968, konkrétne v noci na 21. augusta, do Československa skutočne nevstúpili len Rusi, ale v jednotkách Sovietskej armády aj vojaci z ďalších národností Sovietskeho zväzu od Karpát po Kamčatku. Spolu s nimi Československo obsadili aj armády ďalších krajín Varšavskej zmluvy – konkrétne Poľska, Maďarska, Bulharska a NDR (Východného Nemecka). Táto vojenská intervencia bola známa ako invázia vojsk Varšavskej zmluvy, ktorú viedol Sovietsky zväz.

Prečo prišli?

Dôvodom príchodu bolo potlačenie reformného hnutia v rámci Komunistickej strany Československa známeho ako Pražská jar. Tomuto hnutiu, ktoré viedol Alexander Dubček, sa podarilo dostať do vrcholného vedenia komunistickej strany. Snažilo sa potom o liberalizáciu a demokratizáciu komunistického režimu v Československu, vrátane väčšej slobody slova, zrušenia cenzúry a snahy o socializmus s ľudskou tvárou. Moskva vnímala tieto zmeny ako hrozbu pre svoju kontrolu nad strednou a východnou Európou, ktorý by mohol inšpirovať podobné reformy v ďalších socialistických krajinách.

Dopad na Slovensko a politiku

Invázia mala vážne dôsledky pre Slovensko, aj Československo ako celok. Reformné snahy boli postupne zastavené pod tlakom vojenskej sily. Do vedenia Komunistickej strany sa dostali politici lojálni sovietskemu režimu, vytlačili z neho reformných komunistov, časom ich vylúčili zo strany a mnohých vrátane Dubčeka začali prenasledovať.

Nastalo obdobie známe ako normalizácia, počas ktorého zvrátili všetky liberalizačné kroky a nastolila sa tvrdá politická a ideologická kontrola. Mnoho ľudí, vrátane politických lídrov, bolo prenasledovaných, zatýkaných alebo nútených emigrovať. Na Slovensku to viedlo k stagnácii a utuženiu moci komunistickej strany, ktorá sa snažila o stabilizáciu pomerov pod dozorom Moskvy.

Ďalším negatívnym dopadom bol odchod desaťtisícov ľudí z krajiny, ktorí sa do nej už nevrátili a odstali žiť v západných štátoch. Využili na to dočasne otvorené hranice, ktoré sa opäť uzavreli až niekoľko mesiacov po okupácii. Z Československa v rokoch 1968-69 odišlo vyše 80-tisíc ľudí, z toho približne 11-tisíc zo Slovenska. Zvyčajne išlo o vzdelaných ľudí v mladom a strednom veku – vedcov, umelcov a vysoko vzdelaných pracovníkov v technických a humanitných oblastiach. Odhaduje sa, že v tom období odišlo z krajiny až 10 % vedeckých pracovníkov.

Porovnanie s ruskou inváziou na Ukrajinu

Porovnanie invázie z roku 1968 s ruskou inváziou na Ukrajinu v roku 2022 ukazuje niekoľko paralel. V oboch prípadoch sa Rusko snažilo potlačiť snahy iných štátov o väčšiu nezávislosť a rozvoj demokracie, ako aj udržať svoju sféru vplyvu. Kým v roku 1968 išlo o udržanie komunistickej ideológie a geopolitického nastavenia po 2. svetovej vojne, v prípade Ukrajiny ide o kontrolu nad územím a zabrzdenie integrácie Ukrajiny do západných štruktúr, ako je NATO a EÚ.

Poučenie z augusta 1968

Z augusta 1968 by sme si mali zobrať poučenie o krehkosti slobody, suverenity a dôležitosti ochrany demokratických hodnôt. Udalosti z roku 1968 nám pripomínajú, aké dôležité je mať silné medzinárodné spojenecké väzby a byť obozretný voči autoritárskym snahám potlačiť slobodu a nezávislosť médií, kultúry či politických strán. Ako malá krajina sme odkázaní na to, byť súčasťou medzinárodných zoskupení v ekonomickej a vojenskej oblasti, ktoré sú dlhodobou zárukou ochrany a prosperity.

Význam pre súčasnú mládež

Pre súčasnú mládež je dôležité pochopiť, že sloboda a demokracia nie sú samozrejmé, aj keď si už nikto z nás nepamätá časy, keď v našej krajine chýbali. Práve preto je potrebné ich aktívne chrániť. Udalosti z roku 1968 ukazujú, aké následky môže mať politická pasivita a tolerancia k autoritárstvu. V kontexte dnešného sveta, kde vidíme nové formy hybridných hrozieb, dezinformácií a ich využívania na politické zásahy je dôležité byť angažovaný a informovaný občan, ktorý v prípade ohrozenia neváha ísť brániť slobodu a demokraciu.