Prečo za váhavosť Európskej centrálnej banky zaplatíte vo vašej splátke hypotéky

Ľudia sa často nezaujímajú o makroekonomické dianie, pretože majú dojem, že sa ich „veľká ekonomika“ netýka. Dobrý príklad je úroveň úrokových sadzieb, ktorou centrálne banky regulujú cenu peňazí na trhu a tým aj celú ekonomiku. Európska centrálna banka (ECB) vo Frankfurte vždy po určitom čase pre eurozónu stanoví, za aký úrok bude požičiavať bankám, či ho zvýši, zníži, alebo ponechá rovnaký.

Pre banky je to signál, za aký úrok môžu požičiavať svojim klientom – zväčša firmám od najväčších podnikov po malých živnostníkov, ktorí si chcú kúpiť auto. Požičiavajú však aj súkromným osobám – hlavne ľuďom, ktorí si požičajú na kúpu bytu alebo domu, prípadne spotrebný úver na mobil, televízor alebo dovolenku. Požičiavajú si aj štáty, inštitúcie alebo banky medzi sebou.

Banky teda na základe výšky úrokov na trhu stanovia úroky hypotekárnych úverov – už či nových alebo nových fixácií, či prenesených z inej banky. Samozrejme, že na rozvinutom trhu medzi sebou súťažia a snažia sa získať klienta nižším úrokom, odpustením poplatkov alebo lepšími službami. Keď sú však úroky na trhu vďaka ECB vysoké ako teraz, nemôžu svojim klientom požičiavať za menej – jednoducho by na tom prerobili.

Pomaly, máme čas

Európska centrálna banka je dosť konzervatívna inštitúcia, do zmeny úrokov sa teda zvyčajne veľmi nehrnie. Viacerí odborníci ju však v posledných rokoch kritizujú za prílišnú váhavosť a ťažkopádnosť. V čase, keď inflácia, teda úroveň zdražovania v roku 2022 prudko zrýchľovala, totiž mala oveľa skôr zareagovať a zvýšiť úrokové sadzby, aby zdražila úvery a zabrzdila infláciu.

Dlho však držala sadzby na extrémne nízkej úrovni okolo nuly, sadzbu pre jednodňové sterilizačné operácie dokonca až na -0,5%, hoci inflácia sa už vtedy šplhala nad 10%. Čiže nechala na trhu veľmi veľa peňazí, ktoré len podporovali ďalšie nakupovanie a poháňali infláciu na vyššie úrovne.

Až v júli 2022 zvýšila sadzby o pol percenta a do konca roka 2022 v niekoľkých krokoch celkovo o dve percentá. Do septembra 2023 to potom pokračovalo smerom nahor – celkovo o 4,5%. Niet divu, že úroky na hypotékach sa medzi rokmi 2021 a 2023 zvýšili z 0,8% až na 5%. Tí, čo si nestihli úroky v dobrých časoch zafixovať, zaplakali. Často sa im po dobehnutí fixácie zvýšili aj na trojnásobok.

Najmä pre mladých ľudí, ktorí nikdy nezažili vysokú infláciu je to poučenie do života – v čase nízkych úrokov sa oplatí požičať si peniaze, alebo aspoň predĺžiť fixáciu s nízkym úrokom. V čase vysokých úrokov treba čo najviac pôžičiek posplácať predčasne. Teraz je to vďaka zmene zákona možné už kedykoľvek, nielen pri výročí.  

Opäť meškanie za realitou

Oplatí sa však pozrieť sa aj na terajšie obdobie, keď sa inflácia z takmer 20-percentných úrovní výrazne znížila na úroveň okolo dvoch percent. V takom čase by mala centrálna banka úroveň sadzieb opäť znižovať, aby ľudí a firmy povzbudila nakupovať a investovať.

Vysoké sadzby totiž dusia ekonomiku – firmy si berú menej úverov, ľudia nekupujú byty, lebo nemajú na hypotéky, keďže splátku im predražujú vysoké úroky. Celá ekonomika sa potom spomaľuje, menej sa predáva, vyrába a stavia.

Napriek tomu, že inflácia je už opäť nízka, ECB stále váha so znížením sadzieb a drží ich na 3,75 až 4,5% ako v čase veľkého zdražovania. Európske ekonomiky pritom stagnujú, Nemecko má napríklad takmer nulový rast a tým trpí priemysel a služby po celej Európe. Menej sa nakupuje, vyrába, menej sa stavia, vytvára sa menej nových pracovných miest, ľuďom sa preto aj menej zvyšujú platy.

Úročenie nemeckých štátnych dlhopisov, ktoré sa obchodujú na burze je pritom tesne nad 2%, čo hovorí o tom, že trh by potreboval oveľa nižšie úroky. Európska ekonomika pri takýchto drahých peniazoch nedokáže rásť. Podľa bankárov už mala centrálna banka znížiť úroky na jar aspoň o pol percenta. Úroky z hypoték by sa tak znížili výraznejšie ako teraz, keď sa ledva dostali pod 4%.

Silné euro, slabý priemysel

ECB však opäť váha, čaká so znížením sadzieb vraj do septembra, ďalej spomaľuje ekonomiku a zdražuje ľuďom hypotéky. Dôsledkom vysokých sadzieb je aj posilnenie eura voči americkému doláru, čo sťažuje export tovarov z Európy do sveta a zhoršuje tým konkurencieschopnosť európskeho priemyslu. Naopak, dovozy z Číny, Indie a USA sú tým lacnejšie a zaplavujú európsky trh.

Postup guvernérov krajín eurozóny je pod drobnohľadom burzových obchodníkov a bankárov. Väčšinou je však mimo záujmu bežných občanov, ktorí majú dosť starostí s tým ako zaplatiť svoju hypotéku, lízing auta alebo pôžičku na dovolenku a zarobiť na to dosť peňazí. Rokovania v presklenom mrakodrape vo Frankfurte však majú dopad na každodenný život stoviek miliónov obyvateľov Európy.   

Ilustračné foto – Peter Kremský, graf – finsider.sk