Ak chcete dostávať pravidelné informácie o nových článkoch, knihách alebo o inom obsahu z nášho portálu, prihláste sa na odber našich newsletterov.
Prečo sú lúky dôležité? Akú úlohu zohrávajú v klimatickej zmene? Prečo je dôležité nenechať lúku „napospas prírode“ a ako ju správne obnoviť?
Aj o tom je rozhovor s Jakubom Cíbikom, „praktickým ekológom“, ktorý roky obnovuje kvitnúce lúky. Ochranárske združenie BROZ, kde pracuje, chráni a obnovuje vzácne biotopy po celom Slovensku už od roku 1997. Tím profesionálnych ochranárov sa tiež usiluje o podporu tradičných, prírode blízkych foriem hospodárenia, ako je aj pasenie domácich bylinožravcov. Do týchto činností zapája lokálnych farmárov či dobrovoľníkov. Združenie aktívne vzdeláva verejnosť v ekologických témach. Jakub pôsobí aj ako národný koordinátor Európskej spoločnosti vedcov a odborníkov pre ochranu prírody.
V čom tkvie kľúč k ekologickej obnove kvitnúcich lúk?
Vždy treba vychádzať z poznania toho, čo lúky najviac ohrozuje. Poľnohospodárstvo sa za posledných 70 rokov veľmi zintenzívnilo. Často dochádzalo k tomu, že sa buď kvitnúce lúky rozorali a premenili sa na monokultúrne polia, alebo ostali lúkami, no začali sa vo veľkom hnojiť umelými hnojivami a dosievať agresívnymi druhmi tráv, ktoré zvyšovali produkciu, no znižovali biodiverzitu lúk.
V iných prípadoch lúky, ktoré boli ťažšie dostupné či menej úrodné, prestali byť obhospodarované a zarástli. My pracujeme hlavne s touto skupinou. Teda obnovujeme lúky, o ktoré sa už nik za posledné desaťročia nestaral. Obnovujeme ich štýlom, že odstraňujeme náletové dreviny a kosíme ich, alebo sú spásané.
V mnohých častiach našej krajiny boli stepi, lesostepi, kde sa pásli veľké bylinožravce.
Momentálne máme rozpracovaný projekt, v rámci ktorého chceme pripraviť regionálne lúčne zmesi, ktoré by slúžili aj na dosievanie obnovených lúk. Lokality sú často na ťažšie dostupných terénoch alebo sú to podmáčané lúky, a preto tu nie je kosenie technicky možné.
A tak je dobrým a prirodzeným nástrojom pastva kôz či oviec. Pokračujeme v tom, čo bolo odjakživa prirodzené pre krajinu. Odpradávna boli lúky spásané veľkými bylinožravcami ako zubry, pratury a divoké kone. Človek ich vyhubil a postupne ich nahradil domácimi zvieratami.
Zameriavate sa následne i na hospodárenie so zvieratami a produkciou mlieka a mliečnych výrobkov?
Je to rôzne z lokality na lokalitu. Organizácii BROZ sa podarilo zatiaľ obnoviť približne 2 500 hektárov lúk v 115 lokalitách po celom Slovensku. Od Devína po Súľovské vrchy na severe a po Kráľovský Chlmec na východe.
Máme tri vlastné farmy, kde aj čiastočne produkujeme živočíšne produkty, ale hlavnou úlohou je údržba krajiny. Vo väčšine prípadov sa snažíme spolupracovať s miestnymi farmármi. Pripravíme to tak, aby mohli pásť aj po skončení projektu, teda už bez našej finančnej spoluúčasti.
Priemerne ako dlho trvá obnova lúk?
Praktickým úkonom obnovy lúk predchádzajú ešte iné kroky. Diskutujeme s vlastníkmi pôdy, od ktorých potrebujeme súhlas na realizáciu. Hľadáme farmárov v okolí, ktorých sa pýtame, čo by potrebovali, aby na danej lúke mohli hospodáriť.
Táto fáza obnovy môže trvať veľmi krátko, alebo sa pokojne naťahuje dva-tri roky. Samotné čistenie lúk od náletových drevín či inváznych rastlín robíme v mimovegetačnom období. Sú lokality, kde vieme vyčistiť lúky nárazovo za jednu zimu, no inde čistíme priebežne popri pastve.
Naša organizácia má povolenia z Ministerstva životného prostredia SR na samotné čistenie a pastvu a ďalšie aktivity. Musíme však, samozrejme, rešpektovať vlastnícke práva a záujmy ľudí, ktorí tam žijú.
Aké funkcie spĺňajú suchomilné kvitnúce lúky? Prečo sú také dôležité? Nie je ekologicky výhodnejšie lokalitu zalesniť?
Ľudia možno majú predstavu, že pred činnosťou človeka boli u nás samé lesy. Z výskumov vieme, že v mnohých častiach našej krajiny boli stepi, lesostepi, kde sa pásli veľké bylinožravce, ktoré som spomínal.
Nie je teda úplne prirodzeným stavom, že lokalitu necháme zarásť lesom, pretože tie divoké veľké bylinožravce tu už nie sú. Čiže „filozofia“, že nedotknutá príroda sa rovná les, vychádza zo súčasného pohľadu na vec, skresleného neprítomnosťou prirodzených spásačov.
Ten druhý pohľad je otázka biodiverzity. Lúky na Slovensku patria medzi druhovo najbohatšie spoločenstvá na svete. Mnohí ekológovia sú toho názoru, že nekontrolované zarastanie drevinami je jedným z najväčších problémov pre diverzitu.
Prechod z lúky do zalesnenia je dlhodobý a často sa to zasekne v štádiu, že plocha zarastie veľkým množstvom hustých krovín, ktoré nie sú priechodné pre človeka ani pre zvieratá. Keď sa na tie miesta pozrieme detailne, zistíme, že nie sú až také živé. Vtáky nedokážu vletieť do hustých krovín a hľadať si tam potravu. Sú to tienisté miesta, kde nekvitne veľa rastlín.
Predsa len, nie je ekologicky výhodnejší les v porovnaní s lúkami z pohľadu erózie pôdy a zadržiavania vody?
Erózia je do určitej miery v krajine prirodzená. Vždy tu boli záplavy, a teda erózia vodou a aj erózia vetrom sú prirodzené. Na druhej strane je plošná erózia problémom pri ornej pôde alebo v hospodárskych lesoch.
Podmáčané lúky sú veľmi prospešné na zachytávanie uhlíka.
Lúky nie sú nevýhodné z pohľadu zadržiavania vody ani z pohľadu ochrany proti erózii. Samozrejme, záleží od typu lúky. Napríklad podmáčané lúky na Podunajsku, ktoré obnovujeme, sú veľmi prospešné na zachytávanie uhlíka. V dnešnej dobe je to veľmi dôležitá a diskutovaná téma.
Ako dokážu lúky zadržiavať uhlík?
Oxid uhličitý je jedným zo skleníkových plynov, teda prispieva ku klimatickej zmene a otepľovaniu. Ako jedna z foriem boja proti klimatickej zmene sa využíva tzv. prirodzená sekvestrácia, teda zachytávanie uhlíka. V prírode prebieha dvoma spôsobmi: produkciou nadzemnej biomasy, napríklad tráv, bylín, stromov. Týmto spôsobom sa celkom rýchlo zachytáva uhlík, ale rýchlo sa vie aj uvoľniť naspäť, napríklad ťažbou a následným spaľovaním dreva.
Druhý spôsob je, že uhlík sa ukladá v pôde, najmä na podmáčaných lúkach alebo lúkach s kvalitnými pôdami, ktoré sú dobre obhospodarované. A to je oveľa stabilnejší zdroj. Keď máme podobne kvalitnú pôdu a na nej obnovenú lúku či nejaký les, tak v lese sa približne polovica uhlíka zadrží nad zemou a polovica pod zemou. No na lúke sa väčšina, približne 90 percent uhlíka zadrží v pôde, ktorá je stabilnejším úložiskom uhlíka. Lúka má v tomto smere a tiež z pohľadu biodiverzity veľký význam.
Vaša organizácia obnovuje už desať rokov lúky na Vršatci. Čo sa vám za ten čas podarilo?
Nadviazali sme na aktivity miestnych štátnych a dobrovoľných ochranárov. Najprv sme obnovili pastvu na šiestich hektároch, ktorú dodnes s miestnymi urbárnikmi udržiavame. Tento rok nás bohužiaľ potrápil SLAK (slintačka a krívačka, pozn. red.), takže sme zvieratá priviezli omnoho neskôr, ako sme plánovali.
Následne sa nám podarilo obnoviť desiatky hektárov tamojších suchomilných lúk v rámci prebiehajúceho projektu LIFE Endemic PANALP, na ktorom pracujem aj ja. Prepojili sme tu napríklad dve veľké plochy výskytu nášho ikonického a veľmi vzácneho motýľa jasoňa červenookého. Na inej stráni máme druhý typ motýľa, jasoňa chochlačkového, pre ktorého obnovujeme trochu iný typ lúk, teda vlhkejších a polootvorených, až pasienkových lesov. Máme tam aj lokalitu s významnou endemickou rastlinou popolavec dlholistý moravský, ktorý sa vyskytuje len v pár lokalitách na svete. V prípade Vršatca tu žije maximálne zopár stoviek jedincov jasoňa, a pritom ide o jednu z jeho najväčších populácií na Slovensku. O túto lokalitu sa snažíme starať, postupne ju obnovujeme a rozširujeme.
Aké veľké stádo kôz, respektíve oviec spása „vaše“ lúky na Vršatci?
Počet sa mení z roka na rok. Pohybuje sa to v rozmedzí od 15 do 30 zvierat. Nedržíme zvieratá na lúkach celoročne, ale snažíme sa s nimi rotovať po iných miestach. Na plochách, kde žije vzácny jasoň červenooký, je žiaduce, aby sa zvieratá na nich nepásli od mája do júla, aby nepožrali nektáronosné byliny pre dospelé motýle. V tejto otázke spolupracujeme s miestnymi farmármi a veľmi radi by sme tu v rozširovaní pastvy ešte pokračovali.
Teraz máte naplánovanú obnovu lúk v okolí Pezinka. Aké máte ciele? Sú to iné typy lúk ako tie na Vršatci?
V rámci rovnakého projektu ako na Vršatci tu obnovujeme lúky v lokalite, ktorá sa nazýva Modransko-tŕňanské pustáky alebo tiež ľudovo Holubyho lesostep podľa významného botanika a kňaza Jozefa Ľudovíta Holubyho, ktorý tu „botanizoval“ na prelome 19. a 20. storočia.
Ide o malebnú a zachovalú lokalitu, ktorá je výnimočná tým, že lúky sú oddelené kamennými medzami, tzv. rúnami. V minulosti tam zväčša boli vinohrady, kde sa aj tak páslo a kosilo. Vtedy nebola krajina oddelená tak ako teraz na vinohrady, lúky či les, ale tieto sa plynulo prepájali a menili v čase.
Našli sme tu začínajúceho farmára, ktorý je odhodlaný začať na týchto lúkach hospodáriť, a my sa mu v tom snažíme pomôcť. Teraz riešime ešte byrokratické úkony. Ak sa všetko podarí, čoskoro začneme s výstavbou oplôtkov a postupným čistením zarastených častí. Farmárovi tiež pomôžeme s prístreškom pre zvieratá, a keďže je začiatočníkom, poskytneme mu rady pri chove či pri vybavovaní dotácií.
Veľmi nám na obnove pastvy pri Pezinku záleží aj preto, že v Malých Karpatoch zostalo veľmi málo farmárov, ktorí ešte majú záujem chovať zvieratá. Buď sú tu totiž vinohrady, alebo družstvá, ktoré sa preorientovali na rastlinnú výrobu na úrodnej pôde v podhorí.
S akou spoluprácou s mestami, samosprávami, farmármi a ministerstvom sa stretávate?
Napriek tomu, ako je naša spoločnosť polarizovaná a mnohí politici sa snažia rozdeľovať ochranárov, farmárov, lesníkov a vlastníkov pozemkov, tak podľa mojich skúseností sa v posledných rokoch situácia zlepšuje, pretože ľudia vidia prácu, ktorá je za nami. Už to nie je iba o tom, že my presviedčame vlastníkov lúk, že im ich pomôžeme vyčistiť, ale už sa nám aj sami ozývajú.
Hlavným problémom zelených plôch v mestách je príliš časté kosenie.
Alebo sa nás začínajúci farmári sami dopytujú, či im vieme pomôcť s vyčistením lúky, kde chcú začať hospodáriť. A v lokalitách, kde už pôsobíme, sa často spustí lavínový efekt a ľudia zo susedných obcí by podobne chceli pomôcť.
Myslím, že máme ako organizácia už vybudované meno, ľudia nás vnímajú pozitívne. Naším špeciálnym programom je Krajina živá. Chceme ním vyhľadávať, združovať a propagovať farmárov, ktorí hospodária šetrne k prírode. Farmári majú veľakrát problémy s byrokraciou, s úradmi a tiež nemajú možnosti či čas sa nejakým spôsobom propagovať. Pomáhame im aj so vzdelávaním v témach, ktoré nikto iný na Slovensku nerieši. Je to napríklad šetrnejšie odčervovanie zvierat, pretože mnohí stále používajú ivermektíny, ktoré škodia prírode.
Zaoberáte sa pri obnove lúk i podporou včiel?
Je rozdiel, či sa bavíme o domácich včelách, teda včele medonosnej, či o voľne žijúcich včelách. Množstvo včiel medonosných koreluje s aktivitou včelárov, ktorá sa zredukovala po páde komunizmu, no v posledných rokoch sa včelárstvo pomaly rozmáha.
Oveľa menšia pozornosť sa však venuje včelám voľne žijúcim, ktorých u nás žije asi šesťsto druhov. Veľmi im škodí intenzívne poľnohospodárstvo, a teda používanie pesticídov, hnojív a vytláčanie kvitnúcich druhov rastlín na úkor pšenice alebo sterilných lúk. A taktiež im škodí zarastanie lúk, pretože väčšina druhov včiel je svetlomilná.
V rámci niektorých našich projektov povinne monitorujeme rastlinné spoločenstvá v nami obnovených lokalitách. Tu sa zvýšila diverzita kvitnúcich bylín. V prípade monokultúry nepôvodnej borovice čiernej, napríklad na Vršatci, v Tematínskych kopcoch či Brezovských Karpatoch, pod ňou nerastie buď nič, alebo len pár druhov bylín, ktoré dokážu tolerovať kyslú pôdu a zatienenie. Keď to „otvoríme“, veľmi rýchlo tu začne rásť množstvo kvitnúcich bylín a vrátia sa sem včely, taktiež motýle a iný hmyz.
Aký vplyv má extrémne sucho v posledných rokoch – hlavne na západnom Slovensku – na suchomilné lúky, ktoré obnovujete? Robíte nejaké opatrenia na podporu ochrany lúk proti klimatickým zmenám, a to suchu a vysokým teplotám?
Vo väčšine prípadov lúkam sucho zatiaľ skôr prospieva, pretože nevyhovuje trávam, a tak majú byliny viac priestoru. No nechávame sa inšpirovať projektovými partnermi v Maďarsku, ktorí v rámci podporných opatrení pre lúky vysádzajú solitérne stromy, pretože sucho nepraje niektorým endemickým bylinám.
My na Slovensku teda pri obnovách lúk zachovávame niektoré stromy, ako ovocné, alebo pôvodné prirodzené stromy, ako duby, lipy a podobne. Iným prípadom sú lúky na Vršatci, ktoré sa nám darí dobre obnovovať, no za posledné roky sa populácia spomínaného vzácneho motýľa jasoňa červenookého rapídne zredukovala, a to približne o deväťdesiat percent. Domnievame sa, že to môže súvisieť ani nie tak so suchom, ako s teplom. Je to skôr chladnomilnejší druh, ktorému nesvedčia teplé zimy. Našou reakciou na tento stav je, že by sme chceli obnoviť otvorené biotopy aj na chladnejších, vlhkejších severných či západných svahoch.
Iná situácia je na zelených plochách na sídliskách väčších miest. Ako sa môžeme o ne čo najšetrnejšie starať?
Hlavným problémom zelených plôch v mestách je príliš časté kosenie. Niekedy je až absurdné, že sa plochy v mestách kosia veľmi často (i po niekoľkých týždňoch), a to aj počas najhorúcejšieho a najsuchšieho leta. Alebo sa, naopak, skoro na jar úplne zbytočne kosia ledva párcentimetrové plochy plné kvitnúcich bylín, len aby sa ľudia nesťažovali, že to nie je pokosené.
Často sa to spája s mýtmi o kliešťoch vo vysokej tráve či alergénoch, no zrejme je za tým snaha mať „divočinu“ okolo seba pod kontrolou. Riešením je teda vzdelávanie o význame kvitnúcich plôch v mestách a súčasne, samozrejme, ich zachovávanie.
Neznamená to však, že všade musí nutne rásť metrová tráva. Mestá a obce by mali mať logické plány kosenia – tam, kde ľudia radi trávia čas, môžu pokojne kosiť častejšie a na odľahlých, menej využívaných plochách iba raz za čas. A tam, kde je viac kvitnúcich bylín ako trávy, treba operatívne odložiť kosenie na neskôr. Takto sme napríklad pomohli Múzeu mesta Bratislavy nastaviť kosenie v areáli hradu Devín, kde tiež pasieme naše kozy, ovce a somáre.
Foto: archív Jakuba Cíbika.
Teší nás, že ste tu. Ak chcete dostávať pravidelné informácie o nových článkoch, knihách alebo o inom obsahu z nášho portálu, prihláste sa na odber našich newsletterov.
