Ak chcete dostávať pravidelné informácie o nových článkoch, knihách alebo o inom obsahu z nášho portálu, prihláste sa na odber našich newsletterov.
Vytratil sa tanec z tejto digitálnej modernej doby a z našich kultúr? Nenájdeme dnes tanec len v športových kluboch, na plesoch či na diskotékach adolescentov? Bola by škoda, ak by sme zredukovali pozíciu tanca, ktorý od nepamäti spájal ľudí, obveseľoval deti, mladých, ale i celé komunity. Tanec je fenomén. V ňom sa geniálne prepája pozorné načúvanie hudbe s rytmom, kreatívnym pohybom a emóciami.
Tanec je výborným aeróbnym fyzickým cvičením so zapojením väčšiny svalov. Môžeme si vybrať, aký typ tanca je nám najbližší, a rozvíjať ho rytmicky, harmonicky a choreograficky.
Tancovaním pri hudbe si posilňujeme aj rozumové vnímanie a prepájame tak rozum s rytmickým pohybom. Učením sa nových krokov, pohybov a tanečných choreografií človek podporuje nielen koordináciu svojho tela, ale zdokonaľuje aj svoju pamäť.
Pre mnohých je tanec ideálnou formou relaxu. Tým, že nás núti sústrediť sa na kroky, rytmus a partnera, sa odreagujeme od bežných denných a pracovných povinností, úzkostí a stresu.
V Biblii sa tanec spája s prejavom radosti, chvály Boha a vďačnosti. V Starom zákone bol tanec prítomný pri sviatkoch, víťazstvách a spoločenských udalostiach. Proroci používajú obraz tanca na vyjadrenie radosti z Božej záchrany a vyslobodenia z otroctva. V knihe Exodus po zázračnom prechode cez Červené more prorokyňa Mária, sestra Mojžiša a Árona, vzala do ruky bubienok a všetky ženy tancovali a bubnovali spolu s ňou, čím oslavovali Božiu záchranu.
Tanec môže mať veľký potenciál načrieť k hlbokým emóciám, ale i komunikovať vzťahy medzi ľuďmi, k sebe samému a k Bohu.
V Druhej knihe Samuelovej prorok Dávid a s ním celý Izrael tancovali z celej sily pred Pánom pri piesňach za sprievodu citár, hárf, bubienkov, zvončekov a cimbalov, keď do Jeruzalema prinášali archu zmluvy, čo ukazuje, že tanec bol súčasťou najvyššej náboženskej úcty. Slová Žalmov 149 a 150 vyzývajú ľudí, aby chváli a oslavovali Pána tancom, spevom a hrou na hudobných nástrojoch.
Z týchto biblických koreňov, keď sa tancom vyjadrovali pozitívne emócie k Bohu, sa vyvíjali tradičné židovské tance, ktoré sa tradujú až dodnes a tancujú sa v komunitách Židov pri náboženských sviatkoch či svadbách alebo pri klezmer hudbe.
Tanec bol súčasťou komunít aj v ranej kresťanskej tradícii. Tancom sa slávili sviatky, svadby a podobne.
O tom, že tanec je odrazom duše a emócií voči Bohu, píše aj svätý Augustín: „Chválim tanec, lebo oslobodzuje človeka od ťarchy vecí a spája ho so spoločenstvom. Chválim tanec, ktorý si vyžaduje všetko, ktorý prospieva zdraviu a jasnosti ducha, ktorý pozdvihuje dušu.“ Tento citát zdôrazňuje tanec ako prostriedok na vyjadrenie slobody duše a vnútorné spojenie s Bohom.
Vo svojich kázňach Augustín používal tanec ako metaforu pre život kresťana. Vyzýval veriacich, aby „tancovali“ v zmysle súladu svojich skutkov s evanjeliom. Na druhej strane sám svätý Augustín a iní cirkevní otcovia svojej doby (5. storočie) kritizovali svetské tanečné zábavy, ktoré Cirkev spájala s nemravnosťou, zmyselnosťou a pohanskými zvykmi.
Podobne Augustínov učiteľ, svätý Ambróz, vnímal vtedajšie tance ako nebezpečné pohanské zvyky, ktoré ohrozujú mravnosť. Dôraz kládol na skromnosť, zdržanlivosť a duchovný život, pričom fyzický tanec zameraný na potešenie považoval za nezlučiteľný s kresťanskou čistotou.
Vo svojom diele O pannách (De Virginibus) Ambróz ostro kritizoval tancovanie, pričom spomenul ako príklad tanec dcéry Herodiady, ktorý viedol k sťatiu Jána Krstiteľa. Zatiaľ čo svetský tanec plný rozkoše odsudzoval, Ambróz rozlišoval aj tzv. „duchovný tanec“. Odvolával sa na kráľa Dávida, pričom tento typ tanca, vykonávaný z náboženskej horlivosti, považoval za prijateľný a chvályhodný.
Cirkev počas celého stredoveku vnímala hlučné tanečné zábavy väčšinou ako poburujúce a nemravné. A tak stredovekým miestom pre tanec boli zväčša ľudové pohostinstvá, okolie šľachtických dvorov, pohanské obradné miesta a podobne.
Niektorí svätci však i naďalej pokladali tanec za metaforu radosti a lásky smerujúcej k Pánovi. Svätá Terézia z Avily (16. storočie) ako prísna reformátorka karmelitánskeho rádu, no s temperamentným srdcom, mala pozitívny a duchovný vzťah k tancu. Bola známa tým, že keď ju premkla láska k Bohu, spontánne tancovala. Tanec považovala za formu modlitby a oslavy, najmä počas sviatkov, napríklad na sviatok svätého Jozefa, ktorého si ctila osobitným spôsobom.
Podľa tradície a svedectiev hrala Terézia na tamburíne a tancovala s kastanetami pre svoje karmelitánske sestry. Podnecovala ich, aby sa k nej pridali pri rekreácii, spievali a tancovali.
V 17. až 18. storočí dostáva tanec na francúzskom šľachtickom dvore novú formu – vzniká párový tanec. Začína sa valčíkom. Pobúrenie Cirkvi z tanca pretrváva, a to aj po prvej svetovej vojne s nástupom moderných džezových tancov. Odvtedy rozvoj a šírenie tanečných štýlov rýchlo napreduje a dnes sa naše deti v tanečných kluboch učia celý ich diapazón, a to „klasiku“, „latino“, folklórne, africké, indické či moderné tance.
Na jednej strane je venovanie sa tancu na kurzoch, kde vás profesionálny tréner naučí kroky a choreografiu daného tanečného štýlu, na druhej strane je spontánny autentický tanec ako obraz vašej duše či vzťahov. A práve tomuto typu tanca sa chceme ďalej venovať.
Stále väčšej obľube i na Slovensku sa tešia tzv. biblické tance. Sú to spontánne či viac-menej naučené tance vyjadrujúce modlitbu, biblickú pravdu podľa textu z Písma, vzťah či rozhovor s Bohom. Majú pôvod v židovských tancoch.
Biblické tance sa väčšinou tancujú v kruhu. Ten je symbolom spoločenstva, ktorého stredom je Boh, a teda k nemu sú všetci obrátení. Zainteresovaní ľudia tvrdia, že počas hlbokej modlitby vyjadrenej tancom a gestami je možné zakúsiť Boží dotyk, ktorý sa prejaví ako pocit slobody, vnútorné uzdravenie a čistá radosť prameniaca v Bohu.
V Katolíckej cirkvi sa používajú tiež pojmy duchovný tanec či tanečná meditácia, ktoré predstavujú oslavu Boha, dokonca tanec s Bohom. Tento tanec by mal vyjadrovať prítomnosť Boha v nás, tiež by mal byť zrkadlom našich emócií, myšlienok a pomôcť človeku vstúpiť do hlbokého vzťahu s Bohom, až do kontemplácie Boha. Duchovný tanec zvyknú rovnako viesť skúsení klerici, napríklad počas duchovných cvičení.
Tanec má svoje dôstojné miesto i v modernej psychológii ako terapeutický prostriedok. Tanečno-pohybová terapia sa snaží o prepojenie vnútorných procesov s pohybom tela s cieľom integrovať nevedomé obsahy do vedomia, čoho výsledkom by malo byť navodenie pozitívnej zmeny psychického zdravia a celistvosť človeka.
Americká asociácia tanečnej terapie vznikla v roku 1966, jej európsky náprotivok o približne 30 rokov neskôr. V Českej republike i na Slovensku sú možnosti študovania či doškoľovania sa v odbore tanečno-pohybovej terapie.
Istá, i keď zatiaľ krátka tanečná terapeutická prax už teda na Slovensku prebieha a zažíva slušný rozmach. Je zameraná na integráciu človeka po fyzickej a emočnej stránke, akceptáciu a bezpečný spôsob zvládania napätia v tele, úzkosti, stresu a pomáha pri kontrole impulzívneho správania.
Hlavnými prvkami tanečno-pohybového terapeutického procesu sú práca s pohybovým vzorcom a zameranie na pohybovú zmenu, autentický pohyb ako zrkadlo emócií, využitie tanca ako prostriedku komunikácie, verbálne spracovanie a reflektovanie zážitkov.
Tanečná terapia môže byť individuálna, skupinová, párová a rodinná. Okrem iného sa tanečná terapia využíva na podporu liečby ochorení ako poruchy príjmu potravy, mierne psychické ochorenia, demencia, poruchy motoriky a iné.
Zdá sa, že tanec zažíva svoju rehabilitáciu. Je niečím viac ako športom alebo doplnkom k hlučnej zábave. Môže mať veľký potenciál načrieť k hlbokým emóciám, ale i komunikovať vzťahy medzi ľuďmi, k sebe samému a k Bohu. A preto tanec môže byť i terapeutickým prostriedkom pre ľudí všetkých vekových kategórií.
Teší nás, že ste tu. Ak chcete dostávať pravidelné informácie o nových článkoch, knihách alebo o inom obsahu z nášho portálu, prihláste sa na odber našich newsletterov.
