Ekonomika ako spôsob správy „nášho spoločného domu“

Ekonomika sa často spája s číslami, rastom a ziskom. Čoraz viac však zaznieva otázka, či nepotrebuje aj hlbší zmysel a etický rozmer. V troch otázkach sa s Josefom Zvoníčkom, koordinátorom Františkovej ekonomiky v Českej republike a na Slovensku, rozprávame o tom, ako možno prepájať ekonomiku, kresťanské hodnoty a starostlivosť o spoločný dom.

Mohli by ste stručne predstaviť Františkovu ekonomiku a jej ciele?

Pôvodnou výzvou pápeža Františka, ktorý inicioval Františkovu ekonomiku, bolo dať ekonomike dušu, dať jej zmysel. Chceme vnímať ekonomiku ako spôsob správy „nášho spoločného domu“, ako pápež František nazval planétu Zem. Naším základom a myšlienkami, ktorými sa inšpirujeme, sú sociálne učenie Cirkvi a tiež odkaz svätého Františka z Assisi, po ktorom je Františkova ekonomika pomenovaná. Dôležité sú pre nás aj témy kresťanskej etiky, ktoré chceme prinášať do spoločnosti a najmä do Cirkvi. Chceme ukazovať, čo znamená žiť kresťanstvo v dnešnej dobe a ako vnímať udalosti v dnešnom svete cez optiku kresťanskej etiky.

Čomu sa konkrétne venujete v Českej republike? 

Najskôr by som spomenul vzdelávanie. Prostredníctvom zážitkového vzdelávania sa snažíme osloviť mladých ľudí, prepojiť ich angažovanosť v starostlivosti o svet okolo nás s kresťanskými hodnotami a ukázať, ako to súvisí s vierou v Boha a s našimi hodnotami. Organizujeme aj letnú školu s názvom Obnov môj dom. Minulý rok bol hosťom Mike Lasky, americký františkán a delegát pre spravodlivosť, mier a starostlivosť o stvorenia, a tešíme sa, že ho uvidíme aj tento rok.

Organizujeme tiež konferenciu Dobrý správca, ktorá sa zameriava na misijnú úlohu Cirkvi v oblasti správy majetku. Konferencia otvára priestor, kde v synodálnom zmysle slova môžeme diskutovať o význame cirkevného hospodárenia. Myslíme si, že hlavným cieľom je evanjelizácia, misijné poslanie, inšpirovať druhých a prinášať dobro do spoločenských situácií. Táto konferencia si kladie za cieľ byť miestom, kde sa môžu stretnúť rôzni ľudia z celej Cirkvi od „manažmentu“ cez duchovenstvo až po laikov angažujúcich sa v jednotlivých farnostiach, aby diskutovali o tom, kam by mala v oblasti ekonómie Cirkev ďalej smerovať. Tento rok sa spomínané podujatie uskutočnilo 7. mája v Olomouci.

Snažíme sa komunikovať celú túto našu misiu prostredníctvom newsletteru a sociálnych sietí a šíriť povedomie nielen o Františkovej ekonomike, ale aj o všetkom, čo sa deje v oblasti spoločného dobra, a o tom, ako inšpirovať ostatných, aby o týchto témach tiež premýšľali.

Nedávno ste sa zúčastnili na celosvetovom stretnutí Františkovej ekonomiky. Aké inšpirácie ste si z neho odniesli?

V novembri 2025 som sa zúčastnil na druhom celosvetovom stretnutí Františkovej ekonomiky. Konalo sa v Castel Gandolfe neďaleko Ríma (prvé takéto stretnutie sa konalo pred tromi rokmi v Assisi). Zišlo sa tam 600 ľudí zo 60 krajín. Žiaľ, pápež Lev XIV. sa nemohol zúčastniť na tomto intenzívnom trojdňovom stretnutí, ale poslal nám svoje posolstvo. Bolo úžasné vidieť univerzálnosť Cirkvi a skutočnosť, že sa tam zišli hlavne mladí ľudia, ktorí majú vášeň a túžbu pracovať alebo sa nejakým spôsobom angažovať pre lepší svet. Niektorí boli z akademickej obce, iní boli podnikatelia alebo takzvaní changemakeri, ktorí venujú svoj voľný čas rôznym projektom vo verejnej sfére.

Najviac ma zasiahla kampaň Caritas International, ktorá v rámci jubilejného roka, v ktorom pápež vyzval na odpustenie dlhov, prezentovala situáciu zadlžených rozvojových krajín, ktorá brzdí ich rozvoj a znižuje ich životnú úroveň. Mnohí účastníci sa zamerali na etiku umelej inteligencie (AI) a na to, ako začleniť princípy sociálneho učenia Cirkvi do umelej inteligencie. Napríklad projekt Rerum NovAIrum (nadväzujúci na sociálnu encykliku Rerum novarum) vytvára medzinárodnú platformu, ktorá ponúka etické štandardy a praktické usmernenia pre rôzne sektory, aby sa umelá inteligencia mohla rozvíjať zodpovedným a humánnym spôsobom.

Prevzaté z časopisu Nové město 2/26.