Rekordné leto, požiare a sucho: akú stopu zanechali horúčavy v ľudskej psychike

Britský denník The Guardian v auguste vydal správu, že tohtoročné rekordné horúčavy v Európe majú na svedomí o 35-tisíc obetí viac, ako je bežný priemer. Séria vĺn horúčav v západnej Európe od mája prekonala doterajšie historické rekordy na stovkách meteorologických staníc. Padali rekordy niekoľko dní po sebe, a to vo viacerých vlnách. Devastačné lesné požiare zasiahli rozsiahle územia vo Francúzsku, v Španielsku, v Chorvátsku, v Grécku. 

Najvyšší počet úmrtí hlási Nemecko, odhadom 14-tisíc obetí súvisiacich s horúčavami v období od 6. apríla do 9. augusta 2026. Inštitút Roberta Kocha (RKI), ktorý v krajine funguje ako úrad verejného zdravotníctva, uviedol, že len v týždni od 22. do 28. júna zomrelo 9 600 ľudí. 

Tohtoročné leto je v Nemecku z hľadiska úmrtí spojených s horúčavami zďaleka najhorším od začiatku meraní. Doterajšie maximum v najľudnatejšej krajine EÚ predstavovalo 8 900 úmrtí súvisiacich s teplom, a to v roku 2018. 

Druhé v európskom smutnom poradí obetí horúčav je Španielsko s približne 5 000 úmrtiami. Tak sa i v pyrenejskej krajine rok 2026 stáva zatiaľ neprekonaným rokom.

Štatistiky neprezradia všetko

I na Slovensku sme zaznamenali nevídané štyridsiatky a obrovské sucho, ťahajúce sa približne od mája do augusta. Nešťastným prekvapením bolo vidieť horieť lesy vo Veľkej Fatre či Súľovských vrchoch. 

Slovensko však počas tohto leta nezažilo podobnú situáciu s masívnym počtom úmrtí v dôsledku horúčav ako iné európske krajiny. Štatistický úrad Slovenskej republiky nezaznamenal zvýšenú úmrtnosť v lete 2026 oproti iným rokom. Iba 12 prípadov vyhodnotili zdravotníci ako úmrtia v dôsledku horúčav. 

Problémom je, že viesť presné záznamy o obetiach horúčav nie je jednoduché. V mnohých prípadoch uviesť ako hlavnú príčinu smrti vonkajšie vysoké teploty nie je jednoznačne možné. Vo väčšine prípadov horúčavy zhoršujú už existujúce chronické zdravotné problémy ľudí, ako sú respiračné a srdcovo-cievne ochorenia. 

Ľudia s chronickými ochoreniami môžu v horúčavách vo vyššej miere umierať na infarkty myokardu či mozgu, dychovú nedostatočnosť, zlyhanie obličiek či na rakovinu kože. Nárast podobných úmrtí počas leta je markantný.

Trpí aj príroda

K obetiam horúčav by sme mohli prirátať i desiatky obetí desivých lesných požiarov, ktoré by pravdepodobne nevznikli, keby nebolo extrémne teplo a sucho.

Netrpeli len ľudia, ale i lesné zvieratá, ktoré hynuli v dôsledku horúčav a nedostatku vody. O úhyne zvierat vo voľnej prírode sa nevedú komplexné štatistiky. Z hospodárskych zvierat výrazne trpia v dôsledku tepla napríklad sliepky. Tie v slovenských chovoch húfne počas leta hynuli na infarkty.

Obrovské škody na rastlinnej úrode v dôsledku tepla a extrémneho sucha hlásia slovenskí poľnohospodári, ovocinári a vinohradníci, a to hlavne v južných častiach Slovenska. Leto 2026 dalo zabrať celej európskej prírode. 

Vedci sa zhodujú, že horúčavy a sucho sú dôsledkom klimatickej zmeny a aktuálne aj epizodického javu El Niňo. Príroda vrátane ľudí trpí. Na stole je aktuálna horúca výzva urobiť dôsledné opatrenia, pretože ide o veľa. O zdravie prírody a životy ľudí. I keby reštrikcie mali začať platiť okamžite, regenerácia planéty a klimatický balans budú prebiehať pomaly – počas niekoľkých rokov až desaťročí. 

Psychológovia sa prikláňajú k tomu, že klimatická úzkosť nie je sama osebe duševnou chorobou ani diagnózou, je to skôr reakcia ľudskej psychiky na reálne ohrozenie životného prostredia.

V atmosfére, keď sa nedá spraviť veľa voči rozhodnutiam politikov týkajúcim sa klimatickej zmeny, sa môžu bežní ľudia cítiť frustrovaní, bezbranní, vo veľkej neistote a strese. Zraniteľnejší obyvatelia sú tí, ktorí si nemôžu dovoliť kúpiť klimatizáciu do príbytkov, a sú to i seniori, malé deti a chudobní ľudia bez domova.“

Plač nad zmenenou klímou

Odborníci niekoľko rokov používajú pojmy klimatická úzkosť alebo environmentálny smútok (v anglickej literatúre climate anxiety; eco-anxiety) na vyjadrenie psychického stavu ľudí so symptómami smútku, neistoty, beznádeje a strachu v dôsledku environmentálneho poškodenia či klimatickej zmeny, ktoré pôsobia ako neustály vonkajší stresor. Podľa čiastkových odborných štúdií okolo 9 % Američanov pociťuje symptómy klimatickej úzkosti. Pociťujú ju skôr mladší ľudia a rodičia menších detí.

Psychológovia sa prikláňajú k tomu, že klimatická úzkosť nie je sama osebe duševnou chorobou ani diagnózou, je to skôr reakcia ľudskej psychiky na reálne ohrozenie životného prostredia. Samozrejme, keď ľudia pociťujú krátkodobý stres, dokážu mnohokrát úzkosť transformovať na konštruktívnu akciu a angažovanosť. 

V tomto prípade to môže byť konkrétna práca na zlepšovaní životného prostredia v okruhu, ktorý dokážeme ovplyvniť. To môže pomôcť do istej miery lepšie zvládať psychickú záťaž spojenú s klimatickou krízou. Na druhej strane, ak je stresu a strachu príliš veľa a trvajú dlhodobo, dokážu paralyzovať a môžeme pociťovať psychické a fyzické prejavy typické pre úzkosť.

Leto po novom: zvýšený nápor na telo aj psychiku

Školská psychologička v Trenčíne Juliána Mészárosová vo svojej praxi zaznamenala súvislosť medzi letnými horúčavami a nepriaznivými prejavmi v oblasti duševného zdravia vrátane niektorých úzkostných prejavov. 

Ak je organizmus prehriaty, má potrebu ochladiť sa a spúšťa termoregulačné mechanizmy. Prehriate priestory budov či MHD môžu navodiť búšenie srdca, dýchavičnosť, návaly tepla či závraty. U niektorých ľudí môžu takéto telesné prejavy vyvolať alebo zosilniť úzkosť, a to aj v prípade, že bežne úzkostnými stavmi netrpia. 

Môže sa tak vytvoriť začarovaný kruh, keď teplo spúšťa telesné reakcie, človek sa zľakne, začne sa vo väčšej miere sledovať, následne sa aktivuje stresová reakcia a telesné príznaky sa môžu ešte zvýrazniť, čo môže vyvolať aj stav podobný panickému ataku. 

‚Pri horúčavách psychologička preto odporúča vnímať signály vlastného tela, dbať na dostatočný príjem tekutín, nosiť ľahké a voľné oblečenie a podľa možností sa zdržiavať v chladnejších, dobre vetraných priestoroch. Pri prežívaní úzkosti môže pomôcť pokojné, nenútené dýchanie.