Ak chcete dostávať pravidelné informácie o nových článkoch, knihách alebo o inom obsahu z nášho portálu, prihláste sa na odber našich newsletterov.
Samostatná Kamerunská republika vznikla v roku 1961 spojením britskej a francúzskej časti, aj keď istá britská časť pripadla Nigérii. Väčšina obyvateľov hovorí francúzsky, na severe krajiny je anglofónna menšina. Polovicu obyvateľstva tvoria kresťania, štvrtinu animisti a pätinu moslimovia.
Kamerun už desaťročie čelí niekoľkým vážnym bezpečnostným a politickým konfliktom, ktoré destabilizujú krajinu. V tzv. anglofónnej kríze (na severozápade a juhozápade) prebiehajú boje medzi vládnymi silami a anglicky hovoriacimi separatistami, ktorí požadujú nezávislosť dvoch anglofónnych regiónov (bývalý Britský Kamerun) od frankofónnej väčšiny.
Tento konflikt si vyžiadal tisíce obetí, viedol k útokom na civilistov z oboch strán a spôsobil masívne vysídľovanie obyvateľstva. Severná časť krajiny taktiež čelí útokom militantov zo skupiny Boko Haram a Západoafrickej provincie Islamského štátu (ISWAP), ktorí prenikajú z Nigérie.
Aj v Kamerune pápež zdôrazňoval najmä dôležitosť mieru, medzináboženského dialógu a spolupráce a povzbudzoval mladých ľudí na prijatie zodpovednosti za krajinu.
Anglofónna menšina sa cíti byť marginalizovaná. Pretrvávajú aj rozpory medzi rôznymi etnickými skupinami. Kamerun sa spomína aj v súvislosti s účasťou svojich občanov v konflikte na Ukrajine, pričom ruské úrady potvrdili smrť 16 Kamerunčanov bojujúcich na ich strane.
Kamerun má veľké nerastné bohatstvo a ponúka mnohé príležitosti, no v krajine je bohatstvo rozdelené nerovnomerne, čo je viac-menej problémom v celej Afrike.
Pápež Lev XIV. pri odlete z Kamerunu nadšene referoval novinárom: „Chcel by som poďakovať všetkým v Kamerune za úžasné privítanie, veľké nadšenie a radosť ľudí.“
Pápež tiež objasnil, že jeho prejavy boli pripravené už týždne vopred. „A predsa sa to vnímalo tak, akoby som sa snažil opäť diskutovať s prezidentom Trumpom, čo vôbec nie je v mojom záujme,“ povedal pápež.
Pokračoval vyzdvihnutím medzináboženského dialógu: „Prichádzam do Afriky predovšetkým ako pastier, ako hlava Katolíckej cirkvi, aby som bol s katolíkmi v celej Afrike, slávil s nimi svätú omšu, povzbudzoval ich a sprevádzal. A predsa má táto návšteva, samozrejme, aj iné rozmery. Mal som veľmi príjemné stretnutie so skupinou imámov v Kamerune, aby som podporil dialóg, bratstvo, porozumenie, prijatie a budovanie pokoja s ľuďmi každej viery.“
Tak ako v Alžírsku, aj v Kamerune pápež zdôrazňoval najmä dôležitosť mieru, medzináboženského dialógu a spolupráce a povzbudzoval mladých ľudí na prijatie zodpovednosti za krajinu.
Pontifik svoju kamerunskú púť začal v stredu 15. apríla 2026 v sirotinci Ngul Zamba v hlavnom meste Yaoundé. S deťmi a s ich opatrovateľmi sa osobne pozdravil a porozprával. „Na tomto mieste vás predovšetkým prijíma váš nebeský Otec s láskou ako svoje deti. Chce vám prejaviť svoju nežnosť a privinúť si vás k srdcu – a aj ja to chcem urobiť v jeho mene. Tvoríte skutočnú rodinu a stretávate tu bratov a sestry, ktorí s vami zdieľajú bolestný príbeh. A v tejto rodine je vaším starším bratom Ježiš,“ adresoval im povzbudivé slová pápež.
Svätý Otec so svojou delegáciou sa hneď potom presunuli do prezidentského paláca, kde sa stretli s 93-ročným prezidentom Paulom Biyaom, predstaviteľmi štátu, občianskej spoločnosti a diplomacie. Pápež pred lídrami multietnickej, multináboženskej a konflikatmi zmietanej krajiny volil konkrétne a dôrazné slová.
Dotkol sa tém pokoja a úlohy mladých ľudí: „Prichádzam medzi vás ako pastier a ako služobník dialógu, bratstva a pokoja. Moja návšteva vyjadruje náklonnosť Petrovho nástupcu ku všetkým Kamerunčanom, ako aj túžbu povzbudiť každého, aby s nadšením a vytrvalosťou pokračoval v budovaní spoločného dobra. Mojím veľkým želaním je dotknúť sa sŕdc všetkých, osobitne mladých, ktorí sú povolaní spoluutvárať – aj politicky – spravodlivejší svet.” Lev XIV. rázne pokračoval: “Dosť bolo vojen s ich bolestnými hromadami mŕtvych, ničením a utečencami! Tento výkrik chce byť výzvou k vôli prispieť k autentickému pokoju a postaviť ho nad akýkoľvek partikulárny záujem.“
Svätý Otec upozornil aj na nezastupiteľné miesto žien: „Chcel by som s vďačnosťou zdôrazniť úlohu žien. Často sú, žiaľ, prvými obeťami predsudkov a násilia, a predsa zostávajú neúnavnými tvorkyňami pokoja. Ich angažovanosť vo vzdelávaní, mediácii a obnove sociálneho tkaniva je nenahraditeľná a predstavuje brzdu korupcie i zneužívania moci. Aj preto musí byť ich hlas plne uznaný v rozhodovacích procesoch.“
Prvý deň v Kamerune pápež Lev XIV. zakončil súkromným stretnutím s biskupmi tejto krajiny. Zdôraznil veľkú hodnotu spoločenstva, daru, ktorý si má Cirkev osvojiť a deliť sa oň vo svete, ktorý je rozdelený, rozorvaný konfliktmi a polarizáciou, ako aj hodnotu duchovného života pastierov, ktorá z nich robí autentických svedkov.
Spomenul aj nárast duchovných povolaní v krajine. Vyzval biskupov k zodpovednej formácii budúcich kňazov a k prehĺbeniu bratských vzťahov s moslimami. Na záver sa Lev XIV. opäť vyjadril k problematike mladých ľudí, z ktorých mnohí po štúdiách hľadajú prácu a sú nútení emigrovať. Ide o celosvetovú výzvu, ktorú ešte zhoršuje využívanie umelej inteligencie a obchodovanie s ľuďmi.
Vo štvrtok ráno 16. apríla 2026 pápež odlieta do polmiliónového mesta Bamenda na západe krajiny, ktoré je centrom spomínanej anglofónnej krízy. Konflikt v posledných rokoch viedol k vysídľovaniu obyvateľstva, prerušeniu školského života a k dlhodobému napätiu medzi jednotlivými skupinami.
V Katedrále svätého Jozefa sa pápež Lev XIV. stretol s predstaviteľmi miestnych kresťanských i moslimských komunít angažovaných za mier v regióne, rovnako aj s rodinami zasiahnutými násilím. Ocenil spoluprácu kresťanov a moslimov pri hľadaní zmierenia a zdôraznil, že ich spoločné úsilie môže byť „vzorom pre celý svet“.
Pokoj netreba vymýšľať: treba ho prijať – prijatím blížneho ako svojho brata a svojej sestry. Nikto si nevyberá svojich bratov a sestry: máme sa len navzájom prijať.
„Kríza, ktorá otriasla týmito regiónmi Kamerunu, ešte viac než kedykoľvek predtým zblížila kresťanské a moslimské komunity. Vaši náboženskí predstavitelia sa spojili a založili iniciatívu Hnutie za pokoj, prostredníctvom ktorého sa snažia sprostredkovať dialóg medzi znepriatelenými stranami. Koľko miest vo svete by som si prial vidieť takto! Vaše svedectvo, vaša práca pre pokoj môže byť vzorom pre celý svet,“ povedal pápež a ďalej osobitne ďakoval ženám, laičkám i rehoľníčkam, ktoré sa dennodenne obetavo starajú o ľudí traumatizovaných násilím.
„Svet ničí hŕstka tyranov, no drží ho pohromade nespočetné množstvo solidárnych bratov a sestier! Sú potomkami Abraháma, nespočítateľnými ako hviezdy na nebi a zrnká piesku na morskom brehu. Pozrime sa jeden druhému do očí: už teraz sme týmto nesmiernym ľudom! Pokoj netreba vymýšľať: treba ho prijať – prijatím blížneho ako svojho brata a svojej sestry. Nikto si nevyberá svojich bratov a sestry: máme sa len navzájom prijať,“ predniesol pápež veriacim oboch náboženstiev a v závere spoločne vypustili sedem holubíc, symbolizujúcich túžbu po pokoji.
Lev XIV. a jeho delegácia sa presunula na medzinárodné letisko v Bamende, kde pápež slúžil svätú omšu pred tisíckami ľudí. Mnohí z nich mali oblečené tradičné ľudové oblečenie a omša bola sprevádzaná tradičnými spevmi a hudbou.
Pontifik označil počas homílie Kamerun za krásnu krajinu, avšak poznačenú početnými formami chudoby – potravinová kríza, korupcia spojená najmä so správou bohatstva, ktorá bráni rozvoju inštitúcií a štruktúr; vážne problémy sú i v oblasti školstva a zdravotníctva – ich príčinou je aj rozsiahly odchod miestnych, najmä mladých ľudí, do zahraničia.
K vnútorným problémom sa pridáva aj zlo pôsobiace zvonka – od tých, ktorí si v mene zisku naďalej prisvojujú africký kontinent, aby ho vykorisťovali a drancovali.
A predsa práve teraz je podľa pápeža čas na zmenu, čas zmeniť príbeh tejto krajiny. Lev XIV. ako hlavnú hybnú silu k tejto zmene označil Božie slovo, ktoré otvára nové priestory a prináša premenu i uzdravenie, lebo dokáže rozhýbať srdce, narušiť zabehnutý chod vecí, na ktorý si ľahko zvykneme, a urobiť z nás aktívnych tvorcov zmeny.
Pápež zakončil tento bohatý deň stretnutím na nunciatúre s dvanástimi predstaviteľmi niektorých kamerunských islamských komunít, z ktorých niektorých prijal v Ríme v decembri. S nimi a s ich komunitami prebiehajú projekty zamerané na oblasť sociálnej spravodlivosti a spolupráce s Cirkvou na podporu najchudobnejších vrstiev obyvateľstva krajiny. Pápež im v rozhovore poďakoval za ich bratskú službu a povzbudil ich pokračovať v práci, ktorá už dnes prináša veľký prospech celému Kamerunu.
Nasledujúci deň 17. apríla 2026 pápežská delegácia pricestovala do najväčšieho mesta krajiny Doualy na pobreží Guinejského zálivu. Pápež celebroval svätú omšu na štadióne Japoma a prihovoril sa tisícom veriacich slovami evanjelia o rozmnožení chlebov a rýb. „Toto rozmnoženie sa uskutočňuje v zdieľaní: to je zázrak! Chlieb je pre všetkých, ak je darovaný všetkým, ak ho berie ruka, ktorá dáva, nie ruka, ktorá si privlastňuje. (…) A predsa to nestačí. K pokrmu, ktorý sýti telo, treba s rovnakou láskou pripojiť aj pokrm duše, ktorý živí naše svedomie a posilňuje nás v temných chvíľach strachu i utrpenia. Týmto pokrmom je Kristus, ktorý neprestajne sýti svoju Cirkev v hojnosti…“
Pápež hovorí o chudobe, ktorú poznajú mnohí Kamerunčania. Vyzýva ich však, aby odmietli všetky formy zneužívania a násilia, ktoré klamlivo sľubujú rýchly zisk a zatvrdzujú srdce. „Nezabúdajte, že váš ľud je ešte bohatší než táto zem, lebo jeho pokladom sú jeho hodnoty: viera, rodina, pohostinnosť a práca. Buďte preto tvorcami budúcnosti, nasledujúc povolanie, ktoré Boh dáva každému z vás, bez toho, aby ste sa nechali kúpiť pokušeniami, ktoré plytvajú energiou a neslúžia pokroku spoločnosti,“ vyzýva pápež.
Chlieb je pre všetkých, ak je darovaný všetkým, ak ho berie ruka, ktorá dáva, nie ruka, ktorá si privlastňuje.
Po slávení Eucharistie odišiel Svätý Otec na súkromnú návštevu niektorých oddelení Katolíckej nemocnice sv. Pavla, ktorú spravuje arcidiecéza Douala. Pápež po chvíli rozjímania v nemocničnej kaplnke pozdravil personál nemocnice a osobne navštívil niekoľkých ležiacich pacientov na ich izbách a udelil všetkým svoje požehnanie.
Z nemocnice pápežská delegácia zamierila na letisko, aby sa vrátila do hlavného mesta Yaoundé, kde sa stretla so študentmi a pedagógmi na Katolíckej univerzite strednej Afriky. Prítomných pápež vyzval, aby pestovali kultúru pravdy a formovali slobodné svedomie, schopné čeliť výzvam digitálnej revolúcie. Varoval pred nahrádzaním reality jej simuláciou, upozornil na riziká umelej inteligencie bez humanistického základu a mladých povzbudil, aby svoje poznanie dávali do služby vlastnej krajine namiesto emigrácie. Podľa Leva môže byť táto univerzita majákom v službe Cirkvi i Afrike na jej ceste hľadania pravdy, spravodlivosti a solidarity.
V sobotu 18. apríla 2026 Lev návštevu Kamerunu zakončil rannou svätou omšou na letisku v hlavnom meste pred tisíckami veriacich. Svätý Otec povzbudzoval miestnu Cirkev k odvahe nebáť sa, aby bola aktuálna a čelila problémom a výzvam dneška – najmä tým, ktoré súvisia s chudobou a spravodlivosťou – a aby Cirkev nestrácala nadšenie, radosť, aby načúvala, modlila sa a túžila po spoločnom raste.
V Kamerune sa pápež Lev XIV. stretol s lídrami, klerikmi, predstaviteľmi inteligencie i s chorými a sirotami, tiež s moslimskými a kresťanskými komunitami snažiacimi sa o mier v regióne. Bola to veľmi bohatá cesta s dôraznými a odvážnymi slovami pápeža, ktoré sa dotkli podstaty a zanechali veľkú stopu v srdciach ľudí strednej Afriky.
Teší nás, že ste tu. Ak chcete dostávať pravidelné informácie o nových článkoch, knihách alebo o inom obsahu z nášho portálu, prihláste sa na odber našich newsletterov.
