Ak chcete dostávať pravidelné informácie o nových článkoch, knihách alebo o inom obsahu z nášho portálu, prihláste sa na odber našich newsletterov.
„Myslím si, že počas dvoch dní v Alžírsku sme mali skutočne skvelú príležitosť pokračovať v budovaní mostov a podporovať dialóg. Návšteva mešity bola významná. Máme odlišné vierovyznanie, odlišné spôsoby uctievania a odlišný spôsob života, ale môžeme žiť spolu v mieri. A tak si myslím, že podporovať takýto obraz je niečo, čo svet dnes potrebuje počuť, a že spoločne to môžeme naďalej ponúkať vo svojom svedectve,“ povedal pápež Lev XIV. počas letu z Alžírska, prvej krajiny, ktorú počas svojej africkej púte navštívil.
Petrov nástupca Lev XIV. si zvolil ako cieľ svojej tretej apoštolskej cesty (po Turecku a Libanone a nedávno Monaku) Afriku, konkrétne Alžírsko, Kamerun, Angolu a Rovníkovú Guineu. Návšteva Alžírska, najväčšieho afrického štátu na severe Afriky, sa začala v pondelok 13. apríla 2026, a to vskutku netradične. Pápež počas letu reagoval na výhrady – viac-menej na dezinterpretácie amerického prezidenta Donalda Trumpa. Ten spomenul pápežovu kritiku konfliktov a vojen, ktoré eskalovali Spojené štáty americké, a spochybnil i jeho zvolenie za pontifika. Lev XIV., Trumpov krajan, novinárom zdôraznil svoj postoj pastiera, a teda že sa Trumpovej administratívy nebojí a vždy bude na strane mieru a multilaterálnych vzťahov medzi krajinami, pretože taký je postoj evanjelia.
Mierová misia je u pápeža celkovo veľmi zreteľná. Pozdravom pokoja na Svätopeterskom námestí začal svoj pontifikát, opakovane sa za mier prihovára, modlí a vyzýva k nemu svetových lídrov a všetkých ľudí dobrej vôle. Iba dva dni pred svojou africkou púťou pozval katolícku rodinu na modlitbovú vigíliu za mier. A témy mieru, dialógu medzi kultúrami a náboženstvami sú nosnou súčasťou pápežovej návštevy Alžírska.
V dnešnom prevažne moslimskom Alžírsku predstavuje katolícka komunita len niekoľko tisícov veriacich.
„Pápež Lev túto krajinu pozná a navštívil ju už viackrát ako generálny prior rehole. Svätý Augustín predstavuje v tomto kontexte prvok dialógu: je prirodzeným bodom stretnutia medzi kresťanskou tradíciou a islamským svetom. Návšteva Veľkej mešity v Alžíri sa plne zaraďuje do tejto perspektívy ako prirodzené pokračovanie cesty medzináboženského dialógu, ktorú Svätý Otec už začal v Turecku a v Libanone; dialógu, ktorý chce pokračovať s trpezlivosťou a rozhodnosťou,“ vysvetľuje kardinál Pietro Parolin, štátny sekretár Vatikánu, pred apoštolskou cestou.
Alžírsko sa rozprestiera medzi Stredozemným morom a Saharou, má približne 45 miliónov obyvateľov a jednu z najstarších kresťanských tradícií na kontinente. Dnes je krajinou s výraznou moslimskou väčšinou, no zároveň zostáva miestom stretnutia kultúr, jazykov a náboženstiev.
Územie dnešného Alžírska bolo už v staroveku súčasťou fenického a neskôr rímskeho sveta. Práve v rímskej provincii severnej Afriky vyrástla jedna z najvýznamnejších kresťanských kultúr antiky. V 7. storočí sa región stal súčasťou islamského sveta a od 16. storočia patril pod Osmanskú ríšu.
V roku 1830 ho obsadilo Francúzsko a až po krvavej vojne získalo Alžírsko nezávislosť v roku 1962. Moderné Alžírsko vzniklo ako štát s výraznou národnou identitou, formovanou bojom za slobodu, ktorý zostáva dodnes dôležitou súčasťou historickej pamäti krajiny.
V dnešnom prevažne moslimskom Alžírsku predstavuje katolícka komunita len niekoľko tisícov veriacich. Alžírsko je rodiskom jednej z najväčších postáv kresťanskej tradície – svätého Augustína z Hippa, otca rehole augustiniánov, ktorej členom je aj súčasný pápež. Augustín, biskup a učiteľ Cirkvi, pôsobil v meste Hippo Regius, dnešnej Annabe, kde zomrel v roku 430 počas obliehania mesta vandalmi.
„Svätý Augustín ponúka dôležitú príležitosť budovať mosty v medzináboženskom dialógu. Musíme vždy hľadať mosty, ktoré budujú pokoj a zmierenie,“ povedal pápež novinárom počas letu do krajiny.
Pápež mal v prvý deň návštevy Alžírska skutočne bohatý program. Po privítaní prezidenta na letisku v Alžíri pápež zamieril k Pamätníku mučeníkov Maqam Echahid. „Zastaviť sa pri tomto pamätníku znamená vzdať úctu tejto histórii i duši národa, ktorý bojoval za nezávislosť, dôstojnosť a suverenitu svojej krajiny. Na tomto mieste si pripomíname, že Boh si praje pre každý národ pokoj: pokoj, ktorý nie je iba neprítomnosťou konfliktu, ale je prejavom spravodlivosti a dôstojnosti. Tento pokoj, ktorý umožňuje kráčať do budúcnosti so zmiereným srdcom, je možný iba v odpustení.“
Pápež tiež prepojil toto miesto s túžbou, aby sa Stredozemné more nestávalo pohrebiskom zúfalých ľudí, ktorí sa plavia z Afriky do Európy za lepším životom na biednych lodiach v područí pochybných prevádzačov: „Nech Alžírsko, posilnené svojimi koreňmi a nádejou svojich mladých, naďalej prináša príspevok stability a dialógu do spoločenstva národov i na brehy Stredozemného mora.“
Pápež v hlavnom meste pokračoval stretnutím s predstaviteľmi štátu, občianskej spoločnosti a diplomatického zboru. Pokorne sa prihováral ako hlava Katolíckej cirkvi zväčša moslimskému národu: „Alžírsky ľud prejavuje veľkú štedrosť voči svojim spoluobčanom aj cudzincom. Tento postoj odráža pohostinnosť, hlboko zakorenenú v arabských a berberských komunitách – posvätnú povinnosť, ktorú by sme si všade priali nachádzať ako základnú spoločenskú hodnotu. Rovnako aj almužna (sadaka) je medzi vami rozšírenou a prirodzenou praxou, dokonca aj medzi tými, ktorí majú málo prostriedkov. Pôvodne slovo sadaka znamenalo spravodlivosť: nedržať si všetko pre seba, ale deliť sa o to, čo máme, je totiž otázkou spravodlivosti. Nespravodlivý je ten, kto hromadí bohatstvo a zostáva ľahostajný voči druhým.“
Pápež rozvil tému nerovnomerného rozdelenia bohatstva na Zemi a mocenského ovládania druhých a o Alžírsku hovoril ako o krajine, ktorá môže prispieť k väčšej spravodlivosti medzi národmi. Tiež zopakoval obavu o ľudí, ktorí sú obeťami ilegálneho a nebezpečného prevádzačstva cez Stredozemné more.
Popoludní pápež navštívil Veľkú mešitu v Alžíri, jeden z najvýznamnejších symbolov súčasného Alžírska. Je schopná prijať približne 120-tisíc veriacich a jej minaret s výškou 267 metrov je najvyšší na svete. Súčasťou komplexu sú modlitebné priestory, knižnica, výskumné pracoviská i kultúrne centrá. Pápež spolu s imámom, obaja bosí, kráčali v tichu mešitou. Svätý Otec sa následne zapísal do knihy cti Veľkej mešity slovami: „Nech milosrdenstvo Najvyššieho zachová v pokoji a slobode ušľachtilý alžírsky ľud i celú ľudskú rodinu.“ Bolo to veľké gesto uznania, pokory a priateľstva.
Nasledovala súkromná návšteva u augustiniánskych misijných sestier v Bab El Oued v Centre prijatia a priateľstva. Tam si uctil pápež pamiatku rehoľníčok z tejto komunity, ktoré boli zabité v 90. rokoch počas občianskej vojny v Alžírsku. Zdôraznil, že práve ich príbeh mu pomohol hlbšie pochopiť jednu zo základných dimenzií augustiniánskeho života vo svete: vydávať svedectvo – až po mučeníctvo.
V pestro zdobenej Bazilike Panny Márie Africkej sa následne pápež prihovoril katolíckej komunite. Svätý Otec pripomenul, že Cirkev v Alžírsku stojí na svedectve mučeníkov i starobylej kresťanskej tradície, spojenej so svätým Augustínom a svätou Monikou. Osobitne spomenul devätnástich blahoslavených mučeníkov Alžírska, ktorí zostali verní miestnemu ľudu aj v časoch násilia: „Ich krv je živým semenom, ktoré neprestáva prinášať ovocie.“
Pripomenul aj svedectvo trapistických mníchov z Tibhirine a ďalších mučeníkov. Podčiarkol jednotu ako základ kresťanského svedectva v spoločnosti. Baziliku Panny Márie Africkej označil za viditeľný znak spolunažívania kresťanov a moslimov pod ochranou Panny Márie: „Vo svete, kde rozdelenia a vojny prinášajú medzi národmi, komunitami i rodinami bolesť a smrť, je vaše spoločné a pokojné spolužitie veľkým znamením. Zjednotení šírite bratstvo a vzbudzujete v ľuďoch okolo seba túžbu po spoločenstve a zmierení.“
Pápežov druhý deň v Alžírsku patril svätému Augustínovi. Konkrétne sa pápež presunul do mesta, kde Augustín pôsobil ako biskup a kde aj umrel počas obliehania mesta, do starobylého mesta Hippo, dnešnej Annaby.
Pápež navštívil archeologický areál mesta a nasledovalo súkromné stretnutie s členmi augustiniánskej rehole v dome miestnej komunity. Pápežská delegácia ďalej zotrvala v kresťanskom domove pre seniorov „Ma Maison“, ktorý vedú Malé sestry chudobných a ktorý prijíma aj starších moslimov bez rodiny.
Pápež, dotknutý týmto svedectvom viery a lásky k starým ľuďom, povedal: „Myslím si, že keď Pán z neba vidí dom, ako je tento, kde sa ľudia usilujú žiť spolu v bratstve, môže si povedať: Takže nádej existuje! Srdce nášho Otca však nie je na strane zlých, násilných a pyšných: Božie srdce je s maličkými a pokornými a spolu s nimi deň čo deň buduje svoje kráľovstvo lásky a pokoja. Tak ako sa o to usilujete aj vy tu, v každodennej službe, v priateľstve a v spoločnom živote.“
Pápež návštevu mesta zavŕšil svätou omšou v Bazilike svätého Augustína. Lev XIV. v homílii predstavil obraz Cirkvi, znovuzrodenej z Boha, jednotnej v bratskom spoločenstve a povolanej vydávať pokorné, ale vytrvalé svedectvo o zmŕtvychvstaní Krista – osobitne v situácii menšinových kresťanských komunít.
Pokračoval: „Zostaňte pokorným a verným znamením Kristovej lásky. Vydávajte svedectvo o evanjeliu jednoduchými gestami, pravdivými vzťahmi a dialógom, prežívaným deň čo deň: tak dávate chuť a svetlo tam, kde žijete. Vaša prítomnosť v krajine pripomína kadidlo: malé rozžeravené zrnká, ktoré šíria vôňu, pretože vzdávajú slávu Pánovi a prinášajú radosť i útechu mnohým bratom a sestrám.“
Svätý Otec pokračuje v apoštolskej ceste po ďalších afrických krajinách. Alžírsko sa dočkalo vôbec prvej návštevy hlavy Katolíckej cirkvi v dejinách. Pápež sa pri tejto návšteve zameral na vyzdvihnutie významu katolíckej komunity vo väčšinovej moslimskej populácii, na postavu svätého Augustína, na budovanie mostov medzi moslimami a katolíkmi, na povzbudenie krajiny v pomoci migrantom a chudobným. Lev XIV. pokračuje na svojej misii budovania pokoja, dialógu nie politickými, ale evanjeliovými spôsobmi.
Teší nás, že ste tu. Ak chcete dostávať pravidelné informácie o nových článkoch, knihách alebo o inom obsahu z nášho portálu, prihláste sa na odber našich newsletterov.
