Turzovka: miesto, ktoré režimu prekážalo a ľudia naň chodili tajne

„Turzovka – to je pravé zjavenie, to budú raz slovenské Lurdy!“ napísal páter Pio jezuitovi Rudolfovi Mikušovi. Stalo sa tak po udalostiach z roku 1958, keď vyhlásenia lesníka Matúša Lašuta o zjaveniach Panny Márie pri Turzovke na hore Živčáková vyvolali veľké ohlasy i rozporuplné reakcie a upodozrievanie zo strany komunistického vládneho režimu. Slovenský jezuita si dopisoval s vizionárom, blahoslaveným kapucínom pátrom Piom a ten posúdil „slovenské Lurdy“ priam prorocky. 

Turzovka: slovenské Lurdy

So zjaveniami Panny Márie vo francúzskom meste Lurdy má Turzovka viacero spojitostí. Panna Mária sa chudobnému horárovi Lašutovi zjavila po sto rokoch od udalostí v Lurdoch. Podľa opisu Panny Márie v Turzovke zjavom i oblečením pripomínala lurdské zjavenia. 

V úzkej následnosti po zjaveniach vytryskli na oboch miestach pramene vody, ktoré podľa viacerých svedectiev mali liečivé účinky. Mnohí ľudia svedčili o tom, že sa uzdravili práve vďaka nim. Predtým ich trápili nádory, očné ochorenia, úporný kašeľ, ochorenia pohybového aparátu, nervovej sústavy a podobne. 

Zjavenia Panny Márie v Lurdoch boli Cirkvou oficiálne potvrdené ako pravdivé po štyroch rokoch intenzívneho skúmania. Bodku za prípadom dal miestny biskup Mons. Laurence. A Bernadeta, ktorej sa ako štrnásťročnej zjavovala Panna Mária v Lurdoch, bola svätorečená vo Vatikáne 8. decembra 1933 pápežom Piom XI. 

Naproti tomu Turzovka má iný príbeh, ktorý značne ovplyvnilo prenasledovanie Katolíckej cirkvi komunistickým režimom. Údajné zjavenia v Turzovke sa uskutočnili v päťdesiatych rokoch, poznačených tvrdými represiami. Napriek tomu však pútnici tajne prichádzali na horu Živčáková, a tak si toto miesto uchovávalo svoj posvätný charakter. Horu Živčáková pri Turzovke oficiálne vyhlásil za mariánske pútnické miesto a miesto modlitby žilinský biskup Tomáš Galis 19. októbra 2008.

Výnimočný dar, náročné bremeno

Chudobný horár Matúš Lašut bol svedkom niekoľkých zjavení Panny Márie. Podrobne vydal o nich svedectvá, ktoré boli spísané a existujú aj vo forme niekoľkých vydaných publikácií. Svoj zážitok musel niekoľkokrát opísať na výsluchoch policajtom, sudcom a psychiatrom vo vtedajšom komunistickom systéme, ktorý nebol priaznivo naklonený hromadným cirkevným zhromaždeniam či púťam.

Zvesť o zjavovaní Panny Márie pánovi Lašutovi sa rozšírila po Turzovke a okolitých obciach veľmi rýchlo a prvé zhromaždenie zvedavých pútnikov na Živčákovej sa uskutočnilo 8. septembra 1958, na sviatok Narodenia Panny Márie. Podľa historických spisov sa vtedy zhromaždilo asi tisíc ľudí, ktorí sa na hore modlili, spievali a počúvali svedectvá pána Lašuta. 

To však nebolo pochuti žandárom, ktorí mali nariadené hneď večer zaistiť Lašuta v jeho dome, no ľudia sa vzbúrili, obklopili dom, a tak verejná bezpečnosť mohla len vydať príkaz, aby sa dostavil na druhý deň do Čadce do ich centrály. Bol tam vypočúvaný a obvinený z poburovania. Vypočúvali ho niekoľko dní, počas ktorých mu nebolo dopriate jedlo ani spánok. 

V období medzi mariánskymi sviatkami od 12. septembra 1958 do 12. septembra 1961 bol Matúš Lašut vypočúvaný na viacerých policajných centrálach či súdoch a tiež „liečený“ v psychiatrických liečebniach často v žalostných, neľudských a vyčerpávajúcich podmienkach. O nich sa Lašut podrobne zmienil a jeho svedectvá sú zapísané a publikované. 

Lesník sa počas týchto troch rokov nezlomil a pod obrovským tlakom vypočúvania sa jeho výpovede od seba nelíšili. Prepustili ho s tým, že je psychicky zdravý, len „zaťažený vidinou Matky Božej“. Boli voči nemu vznesené viaceré obvinenia, no odsúdený nebol. Odvtedy už mal s vypočúvaním pokoj. Podľa samotného Lašuta, v tých ťažkých troch rokoch cítil ochranu Matky Božej i posilu modlitieb mnohých pútnikov, ktorí v tom čase putovali na Živčákovú, a toto ho ešte viac uistilo o pravdivosti zjavení. 

Matúš Lašut sa dožil 94 rokov. Počas svojho života naďalej žil v Turzovke, vychovával svoje tri deti a žil pomerne jednoduchým životom. Spomínal, že sa mu stávali zvláštne veci, ako nekontrolovateľný plač počas svätých omší, stuhnutá poloha počas kľačania v kostole, mystické videnia počas premieňania hostie a podobne. Poskytoval rozhovory viacerým médiám, vždy s rozhodným a pokojným postojom. 

Umrel 10. augusta 2010 a verejný pohreb mal 15. augusta za účasti približne 150 prítomných na Živčákovej, na mieste zjavení, v Kaplnke Panny Márie, Kráľovnej pokoja, ktorú po páde komunizmu v roku 1993 dala postaviť Cirkev a ktorú aj dnes navštevujú mnohí pútnici. 

„Želám si, aby bol v Turzovke postavený kostol.“ Tak vraj znela túžba, ktorú vyjadrila Panna Mária počas svojich údajných zjavení v Litmanovej v roku 1991. 

Poklad skrytý v horách

Pútnické miesto nad Turzovkou musíte trochu hľadať. Značenie, ktoré vás k nemu nasmeruje, je vskutku veľmi slabé. Na jednom konci malého mesta Turzovka je malou nevýraznou tabuľou označený začiatok „Lašutovho chodníka“. Po ňom môžete ísť len peši. 

Cesta k cieľu trvá asi hodinu pešou chôdzou a začína sa strmým neupraveným chodníkom so slabým značením. Pokračuje ako krížová cesta. Z druhej strany hory Živčáková vedie cesta od dediny Korňa strmou kľukatou cestou, z veľkej časti jednosmerkou riadenou semafórmi, až na neveľké parkovisko pod impozantným obrovským kostolom s modernou architektúrou a vysoko čnejúcou vežou, na vrchu ktorej je koruna a kríž. 

Kostol Panny Márie, Matky Cirkvi sa začal stavať v roku 2008 a bol slávnostne konsekrovaný 4. októbra 2015 žilinským biskupom Mons. Tomášom Galisom za účasti domácich i zahraničných biskupov a približne 15 000 pútnikov. Má kapacitu až 3 000 ľudí a jeho dominantou je oltárna mozaika. 

Pri kostole stojí hrubá stavba budúceho exercično-pastoračného domu Marta. Ďalej vedie chodník k piatim prameňom s opísanými liečivými účinkami a pokračuje k miestu zjavení, kde stojí spomínaná Kaplnka Panny Márie, Kráľovnej pokoja.

Rázovitá Turzovka ostáva zapísaná vo svetovej histórii ako miesto možného zjavenia Panny Márie a údajných uzdravení už šesťdesiatosem rokov. I napriek strmému terénu je hora Živčáková miestom pravidelných svätých omší, pútí, návštev mnohých kňazov, biskupov, rehoľníkov, veriacich.